Vzdelvanie Slovenskho zvzu

pre chladiacu a klimatizan techniku

SP K ZKLADOM
Kniha druh
Ing. Marin Blaha, CSc.
a kolektv
as trinsta zameran na kondenzan jednotky, aprl 2015

2
3

A VON
Z BLUDISKA

Sp k zkladom a von z bludiska s uebn texty, ktor vydva

Slovensk zvz pre chladiacu a klimatizan techniku v rmci svojho
programu pre celoivotn vzdelvanie. Zvz na zklade dohody s vrobcami a
dovozcami chladiacej a klimatizanej techniky, zabezpeuje systm kolen a
skky na registrciu odbornkov Zvzu.
Zodpovedn redaktor: Marin Blaha
Adresa: SZ CHKT 900 41 Rovinka, Tel./fax:02/45646971, E-mail:
szchkt@szchkt.org www.szchkt.org. Zvz je poverenou organizciou MP na
kolenie na prcu s ltkami poda zkona . 269/2009 Z.z.

635

Vzdelvanie Slovenskho zvzu pre

chladiacu a klimatizan techniku

SP K ZKLADOM
Obsah

6
6.1
6.2
6.3
6.4
7
7.1
7.2
7.3

Strana

KONDENZAN JEDNOTKY
Zkladn poiadavky na kondenzan jednotky
Pouitie kondenzanch jednotiek
Zkladn parametre kondenzanch jednotiek
Vybran kondenzan jednotky
ZDRUEN CHLADIACE JEDNOTKY
vod
Kondenzan jednotky zabudovan
Poiadavky na chladiace a mraziace zariadenia
Literatra v nasledujcej asti

O autorovi

Ing. Marin Blaha, CSc.

Ing. Marin Blaha, CSc., je rodkom z Vaca. Narodil sa 6.5. 1939. Vysok kolu zaal
navtevova v Koiciach, odkia preiel na VT Praha. V roku 1962 ukonil tdium a nastpil
do prce v n.p. Calex. V roku 1968 ukonil postgradulne tdium na VT na tmu vysokotlak
klimatizcia a v roku 1986 spene obhjil vedeck apirantru Stretvame sa s nm pravidelne na
strnkach nho asopisu, v zbornkoch, je autorom uebnch textov, garantoval odborn rove
mnohch odbornch podujat a zaloil spen medzinrodn konferenciu "Kompresory" teraz u
sponzorovan Medzinrodnm stavom pre chladenie v Pari ap. Je estnm lenom SZ CHKT
a nositeom medaily za vynikajce vsledky v oblasti vvoja a aplikci chladiacej a klimatizanej
techniky. elme mu, aby jeho zujem o n odbor pretrval a svoje bohat sksenosti vo vskume,
vrobe a tie aplikcich chladiacej a klimatizanej techniky nm tak, ako to len on vie, naalej
nezitne, ochotne, srdene odovzdval.
Pri spracovan uebnch textov spolupracuje s viacermi odbornkmi najm s Prof.
Havelskm, PhD., Ing. Klazarom, Ing. Zdekom ejkom, CSc., Ing. tefanom Ondriom Ing.
tefanom Borblym a almi naej odbornej verejnosti znmymi odbornkmi.

636
637
639
642
643
669
669
669
671
700

636

6. KONDENZAN JEDNOTKY
Ing. Marin Blaha, CSc., Dr. Tibor Blaha, Ing. Peter Blaha
Kondenzan jednotka je zostava stroja na premenu nzkotlakovej pary chladiva na
kvapaln chladivo, pozostva z chladivovho kompresora, pohonnho motora, kondenztora
s ventiltorom a prsluenstva, ktor je vyroben nahotovo vo vrobnom zvode.
To, e je kondenzan jednotka vyroben vo vrobnom zvode znamen, e na jej
vrobu bola pouit presnejia technolgia ako je technolgia pri monti kondenzanej
jednotky (zo sast na mieste monte), e pouit boli pouit materily s vysokou
kvalitou, e spoje jednotlivch sast kondenzanej jednotky boli odskan na tesnos
spojov, vkon, prpadne pevnos (ke je to potrebn, napr. zsobnk chladiva, kompresor,
at.).
To, e kondenzan jednotka (KJ) je vyroben vo vrobnom zvode alej znamen, e
sa zni jej vrobn cena, zvi sa istota sast a celej kondenzanej jednotky a uetr sa
as, ktor by bol potrebn na mont jednotlivch hlavnch dielcov a sast, z ktorch sa
sklad KJ (na mieste monte).

2
3

Obrzok 689:Kondenzan jednotka Danfoss Blue star, rad CII, modely: HJGZ
a LGZ. Legenda: 1 Maximlne dimenzovan filterdehydrtor a priezornk s indiktorom
vlhkosti, 2 - vhodne dimenzovan zbera chladiva, 3 predzhotoven kvapalinov potrubie
(uzatvrac ventil, Schraderov ventil a skrutkov nstavce pre ahk drbu a rchlu
intalciu), 4 predplnen odluova oleja, tlakovo riaden motory ventiltora (regulcia
kond. tlaku pomocou dvoch tlakovch spnaov KP 5). HGZ pre stredn vyparovacie
teploty a vysok teploty okolia do 46C, LGZ pre nzke vyparovacie teploty do -40C.

637

6.1 ZKLADN POIADAVKY NA KONDENZAN JEDNOTKY

Tak, ako s znme kritri pre kompresory, podobne platia rovnak poiadavky aj pre
kondenzan jednotky:
vysok spoahlivos
mal zastavan miesto
nzka hlunos
mal chvenie a pulzcie plynu (tlmiace podloky kompresora, v potrub sa pouvaj
amortiztory chvenia)
nzka spotreba energie a
nzka cena.
Na svetovom trhu je k dispozcii vea najrznejch
kondenzanch jednotiek s rznymi zhotoveniami kompresorov.

vrobnch

zhotoven

6.1.1 Rozdelenie kondenzanch jednotiek (KJ) poda zhotovenia kompresora:

kondenzan jednotka s otvorenm(i) kompresorom(mi)
kondenzan jednotka s polohermetickm(i) kompresorom(mi)
kondenzan jednotka s hermetickm(i) kompresorom(mi)
Kondenzan jednotka mus by tak umiestnen (v strojovni, na streche, veda budovy),
aby bol mon prstup k priezornku stavu oleja v kompresore a ku priezornku stavu
chladiva v chladiacom okruhu.

Obrzok 690 (vavo): Kondenzan jednotka Calex, typ K1,0 pre regulciu prietoku
chladiva kapilrnou rrkou.
Obrzok 691 (vpravo): Kondenzan jednotka CALEX, typ KJ 19Z so zsobnkom
chladiva pre TEV

638

Obrzok 692 (vavo): Charakteristiky kondenzanej jednotky Calex, typ KJ 1,0.

Obrzok 693 (vpravo): Charakteristiky kondenzanej jednotky Calex, typ KJ 15 Z.
Legenda: Q (W) - chladiaci vkon, P (W) prkon, I (A) prkon, tk (C) kondenzan
teplota. KJ boli uren pre distribun chladiace zariadenia n.p. Calex Zlat Moravce.
KJ 19Z m rozbehov kondenztor 120 F, rozbehov rel typ SR 8,5, tepeln
nadprdov ochranaT34 AP, sacia rrka 10 mm, vtlan rrka 6 mm, elektromotor
ventiltoraUA7F34Aa, menovit prkon ventiltora 70 W, celkov hmotnos KJ 32 kg.
6.1.2 Rozdelenie kondenzanch jednotiek poda pouitho kondenztora:
KJ so vzduchom chladenm kondenztorom
KJ s vodou chladenm kondenztorom
6.1.3 Rozdelenie kondenzanch jednotiek poda rozsahu vyparovacch teplt:
vysokoteplotn od 10C do +10C
strednoteplotn od 0C do 30C
nzkoteplotn od 20C do 40C
6.1.4 Vyskytuj sa dve varianty kondenzanch jednotiek s pouitm pre:
a) prevdzku s riadenm prietoku chladiva pomocou kapilrnej rrky, priom sa
vyaduj dva spjkovacie nstavce, alebo jeden uzatvrac sac ventil
b) prevdzku s riadenm prietoku chladiva termostatickm expanznm ventilom
(TEV). Pri tejto prevdzke s uzatvracm ventilom na sacej strane a vtlanm
ventilom na vtlanej strane a ku zberau chladiva so servisnm ventilom.

639

6.2 POUITIE KONDENZANCH JEDNOTIEK

Zkladn rozdelenie:
1. kondenzan jednotky pre ivnostensk chladenie pouvaj sa najviac
2. kondenzan jednotky pre priemyseln chladenie

6.2.1 KONDENZAN JEDNOTKY PRE IVNOSTENSK CHLADENIE

el
Kondenzan jednotky pre chladiace skrine
- KJ pre prepravnky chladenho, resp. mrazenho tovaru
- KJ pre chladiace skrine
- KJ pre mraziace skrine
- KJ pre horizontlne skrine
- KJ pre rchle zmrazovanie
- KJ pre chladenie npojov
- KJ pre zdravotnctvo.
Chladiace komory
- KJ pre chladiarne
- KJ pre mraziarne
Vitrna a samoobslun pulty potravn
- pre predaj msa, pecilne ovocie, zeleninu a denn vrobky
- pre cukrrensk vrobky
- pre samoobsluhu
- pre zmrzlinu
- pre hlboko zmrazen potraviny
Npojov dareky a chladie
- chladie vody
- pre bezalkoholick npoje
- ovocn avy
- dareky piva
- npoje chladen adom
Chladiace zariadenie na vrobu zmrzliny
- chladiace zariadenia na priemyseln vrobu zmrzliny
- zariadenia na vrobu zmrzliny pre domcnos
- pasterizcia a krmy
- zariadenia na vrobu krmov
Chladiace zariadenia na vrobu adu
- kockov ad
- upinov ad
Chladiace zariadenia pre akvri

640

Prechodka
kompresora

Ochrana

Mot or
vent il.

Prechodka
kompresora

Mot or
vent ilt. Presost at
Termost at

Presost at
Termost at

M
Rel

Ochrana

M
Roz behov
kondenz t or

Rel
Svorkovnica

Obrzok 694 hore: Kondenzan jednotky Cubigel pre mal chladiace vkony
s riadenm prietoku chladiva pomocou kapilrnej rrky. KJ nem uzatvracie ventily
Obrzok 695 v strede: Kondenzan jednotka Cubigel pre prietok chladiva pomocou
expanznch ventilov. KJ m zsobnk chladiva a uzatvracie ventily.
Obrzok 696 dole: Schma elektrickho zapojenia kondenzanej jednotky. Vavo: )KJ
bez zsobnka chladiva (bez rozbehovho kondenztora). Vpravo: KJ so zsobnkom
chladiva s rozbehovm kondenztorom.

641

6.2.2 KONDENZAN JEDNOTKY PRE PRIEMYSELN ELY

el
Fermentcia drodia
- skladovacie komory
- pracovn stoly
- komory a mal komory
Chladiace zariadenia na vrobu strojnho nradia
Chladiace zariadenia na chladenie mlieka
Ponohospodrske chladiace komory
- ovocie a zelenina
- vno
Odvlhovanie stlaenho vzduchu
Vroba chladiacich jednotiek
- kondenztorov jednotky
- monoblokov systmy
- transportn chladiace jednotky.

Obrzok 697: koliaci model kondenzanej jednotky firmy Bock s polohermetickm

kompresorom typu SHA. Kompresor je uloen na horizontlnom zberai chladiva
pomocou amortiztorov vibrci. Zbera chladiva m prpoj na poistn ventil. Zbera
je spojen kvapalinovm potrubm s kondenztorom. Vtlak kompresora je spojen so
vzduchom chladenm kondenztorom vtlanm potrubm.

642

Na kondenzanej jednotke (obr.697) s namontovan, priezornk chladiva, pretlakov

istie, nzkotlakov presostat a diferencilny presostat. Kompresor m rotalock ventily,
kondenztor m dva jednofzov ventiltory.
Kompresory maj esterov olej a s naplnen uritou dvkou chladiva, na ktor s
dimenzovan: R22, R134a, R404A, resp R507.
6.3 ZKLADN PARAMETRE KJ
6.3.1 Typov oznaenie KJ a kompresorov Bock
Typov oznaenie
Kompresor

Kond. jednot ka

Sria kompresoru: HA, resp. HG

Kont rukcia
3
Charakt erist ika kompresora (objem valcov v cm )
Poet plov elektromot ora
Variant y mot ora:
Bez psmena =mot or pre MBP a LBP roz sah
S =motor so zvenm vkonom

Kondenzan jednot ka chladen vzduchom

Kompresor s est erovm olejom
Charakt erist ick psmeno pre vzduchom chladen KJ

Obrzok 698: Typov oznaenie kompresora a kondenzanej jednotky firmy Bock.

Legenda: A kompresor chladen vzduchom, G kompresor chladen sacm plynom
6.3.2 TEPLOTA OKOLIA, El. NAPTIE A ROZSAH VYPAROV. TEPLT PRE KJ
6.3.2.1 Teplota okolia
Teplota okolia normlna bva spravidla pre vetky chladiv KJ 32C, alebo 35C
udva to vrobca vo svojich podkladoch so vzduchom chladenm kondenztorom.
Taktie je na trhu tropick zhotovenie KJ pre udan chladiv do 43C so pecilnou
regulciou chladenia motora kompresora pre vzduchom chladen kondenztory.
6.3.2.2 Elektrick naptie a frekvencia
KJ malho chladiaceho vkonu
Menovit naptie 10%, to znamen:
230 V 10%, 50 Hz, je to najastejia zsobovacia verejn elektrick sie frekvencia
jednofzovho prdu medzi fzovm a nulovm vodiom , je takmer v celej Eurpe, zii,
Afrike a v Austrlii. Pouva sa v KJ pre vetky chladiv,
115 V 10%, 50 Hz, toto normalizovan naptie v sieti sa nachdza v USA.
127 V 50 Hz, sa nachdza v Grcku, Taliansku a panielsku.
Podrobnejie pozrite /L4/.
KJ strednho chladiaceho vkonu (Bock, typ SHA 4/555-4 L)
Menovit naptie
380 420 V, YY/3/50 Hz
Max. prevdzkov. prd
26 A
Rozbehov prd
146 A

643

6.3.2.3 Rozsah vyparovacch teplot

V svislosti s pouitm chladiva v KJ sa pouvaj tieto rozsahy vyparovacch teplt:
vysokoteplotn rozsah vyparovacch teplt HBP: od -10C do + 10C, pouva sa
pre R134a, pouva sa aj pre R407C
strednoteplotn rozsah vyparovacch teplt MBP: od 0C do 30C, pouva sa pre
R600a, R404A, R410A
nzkoteplotn rozsah vyparovacch teplt LBP: od 20C do -40C, pouva sa pre
R410A, R507, R404A
Vrobca KJ me deklarova rozsah, ktor sa odchyuje od uvedench teplt.
6.3.2.4 Skobn porovnvacie podmienky:

Chladiaci vkon KJ Q 0 sa ska na kalorimetri pri tchto podmienkach:

Vyparovacia teplota t0 = - 25C (LBP) resp. 23,3C,
t0 = - 15C (MBP)
t0 = + 5C (HBP), resp. + 7,2 C
Teplota okolia ta (HBP, MBP a LBP)
32C, resp. 43C
Teplota pred expanznm ventilom t4 - podchladenie chladiva max. 1K
Naptie - jednofzov KJ
- trojfzov KJ

230 V, 50 Hz, resp 115 V, 60 Hz

400 V, 50 Hz, resp 440 V, 60 Hz

Nie vetci vrobcovia robia skky pri vyie uvedench skobnch podmienkach, ale
na poiadanie monho budceho odberatea, splnia vetky poiadavky.

6.4 KONDENZAN JEDNOTKY ALCH POPREDNCH FIRIEM

6.4.1 DWM COPELAND
Obrzok 699 (vavo): Kondenzan
jednotky firmy DWM Copeland
a) s polohermetickm kompresorom
Discus
b) so tandardnm polohermetickm
kompresorom.
Kondenzan jednotky sa vyrbaj
v dvoch verzich:
1. tandardnej kompresory (es
typov) maj techniku
nasvania
pomocou
jazkovch ventilov, s
cenove vhodnejie. Kondenztory s
s jednm alebo dvoma ventiltormi
(43C). Pouvaj sa pre vysokch
vyparovacch
teplotch
(+12,5C)
a vysokch teplotch okolia. KJ s uren normlne a nzkoteplotn pouitie (a -50C).
Vkon KJ od 2 HP.

644

Pre niie vkony sa pouvaj KJ s jednofzovmi motormi, pre vyie vkony

s trojfzovmi motormi.
Motory do 5 HP s vhodn pre priamy rozbeh, pre vyie vkony sa pouva na rozbeh
zapojenie hviezda trojuholnk, alebo motory s rozdelenm vinutm.
Taktie na poiadanie je mon poui odahen rozbeh pre vetky KJ.
2. KJ s kompresormi Discus
Kompresory Discus pouvaj pracovn ventily typu Discus.
Vkon KJ od 5 do 40 HP.
Pre nzkoteplotn rozsah je potrebn systm vstrekovania kvapalnho chladiva
Demand Cooling (KJ s oznaen DC). V tomto rozsahu sa pouvaj KJ aj s 2
stupovmi kompresormi Discus a dosahovan vkon je 15 a 25 HP.
- KJ pracuj s chladivami R404A, R507, R407C, R134A, alebo R22.
- Kompresory maj priezornk stavu hladiny oleja, pouva sa esterov olej.
- Sac a kvapalinov uzatvrac ventil na kompresore, resp. na zsobnku chladiva maj
nstavce na meranie tlaku.
Kondenztor je zhotoven z Cu rrok a AL lamiel.
Zsobnk chladiva podlieha:
C a UDT
m priezornk
m rotalock ventil a nstavec na poistn ventil
Ventiltorov motor
je jednofzov a chrnen proti prehriatiu
je naintalovan prevdzkov kondenztor a je zapojen v pripojenej krabici
me sa poui pre regulciu potu otok ventiltora
Vysokotlakov a nzkotlakov spna
s prestavitenou automatikou
Vysokotlakov bezpenostn obmedzova tlaku (namiesto vysoko- a nzkotlakovho
spnaa)
pouva sa pri KJ s kompresormi od dopravovanho objemu 50 m3/h (50 Hz)
Elektrick svorkovnica
Pouva sa pre kblovanie dvoch ventiltorov, resp. jednofzov zhotovenie. Pre
jednoduch intalciu jednofzov zhotovenie pre kompresor a ventiltor sa montuje
a zapja na svorkovnici.
Trieda ochrany
kompresor, ventiltor a diferencilny spna tlaku oleja IP 54
vysokotlakov a nzkotlakov olejov spna OP 44
vetky KJ s naplnen ochrannm plynom.
Prdavn vstroj

645

vyhrievanie kukovej skrine

odahenie rozbehu
regultor potu otok ventiltora
ochrann skria
ochrann ventil proti prehriatiu vytlaovanho chladiva (DTC)
zsobnk chladiva s vm objemom v porovnan so tandardnm zhotovenm

Maximlny dovolen prevdzkov pretlak a tlaky v dobe sttia

Tlakom, ktor vznikaj v dsledku teploty okolia, mus sa venova zvltna pozornos.
Obzvl tlakom v dobe sttia.
Dopredu stanoven medzn hodnoty pre kompresor a pre in sasti systmu sa nesm
prekroi.
Skutone platn maximlne dovolen prevdzkov tlaky pre kad model s
uveden v katalgovch listoch. Nezvisle od toho sa KJ sm poui len v dovolenom
rozsahu pouitia.
Maximlne dovolen prevdzkov tlaky
Sacia strana
=
22,5 bar (tlak v dobe sttia)
Vtlan strana
=
28 bar
Kompresorov oleje
Minerlne oleje s nemieaten s chladivami H FKW a nesm sa preto pouva.
Polyesterov mazacie oleje (POE) sa dobre osvedili pre pouitie s chladivami H FKW.
Zachdzanie s nimi vyaduje mimoriadnu starostlivos, aby sa zabezpeila dlh ivotnos.
Len niie uveden oleje s dovolen pre R404A, R507, R407C, R134a, ako aj pre R22:
Mobil
EAL Arctic 22 CC
ICI
Emkarate RL 32CF
Zbytkov vlhkos v zariaden mus by pod 50 ppm a zisuje sa po 48 hodinovom ase
prevdzky.
Kad zariadenia mus ma pre chladivo vhodn a dostaujco dimenzovan filter
dehydrtor, aby sa dosiahla deklarovan hodnota ivotnosti KJ.
Pri uveden do prevdzky a pri drbe chladiaceho zariadenia je potrebn poui
odborne sprvnu techniku vkuovania.
6.4.2 KONDENZAN JEDNOTKY SINOP
Akciov spolonos SINOP CB, a.s., sa zaober nvrhmi, vrobou, predajom a servisom
chladiacej techniky. Sdlo firmy s esk Budjovice, kde je projekn kancelria, vroby
a hlavn sklad. V Prahe je obchodne technick kancelria s vekoobchodnm skladom.
Slovensk republiku zabezpeuje kompletnm sortimentom tovaru spolonos Sinop
Alfa v Pezinku.
Vrobn sortiment je doplnen o al chladiarensk tovar a komponenty chladiacich
okruhov, to znamen kompresory, vparnky, tepeln vmennky, at.
V sasnosti spolonos vyva viac ako 70% svojich vrobkov do zem EU.
6.4.2.1 Kondenzan jednotky poda umiestnenia:
pre vntorn intalciu

646

pre vonkajiu intalciu

6.4.2.2 Kondenzan jednotky poda ochladzovacieho mdia:
ochladzovan vzduchom
ochladzovan vodou
Kondenzan jednotky pre vntorn uloenie
Poda obr.700. Pre ivnostensk (v strede) a priemyseln chladenie so vzduchom
chladenm kondenztorom (vavo),
vodou chladenm kondenztorom (vpravo) a
s hermetickm kompresorom (v strede), resp. polohermetickm kompresorom (vavo
a vpravo).
Kad kondenzan jednotka je preskan na tesnos, na pevnos a elektrozariadenie.

Obrzok 700: Kondenzan jednotky pre vntorn pouitie firmy Sinop.

Kondenzan jednotky pre vonkajie uloenie

Obrzok 701: Kondenzan jednotky pre vonkajie umiestnenie so vzduchom

chladenmi kondenztormi
Elektrick rozvdzae

Obrzok 702: Rzne zhotovenie elektrickch rozvdzaov firmy Sinop

647

6.4.3 KONDENZAN JEDNOTKY BOCK

Na obr. 697 je koliaci model kondenzanej jednotky Bock s polohermetickm
kompresorom s niektormi dajmi KJ.
Na obr. 698 je typov oznaenie polohermetickch kompresorov a typov oznaenie KJ.

6.4.4 KONDENZAN JEDNOTKY DANFOSS S KOMPRESOROM

MANEUROP
Kondenzan jednotka kontruknho radu CII Blue Star je na obr.689, str.636 s
popisom hlavnch lenov KJ.
Niie uvdzame KJ s kompresorom Maneurop 1-, 2- a 4-valcovm, pre chladiv R22,
R134a, R404A a R507, pri frekvencii siete 50 Hz. Tieto jednotky s na obr. 703.

Obrzok 703 Vzduchom chladen kondenzan jednotky firmy Danfoss s kompresormi

Maneurop pre komern a priemyseln chladenie
Kondenzan jednotky sa vyrbaj v zhotoven:
tandardnom (obr.704) a
pecilnom (obr.705).
KJ musia by intalovan v dobre vetranom priestore a mus sa zabezpei nim
neobmedzen prvod vzduchu a na sacej strane kondenztora mus by k dispozcii erstv
vzduch. Taktie je potrebn zabezpei, aby do kondenztora sa nenasval u pouit,
recirkulovan vzduch.
Umiestnenie KJ od prekky (mr) je znzornen na obr.706.
Ventiltor na KJ je umiestnen tak, aby tok vzduchu smeroval na kompresor po
prechode cez kondenztor a ochladzoval ho.
Kondenztor je potrebn pravidelne isti od prachu, lstia, planktnu a inch neistt,
aby prevdzka KJ bola optimlna.

648

Ak KJ je umiestnen vonku, je intalovan pod striekou, alebo m ochrann kryt

z hlinka proti vkyvom poasia, obr. 705.

Pouit ie
LBP rozsah: M: t a =38C
H: t a =46C
LBP rozsah: L: t a =43C
Zhot ovenie
G: Piest ov kompr. viac vent ilt orov
Chladivo/ olej
M: R22 / minerlny olej
Z: R134a-R404A-R507

Kd napt ia vent ilt ora

T: 400-3-50
M: 230-1-50
S: 400-1-50
Kd napt ia kompresora
4: 400-3-50
5: 230-1-50
6: 230-3-50
t andardn program
Kont rukn vekos : 016 a 160

Obrzok 704: tandardn program kondenzanch jednotiek Danfos s jedno-, dvoj-,

a tvorvalcovm kompresorom Maneurop pre chladiv R134a, R404A, R507 a R22

Kd napt ia
Kompresor/ vent ilt or
Dot eraz k dispozcii od D a H

Pouit ie
MBP rozsah: M: t a =38C
H: t a =46C
LBP rozsah: L : t a=43C
Zhot ovenie
G: Piest . kompr. , viac vent ilt orov
Chladivo / olej
M: R22 / minerlny olej
Z: R134a-R404A-507 / polyest er

pecilne zhot ovenie

Dot eraz od 01do 05
10 a 12 je k dispozcii
pecilny program
Kont rukn vekos : 016 a 160

Obrzok 705: pecilny program kondenzanch jednotiek Dansfoss sa odliuje od

vstroja tandardnho programu (obr.704). Rovnak s vak rmy KJ, kompresory
a kondenztory.
MODELY LGZ

Chladivo - olej :
Z: est erov olej
M: minerlny olej

Kont r ukcia:
G: Piest ov kompresor
2 vent ilt or ov
kondenz t or
Pouit ie:
M: St redn rozsah vyp. t eplt
H: Vysok t eplot a okolia
L: Nzky r ozsah vyp. t eplt

Napt ie vent . mot ora:

T: 400-3-3-50
M: 230-1-50
S: 40 0-1-50
Naptie kompr esora:
4: 40 0-3- 50
5: 230-1-50
6: 230-3-50

Pr kon motor a (HPx 12)

649

Skobn podmienky KJ Danfoss Maneurop:

teplota okolia
32C
prehriatie chladiva sacieho plynu
18 K
podchladenie chladiva
3 K
frekvencia
50 Hz
1x Vka kondenz t ora

Minimlna dka priest oru: 2 x hbka kondenzanej jednot ky

Obrzok 706: Umiestnenie kondenzanej jednotky v priestore s repektovanm

rozmerov a vkonu KJ.
Na mont chladiacej jednotky sa musia poui ist a vysuen Cu rrky a musia by
kontrukne uspsoben tak, aby boli odpruen vo vetkch troch rovinch a tie mus by
flexibiln aj vzhadom na hlunos a chvenie rrok /L8/.
Najastejie pouvan priemery medench rrok (od vekosti = 6 x 1 mm do = 76 x
2 mm) v chladiacej technike je uveden v /L9/, kde s aj hlavn poiadavky na Cu rrky na
vrobu a mont v chladiacich okruhov (hlavne istota, tesnos a pevnos). Intalciu
potrub rozpracujeme v alej samostatnej kapitole.
Tesnos KJ je uroben (pomocou zmesi suchho duska a chladiva) vo vrobnom
zvode KJ.
Pevnos KJ sa rob suchm inertnm plynom. Rozdiel tlaku medzi vysokoa nzkotlakovou stranou nesmie prekroi 24 bar.
Maximlne dovolen skobn tlaky:
na nzkotlakovej strane: 25 bar
na vysokotlakovej strane: 33 bar
Vnimkou je KJ so zsobnkom chladiva RSV3 pre
pouitie s R22:
- maximlny skobn tlak 25 bar.
Pre in KJ platia skobn tlaky, ktor predpisuje
vrobca KJ alebo chladiaceho zariadenia.
Obrzok 707 (vpravo): Na kondenzan jednotku, ktor je intalovan vonku, sa me
poui ochrann kryt proti vkyvom poasia

650

nik oleja pri prevdzke kompresora v KJ, pri vonkajej monti, sme uviedli
v /L11/.
Prehriatie vparnka me by max. medzi hodnotami 5 a 12 K.
Maximlne prehriatie plynnho chladiva v sacom potrub je 30 K.
Max. dovolen teplota na vtlaku kompresora KJ nesmie prekroi 130C.
Pri viac vparnkovch systmoch a dlhch potrubiach sa odpora poui vo
vtlanom potrub odluova oleja.
Vkuovanie chladiacich zariaden je uveden v /L9/. Vkuuje sa z dvoch strn
(odpora sa dvojstupov erpadlo) a na hodnotu absoltneho tlaku 0,33 mbar, ktor
udva Danfoss /L1/.
Oleje, pouvan v KJ:
minerlny olej typ 160 P pre MGM a HGM
polyolesterov olej 160 PZ pre MGZ a HGZ
polyolesterov olej 160 Z pre LGZ
Olej je plnen do kompresorov vo vrobnom zvode a kontroluje sa stanoven vka
oleja v priezornku oleja, poas prevdzky.
Maximlne mnostvo chladiva
Pre kompresory Maneurop je max. dovolen mnostvo chladiva 2,5 kg na valec. Pri
prekroen tohto mnostva s potrebn urit opatrenia.
Tabuka 76 Oznaenie kondenzanch jednotiek Danfoss
Kondenz an jednot ka, t ypov oznaenie

Maximlne
mnost vo
Kompresor Chladiva/ kg/

Vyhrievanie kukovej skrine

Pretoe sa mnostvo chladiva pripadajce na 1 valec prekrauje Tab.76, rob sa pri KJ
vyhrievanie kukovej skrine kompresora pomocou PTC v dobe sttia kompresora pred
premiestovanm chladiva.
Podmienkou pre kladn vsledok ochrany vyhrievanm kukovej skrine je, aby
teplota oleja bola vyia o 11K, ako teplota stosti chladiva.
Je to dleit vtedy, ke KJ je umiestnen vonku, ke KJ je vystaven nzkym
teplotm okolia, alebo pri pouit rozsahu LBP s vekou dvkou chladiva
pripadajcou na kompresor.
Tmito opatreniami sa zamedz, aby chladivo kondenzovalo v kompresore.
Po dlhom stt chladiaceho zariadenia, mus by zapnut vyhrievanie oleja min. 12
hodn pred optovnm spustenm kompresora.
Pri normlnych prevdzkovch podmienkach je vyhrievanie kukovej skrine stle
v prevdzke, aj poas sttia kompresora.

651

Odluova kvapalnho chladiva

Odluova kvapalnho chladiva je zaraden v sacom potrub pred vstupom do
kompresora (m sa zv von objem na nzkotlakovej strane), aby sa tak zamedzilo
vniknutie kvapalnho chladiva do kompresora.
Vo vyie uvedenej tabuke uveden max. mnostvo chladiva na jeden valec
kompresora v dobe sttia nesmie by prekroen.
Pump down zapojenie
Tmto spsobom sa kompresor chrni v dobe sttia proti presunutiu chladiva do
kukovej skrine kompresora.
Magnetick ventil v kvapalinovom potrub je riaden priestorovm termostatom. Ke
teplota vychladzovanho priestoru poklesne
pod nastaven teplotu na termostate
MV
TEV
Termostat
magnetick ventil sa uzavrie.
Kompresor odsva nzkotlakov stranu, a
nzkotlakov presostat vypne kompresor, ke
V
hodnota sacieho tlaku poklesne na nastaven
Priezornk
hodnotu vypnutia kompresora.
FD
Pri pump down zapojen je nastaven
KJ
bod zapnutia nzkotlakovho presostatu ni
ako tak stosti chladiva pri najniej teplote
okolia KJ a vparnka
Obrzok 708 (vpravo hore): Ben chladiaci
okruh medzi KJ a vparnkom na vychladzovanie vychladzovacieho priestoru spolu
s regulanmi lenmi okruhu. Dleit leny pump down s magnetick ventil (MV).
Legenda: TEV termostatick expanzn ventil, FD filter dehydrtor, KJ kond.
jednotka, V - vparnk
Bez penostn r eaz

L1L2 L3
Q1

F0
KS

KM1

F4
KM3

KM2

F1
F5

KM1
K
M1

180s

F3

SAFETY PRESS
LP
Regul.
tlaku
TH
LLSV

HP

BP
KM1

KM2

KM3 KS

M1

M2

M3

V1

V2

PTC

652

Obrzok 709: Schma elektrickho zapojenia kondenzanch jednotiek Danfoss

s kompresorom Maneurop. Legenda: Q1 hlavn vypna, FO poistky, F1
nadprdov vypna kompresora, F2-F3 nadprdov vypnae ventiltorov, F4 istenie
PTC, KM1 ochrana kompresora, KM2-KM3 ochrany ventiltorov, KS poistn
zariadenie, 180s asov rel (as sptnho zapnutia), TH riadenie (napr. termostatom),
LLSV elektromagnetick ventil v kvapalinovom potrub
Hodnota nastavenia tlakovho spnaa KP17W
Na tandardnom programe KJ je kombinovan nzko/vysokotlakov spna KP 15 (s
automatickm resetom) alebo na pecilnom programe KJ je KP15 s manulnym resetom.
Hodnota tlaku pri vypnut v iadnom prpade nesmie dosiahnu maximlny
dovolen tlak zsobnka tlaku.
Vysok tlak
Vysokotlakov spna je nastaven tak, e kompresor vypne ete pred dosiahnutm
maximlneho dovolenho tlaku, pozrite Tab.77.
Tabuka 77. Maximlne dovolen tlaky
Chladivo
R22
Max. vypnac tlak HD /bar/
28*

R134a
20,2

R404A
29

Max. vypnac tlak HD /psig/

400
300
*Vnimka: MGM/HGM so zberaom, typ 3 litrov 25 bar

400

Nzky tlak
Nzkotlakov presostat zamedz, aby prevdzka kompresora nebola pri prli nzkom
tlaku, vo vkuu, o by mohlo spsobi znienie kompresora z dvodov pokodenia vinutia
motora.
Z tohto dvodu nesmie sa nzkotlakov spna nikdy nastavi niie ako 0,2 bar (rel).
Pre systmy bez pump down obvodu sa pouva signalizan kontakt nzkotlakovho
spnaa vstup alarmu pre poruchy pri nzkom tlaku.
Vhodn hodnoty nastavenia kombinovho vysoko-/nzkotlakovho spnaa KP 17W
Nastavenie kombinovanho vysoko-/nzkotlakovho spnaa je individulne zosladen
na pouitie. Pritom s dodran vyie uveden medze pre vysok- a nzky tlak.
Niie uveden Tab.78 dva prehad o obvykle nastavench hodnotch, ktor sa
ukazuj ako eln pre mnoh pouitie.
Tabuka 78 Hodnoty pre nastavenie kombinovanho spnaa KP17 W
KJ typov
Nzkotlakov strana
Vysokotlakov strana
Zapnut
Vypnut
Zapnut
Vypnut
oznaenie Chladivo
/bar (rel.)/

/bar (rel.)/

/bar (rel.)/

/bar (rel.)/

MGM HGM

R22

21

25

MGZ HGZ

R134a
R404A/R507
R404A/R507

1,2
1,2
1

0,4
0,5
0,1

14
24
24

18
29
28

LGZ

653

Regulcia kondenzanho tlaku

Dodaton vysokotlakov spna (Danfoss KP5) me sa poui na regulciu On/Off
ventiltorovch motorov. Pritom sa zamedz vie kolsanie kondenzanho tlaku
z dvodu doasnho vypnutia jednho alebo obidvoch ventiltorov.
Kontinulna regulcia otok motorov ventiltora alternatvne zabezpeuje kontantn
kondenzan tlak pri kolsajcich podmienkach okolia.
Tmto spsobom sa zabezpeuje vysok prevdzkov bezpenos zariadenia ako aj
niia hladina hluku motorov ventiltora.
Regulciu potu otok maj nielen jednofzov ale aj trojfzov motory ventiltorov.
Regulcia potu otok ventiltorov sa rob obvyklm spsobom prvodom naptia,
ktor je funkciou kondenzanho tlaku, resp. kondenzanej teploty.
Poet tartov kompresora je obmedzen na 12 za hodinu.
Nedovolene
vek poet tartov kompresora me zhori ivotnos motora
kompresora.
Preto sa odpora poui asov rel na zamedzenie optovnho tartu. asov
obmedzenie predstavuje 3 minty. Pri pouit znenia rozbehovho prdu je treba
obmedzi proces tartov kompresora na 6 za hodinu.
daje o hluku
Kondenzan jednotky Bluestar maj nzku hladinu hluku a vibrci pri prevdzke
s kompaktnm kondenztorom.
V Tab.79 s uveden hodnoty hluku KJ Danfoss s kompresorom Maneurop.
Tabuka 79 Hodnoty akustickho vkonu a tlaku pre KJ Danfoss
Kondenz an jednot ka
Typov oznaenie

daje vkonu poda

podmienok ARI

Nameran hodnota
akust ic. vkonu
LWA (dBA)

Akust ic. tlak vo vzdialenosti 2m (dBA)

Vyparovacia teplota:
Kondenzan teplota
Prehriatie:

7,2C
54,4C
11,1 K

Kont rukcia
kompresora

Hluk izolujci pl
Objednvacie slo

Napov kd kompresora 4:
400V / 3 / 50 Hz

654

6.4.5 KJ DANFOSS RADU BLUESTAR, RAD CII, MODELY HGZ a LGZ

Na obr. 637 s zkladn informcie radu Bluestar, rad CII, ktor reprezentuj modely
HJGZ a LGZ:
HGZ pre stredn vyparovacie teploty, vysok teploty okolia a do 46C
LGZ pre nzke vyparovacie teploty a -40C.
Popis kondenzanch jednotiek Danfoss s kompresorom Maneurop
kompresor Maneurop m vntorn ochranu vo vinut, rotalock ventily, priezornk
a vyhrievanie pla
kondenztor s vysokm vkonom je regulovan pomocou dvoch tlakovch spnaov
KP5
odluova oleja (max. prevdzkov tlak 33 bar)
zbera chladiva s privarenm uzatvracm ventilom a priezornkom (max.
prevdzkov tlak 33 bar)
kombinovan vysoko- a nzkotlakov tlakov spna KP 17 s runm HP resetom
a automatickm resetom LP vo spjkovanom zhotoven
uzatvrac ventil kvapaliny so spjkovanm prpojom na zkladovej doske
kvapalinov potrubie
s filter dehydrtorom, priezornkom a prpojom
Schraderovho ventilu pre jednoduch drbu
dopredn kblovanie pripojovacej svorkovnice
vetky prpoje spjkovan, aby sa zamedzilo nikom
100% skky vrobku, je dodvan s nplou suchho vzduchu.
Napov kd
Kontrukn rad CII m pre modely HGZ a LGZ kd naptia E*.
kompresor: 400V /3/ 50 Hz
motor ventiltora: 230V /1/ 50 Hz. In naptie na poiadanie.
Prklad objednvky: HGZ125CIIE
pecifikcia kontruknho radu CII je v /L1/.
POVOLENIA
KJ Bluestar a ich komponenty spaj nasledovn normy:
- svorkovnice: CE (LVD)
- kompresor: CE (PED)
- tlakov spna: CE (PED, LVD)
- zbera chladiva: CE (PED)
- odluova oleja: CE (PED)
- potrubie: (PED) pecilne oznaenie je potrebn
- ventiltor: CE (LVD).
Oznaenie CE na komponentoch upozoruje na splnenie Pressure Equipment Directive
PED (93/23/EC) a/alebo na Low Voltage Directive (LVD) (73/23/EC).

655

6.4.6 KONDENZAN JEDNOTKY DANFOSS BLACK STARS

Tieto kondenzan jednotky s pre mal chladiace vkony.
V KJ s zabudovan mal hermetick kompresory Danfoss typy PL, TL, NL, FR, SC
a TWIN, ktor pracuj v KJ s chladivami R134a, R22, R404A/R507. V kondenzanej
jednotke s jeden, alebo dva (TWIN) kompresory.
Vetky typy KJ maj kompresor(y) s jednofzovm(i) induknm(i) asynchrnnym(i)
elektromotorom (mi).
Obrzok 710 (vpravo): Kondenzan jednotka
Danfoss s mini kompresorom typu PL. Rad tchto
KJ m dve KJ typu PL35 a PL50, ktor pracuj
s chladivom
R134a,
s
bez
zberaa
a uzatvrajceho ventilu s uren pre chladiace
zariadenia
s kapilrnou
krtiacou
rrkou.
Dopluj tak KJ, ktor sa vyskytuj na trhu.
Pouvaj
sa
pre
chladenie
prstrojov
v laboratrich, na chladenie npojov a pod.
Prednosou KJ PL35 a KJPL50 s mal rozmery a bezkonkurenne nzka hlunos.
KJ s jednm kompresorom
KJ Black star s znzornen na obr. 711.
V rozsahu LBP + MBP vyparovacch teplt od 45C do -5C KJ pracuj s chladivami
R404A / R507.
V rozsahu MBP + HBP vyparovacch teplt od 15C do +10C KJ pracuj
s chladivom R22.
V rozsahu LBP + MBP + HBP vyparovacch teplt od 35C do +15C KJ pracuj
s chladivom R134a.
KJ mu by pouit pre riadenia prietoku chladiva expanznou rrkou, alebo pre TEV.

Obrzok 711: KJ Danfoss s jednm kompresorom je pokraovanm radu Blackstar pre

komern chladenie

656

Frekvencia sieovho prdu 50 Hz. Pri poiadavkch zkaznka na in naptia ako 230V
a frekvenciu ako 50 Hz, vrobca repektuje jeho poiadavky.
Alternatvou mu by elektromotory hermetickho kompresora 127V / 50 HZ, resp.
115V / 60 HZ, prpadne in naptia (pozrite kap.6.3.2.4).
Kondenzan jednotky nie s funkn jednotky, poda PED.
6.4.7 KJ BLACKSTAR, RESP. BLUESTAR S (DVOMA) KOMPRESORMI TWIN
Urenie:
KJ s TWIN kompresormi s uren pre chladiace a mraziace zariadenia pre predaj
potravinovch produktov distibuovan v maloobchode, resp. pre supermarkety. KJ mu
pracova s chladivami R134a, R22, R404A/R507.
Uvaujeme, e vekopredaja m disponova 10 20 chladenmi vitrnami a 4 6
chladiarami a mraziarami, pracujcimi pri teplotch , ktor poda povahy potravn s
medzi 25C a + 10C.
Mu sa poui KJ:
so vzduchom chladenm kondenztorom, resp.
s vodou chladenm kondenztorom.
Kondenzan jednotky chladen vodou vyaduj dleit nov intalcie. Navye s
akosti s vybavovanm povolenia poui potrebn mnostv vody pre chladenie vodnch
kondenztorov (vek mnostvo vody, vysok nklady).
Kondenzan jednotky chladen vzduchom by spsobili relatvne zvenie teploty
vzduchu v predajni potravn, z oho by vyplvalo, e zariadenia na klimatizciu vzduchu
musia by merne vie.
Otzka je, ak KJ zvolme?
6.4.7.1 Vhody decentralizovanch chladiacich zariaden s KJ a kompresormi TWIN
Pri pouit kompresorov TWIN v KJ, namiesto jednho kompresora zodpovedajceho
chladiaceho vkonu, m KJ s TWIN kompresormi tieto vhody:

nzka vka pre zabudovanie do vrobku

jednofzov pripojenie na elektrick rozvodn sie
nzky rozbehov prd
nzka hladina hluku
regulcia vkonu
vkonov rezerva
spora energie.

6.4.7.2 KJ s kompresormi TWIN s kontruovan v zhotoven HST (vysok zberov

moment) pre riadenie prietoku chladiva:
krtiacou kapilrou, resp.
pre krtiaci ventil.
Chlad. vkon KJ Blackstars dosahuje pri vyparovacej teplote t0 = +10C chladiaci vkon
3300 W s chladivom R22.

657

Skobn podmienky Danfos a Danfoss Maneurop KJ Black star

teplota okolia
32C
teplota pr nasvanho chladiva do kompresora
32C
prehriatie sacch pr
podchladenie chladiva pred krtiacim ventil.
1K
frekvencia el. prdu
50 Hz

KJ Blue star

32C
18 K
3K
50 Hz

Zobrazenie KJ Blackstars, resp. Bluestars s TWIN kompresormi:

Obrzok 712: Kondenzan jednotka Danfoss Blackstars s kompresormi TWIN

(kontrukcia Danfoss). Legenda: V vka, rka, L dka KJ, upnacie rozmery
370x370 mm platia pre vetky KJ Danfoss Blackstars s TWIN kompresormi.
Sacia st r ana

Vyrovnvacie sacie potr ubie

Spolon sacie pot r ubie

Tlmi chvenia a pulzci

Pr iezor nk oleja
Vyrovnvajce
olejov pot rubie

Vt lan st rana
Spt n vent il

Obrzok 713: Kompresorov jednotka Danfoss s kompresormi TWIN (kontrukcia

kompresorov Maneurop).

658

6.4.7.3 PRIESTOR ULOENIA KOMPRESORA A KONDENZANEJ JEDNOTKY

Priestor na uloenie kompresora statick chladenie kompresora
Tento spsob statickho (prirodzenho) ochladzovania vzduchom malho hermetickho
kompresora a kondenztora je obvykl pri chladnikch a mraznikch do domcnost.
Vlastne ide o odovzdanie tepla vyarovanho plom kompresora, vtlanou rrkou a
kondenztorom v pomerne malom priestore potrebnom na uloenie kompresora. Toto teplo
sa v zosilnenej miere vplyvom sinitea prestupu tepla k sast, od ktorch sa odvdza
teplo pri zvenej rchlosti pohybu do okolia.
Vyuitie spomenutch faktorov sa pouva pri chladen komponentov v chladiacich
skriniach a hlavne mraziacom nbytku, pouvanom v domcnostiach, alebo
v maloobchodnom predaji potravn.
Pri tchto chladiacich a mraziacich zariadeniach plat, e kondenztor mus ma
vzduch. Naproti tomu sa vyskytuje vea prehrekov proti kompresoru, napr. pozrite
alie obrzky 714, 715.

Uzavret dno

Obrzok 714 (vavo): Ochladzovanie v priestore uloenia kompresora pomocou otvorov

v dne chladniky. Minimlna vzdialenos dna od podlahy je 25 mm. Taktie je potrebn
doda vzdialenos kompresora od skrine chladniky
Obrzok 715 (vpravo, pohad zo zadnej asti, resp. pohad zboku chladniky): Zobrazenie
chybnho vetrania priestoru na uloenie hermetickho kompresora
Pri dodan vzdialenost kompresora od skrine chladniky a existencii otvorov v dne je
mon udra teplotu priestoru, kde je uloen kompresor, len o 3 a 5C nad okolitou
teplotou.
V staticky chladenom mraziacom nbytku s vak podmienky nepriaznivejie ako
v chladiacich a nzkoteplotnch skriniach teploty v priestore, v ktorom je uloen
kompresor, s asto vyie o 8 a 10C ako je teplota okolia.

Ot vor min. 25 mm

Ot voren dno

Obrzok 716: Dosiahnutie zlepenia ochladzovania vzduchom kompresora pomocou

otvorov v skrini (trbn) a v dne skrine v staticky chladenom mraziacom nbytku
elnou cestou cez dno a ku stropu v priestore pre umiestnenie kompresora. Lepie je
zriec sa trbn (obr.715) a namiesto nich riei otvor po celej rke stropu (obr.716).

659

Dleit je kontrukne zabrni v priestore, kde je umiestnen kompresor, stojatej

poduke (stojatmu vzduchu). Na obr.717 sa vzduch takmer nepohybuje v blzkosti dna.
min. 25 mm

Chybne

chybne

uz avret

ot voren

Obrzok 717: Takmer nepohybujci sa vzduch v priestore chladiaceho nbytku, kde je

umiestnen kompresor
6.4.7.4 ZNENIE TEPLOTY VINUTIA MOTORA HERMETICKHO
KOMPRESORA OCHLADZOVANM OLEJA KOMPRESORA
Ochladzovanm oleja je mon zni hladinu teplt kompresora a teplotu vinutia
motora hermetickho kompresora.
Olej sa v kompresore ochladzuje pomocou rrky v tvare hada, ktor je umiestnen
v spodnej vntornej asti pla kompresora na jeho dne a prikryt je olejom. Na obr.718 je
znzornen kompresor Danfoss radu PW s rrkovmi nstavcami na dne pla kompresora
a vmennkov had na ochladzovanie oleja je na obr.719.
Had na ochladzovanie oleja kompresora je napojen na okruh kondenztora, priom
kondenztor sa rozdeuje na predkondenztor (na ochladzovanie oleja) a hlavn
kondenztor (obr.717, 719).
1

Kondenztor
2

Kondenzt or chladenia
oleja

Obrzok 718 (vavo): Kompresor s dvoma vvodmi na ochladzovanie oleja, ktor je

umiestnen na dne spodnho pla
Obrzok 719 (druh zava): V dolnej asti obrzku je kondenztor na chladenie oleja,
v hornej asti je hlavn kondenztor chladiaceho okruhu mraziacej truhlice
(kondenztor je zapenen v ploche zadnej steny truhlice)
Obrzok 720 (tret zava): Chladenie oleja pre mraziacu skriu s kondenztorom na
zadnej stene skrine (2) a hadom na odmrazovanie dver had (1) sa vleuje ako prv
as kondenztora na ochladzovania oleja

660

Obrzok 721 (tvrt zava): Ochladzovanie oleja pre chladniku, pri ktorej je vyuit
as kondenztora, je ako kondenztor na chladenie oleja. Legenda: 1 vstup horcich
pr chladiva z kompresora do kondenztora, 2 vstup chladiva (z kondenztora) do
chladia oleja 3 vstup chladiva z chladia oleja a nsledn vstup do kondenztora.

Tlak p

Pri mraziacej truhlici (obr.719) je umiestnen kondenztor na chladenie oleja asto dolu,
aby prvodn potrubia ku chladiacemu hadovi oleja boli o najkratie, avak to nie je
pravidlo, kondenztor ochladzovania oleja me

by umiestnen aj celkom hore, kedy jeho prv

a teda najteplejia as me by vyuit na
odmrazovanie okolo rmu mraziacej truhlice.
Dimenzovanie olejovho chladia kondenztora
Mollirov diagram log p-h, na obr.722,
znzoruje chladiaci obeh, v ktorom s vyznaen
body 1, 2, 3 hermetickho chladiaceho okruhu,
poda obr.721.
Tieto sla vak v obr.722 a v miestach 1, 2, 3
vyjadruj tlaky, entalpie, ako aj teploty stavov
chladiva a znamenaj tieto stavy:
1 vstup do kondenztora na chladenie
oleja
2 vstup do olejovho chladia do kompresora
3 vstup z olejovho chladia z kompresora

Entalpia h

Obrzok 722 (vpravo): Chladiaci obeh a stavy chladivo na vpoet chladia oleja
Z obehu na obr.722 vidme, e via as prehrievacieho tepla vytlanho plynu sa
odvedie kondenztorom olejovho chladia medzi bodom 1 a 2.
Optimlne ochladzovanie oleja sa dosiahne, ke kondenztor na chladenie oleja sa
dimenzuje tak, e odstrnime prehriatie vytlanho plynu a okrem toho dosiahneme
iaston kondenzciu chladiva tak, e nrast tepla v olejovom hadovi nespsob iadne
prehriatie.
Pri optimlnom kondenztore na ochladzovanie oleja sa dosiahn dve vhody:
nzku teplotu , ako je len mon, na celom hadovi na ochladzovanie oleja
optimlnu hodnotu vntornho sinitea prestupu tepla z oleja vmennka hada.
Praktick hodnoty z vskumu
Na zklade dlhoronej praxe v tejto oblasti /L21/ sa zistilo, e 20 a 25% celkovej
plochy kondenztora sa pouije ako kondenztor na ochladzovanie oleja.
Ke sa vyaduje chladenie oleja prli optimlne, mus sa zatia odpora poui
viu as celkovej povrchovej plochy kondenztora ako kondenztor na ochladzovanie
oleja, a ako zkladn pravidlo sa me navrhn 50%.
Pri vekom zaaen kompresora, zmeriame teplotu na vstupe a na vstupe hada na
ochladzovanie oleja (napr. pri kombincii max. teploty okolia a max. preptia) a pri tomto
stave zvi kondenztor na ochladzovanie oleja, a nebude existova iaden teplotn
rozdiel medzi vstupom a vstupom.

661

Stanovisko Danfoss
Pri pouit ochladzovania oleja je dleit, e celkov plocha kondenztora, v pomere
ku ochladzovaniu bez oleja, sa plocha kondenztora zvyuje.
Z doterajej praxe (L21), pri pouit Danfoss kompresorov pri ochladzovan oleja sa rta
s kondenztorom na ochladzovanie s 20 a 25% celkovej povrchovej plochy kondenztora
a teplota vinutia sa tm me zni o 10 a 20C.
Pri optimlnom ochladzovan oleja sa tm rta, e od vstupu po vstup hada na
ochladzovnie oleja sa nevyskytne zvenie teploty a me sa rta s poklesom teploty o 15
a 30C.
6.4.7.5
PRIESTOR
NA
ULOENIE
KONDENZANEJ
JEDNOTKY
V CHLADIACOM A MRAZIACOM NBYTKU
6.4.7.5.1 Priestor na uloenie kondenzanej jednotky nten (dynamick) pohyb
vzduchu ventiltorom
Ventiltor kondenzanej jednotky spsobuje nten pohyb vzduchu okolo kompresora.
Tm sa odvdza vie mnostvo tepla z pla kompresora, priom je evidentn aj pokles
teploty vinutia motora kompresora, o je vemi dleit pri zabudovan KJ do chladiaceho
nbytku.
Nten obeh vzduchu okolo kompresora sa vyskytuje pri ventiltorom ochladzovanch
kondenzanch jednotkch, ktor pozostvaj tchto hlavnch sast:
kompresora
kondenztora a
ventiltora.
Kondenzan jednotka, chladen vzduchom vyaduje uvlivos pri zabudovan do
nbytku.
Ak nie je monos pohybu vzduchu s projektovanm mnostvom cez kondenztor ako
aj cez kompresor, nedosiahneme poadovan inok.
Na obr.723 a 724 je zabudovan KJ , za idelnych podmienok do chladiaceho nbytku.
Min.50 mm

Obrzok 723 (vavo, hore): Kondenzan jednotka chladen vzduchom v chladiacom

nbytku. Vstup vzduchu je oproti kondenztoru cez trbinov otvory do priestoru, kde
je umiestnen KJ. Vzdialenos vstupnho otvoru min. 50 mm ete nezvyuje odpor
Obrzok 724 (vpravo, hore): KJ zavesen na stene miestnosti, vstup vzduchu iada
kompromisn rieenie vzduch vychdza z boku, kde je dostatok miesta na bonej
stene chladiaceho nbytku.

662

Vstupn otvor na nbytku (obr. 723) me ma vstupn trbiny, ktorch prieton plocha
m sa rovna elnej ploche kondenztora. Vzduch sa me pohybova priestorom, v ktorom
je KJ uloen tak, e aj kompresor je z rznych strn rovnomerne omvan.
Umiestnenie chladiaceho nbytku umouje odvdzanie vzduchu z priestoru
chladiaceho nbytku bez nrastu odporov.
6.4.7.5.2 Extrmne prpady
V prpade, e nie je mon doda vzdialenos vystupujceho vzduchu z nbytku od
steny miestnosti (min. 50 mm, pozrite obr.723), treba njs kompromis ( vstup vzduchu
zboku, pozrite obr.724). Njdenm vhodnch parametrov vstupu a vstupu vzduchu,
meme dosiahnu prijaten pomery, zvl vtedy, ke kondenzan jednotka sa cel
posunie v smere strany vstupujceho vzduchu.
In forma vetrania ventiltorom sa dosiahne, ke ventiltor sa umiestni do
priestoru pre KJ, aby sa dosiahlo znenie teploty vinutia motora kompresora.
To sa pouije len pri celkom extrmnych prevdzkovch podmienkach, ke u
nedostauje chladenie oleja. Tento prpad nastva napr. vtedy, ke teplota okolia me
dosiahnu hodnoty a nad 50C a ke napov pomery s asto nestabiln.
Pomocou vetrania ventiltorom sa zni spravidla teplota vinutia kompresora o 30 a
50C.
6.4.7.5.3 Voba a zabudovanie ventiltora
Poiadavky na vobu ventiltora:
dostaujci vzduchov vkon
pri dostaujcom vkone ventiltora rchlos dopravovanho vzduchu
ventiltorom pri kompresore m by 1,0 a 1,5 m/s, aby sa dosiahol poadovan
pokles teploty vinutia motora kompresora
kompresor a ventiltor musia spoahlivo pracova pri menovitom napt 15%, resp.
-15% + 10%, resp. 10% a miestnych pomerov v danej krajine
naptie 230 V/50 Hz, resp. 115 V/60 Hz, resp. 127/50 Hz, poda poiadaviek
zkaznka s ohadom na elektrick rozvodn sie.

6.5 KONDENZAN JEDNOTKY BITZER

Firma Bitzer patr medzi popredn firmy vo svete vo vrobe chladiacich kompresorov.
Bola zaloen v roku 1934.
Portflio vrobkov firmy tvoria polohermetick a otvoren piestov kompresory,
hermetick, polohermetick a otvoren skrutkov kompresory, kondenzan jednotky, ako
aj tlakov ndoby.
Tieto komponenty sa pouvaj vo svete v stacionrnych a mobilnch klimatizanch
zariadeniach v normlnych a nzkoteplotnch chladiacich zariadeniach a tepelnch
erpadlch.
Vskum fy Bitzer sa toho asu orientuje na subkritick nzkoteplotn chladenie s CO2
a na kontrukn rad ECOLINE s R134a pre normlne chladenia hybridnch chladiacich
zariaden pre supermarkety.
S kompresormi Bitzer typu Varispeed (s integrovanm meniom frekvencie), alebo
vzduchom chladenmi kondenzanmi jednotkami Bitzer Ecostar me sa vkon
bezstupove zosladi s okamitou potrebou.

663

V oblasti vekho rozsahu vkonov je k dispozcii kontrukn rad kompaktnch

skrutkovch kompresorov CSH a CSW s vysokou prevdzkovou innosou.
6.5.1 Veobecne o KJ chladench vzduchom a vodou
Firma vyrba KJ:
so vzduchom chladenm kondenztorom, resp.
vodou chladenm kondenztorom.
K dispozcii je vek poet typov KJ pre chladiv R134a, R404A/R507. Chladiv
R404A/R507 spene nahradili neekologick chladivo R22.
Chladiv R134a, R404A/R507, ktor vyaduj polyolesterov olej v kompresoroch.
V kondenzanch jednotkch sa pouvaj otvoren a polohermetick kompresory.
V kompresore kondenzanej jednotky je zabudovan trojfzov elektromotor.
Samotn KJ nie s funkn jednotky v zmysle PED (pozrite kap. 6.4.5).
KJ sa pouvaj v ivnostenskom chladen.
KJ s naplnen dvkou ochrannho plynu s pretlakom 0,5 a 1bar.
Miesto uloenia KJ mus ma dostaton nosnos a jednotka mus by vo vodovhe.
Atmosfra, v ktorej pracuj KJ nesmie by agresvna a mus zodpoveda uritm
podmienkam, ktor s uveden v technickej dokumentcii, alebo po konzultcii s fy Bitzer.
6.5.2 Max. dovolen tlak
Max. tlak, na ktor je KJ dimenzovan, nesmie by prekroen (je uveden na ttku
KJ).
Tlakov odahovacie ventily na zberai a kondenztore (vodn kondenztor je
tlakovou ndobou) s potrebn:
aby sme mohli spota, e maximlny dovolen tlak sa prekrauje vonkajmi
zdrojmi tepla, alebo
ke celkov npl chladiva je via, ako je 90% obsahu tlakovho zsobnka pri
20C (objemov kapacita). Pri zsobnkoch, ktor sa montuj za sebou, plat set
vetkch objemov zsobnkov a potrub.
6.5.3 Elektrick prpoj
Polohermetick kompresory, ventiltory kondenztora a elektrick prsluenstvo poda
EG nzkonapovej smernice 73/23/EWG (CE 96).
Elektrick prpoje zhotovi poda Obrazu principilnej schmy na svorkovnici
kompresora. Zohadni treba bezpenostn normy EN 60204, EN 60335..
6.5.4 Prprava na prevdzku postup
skka tesnosti
vkuovanie
plnenie chladivom
kontrola pred spustenm
tart.

664

Obrzok 725: Vzduchom chladen KJ Bitzer s polohermetickm kompresorom.

Legenda: 1 polohermetick kompresor, 1a vtlan uzatvrac ventil, 1b sac
uzatvrac ventil, 2 vzduchom chladen kondenztor, 2a ventiltor kondenztora, 3
potrubie skondenzovanho chladiva, 4 zsobnk chladiva, 4a uzatvrac ventil
kvapaliny, 6 vtlan potrubie, 7* - tlmi hluku, 8* - odluova oleja, 9* - sptn ventil,
10* - potrubie kvapalnho chladiva, 11* - filter dehydrtor, 12* - priezornk, 13* - sacie
potrubie, 17* - hliada nzkeho tlaku, 18* - hliada vysokho tlaku, 19* - obmedzova
vysokho tlaku, 20* - poistn vysokotlakov obmedzova, 21* - riadiace potrubie.
Sasti oznaen * s voliten, avak nie s uveden v kadej jednotke.

6.5.5 Prevdzka /drba

6.5.5.1 Pravideln kontroly
KJ musia by pravidelne preskan odbornkom. Skobn intervaly zvisia od
chladiva, chladiaceho mdia a spsobu prevdzky. Musia by uren prevdzkovateom.
Pritom s preskan prevdzkov daje:
vyparovacia teplota
teplota sacieho plynu
kondenzan teplota
rozdiel medzi kondenzanou teplotou a vstupnou teplotou vzduchu v kondenztore
teplota vytlania chladiva z kompresora
teplota oleja
frekvencia spnania chladiaceho zariadenia
prd ventiltora kondenztora.
Protokol s dajmi porovnajte s predchdzajcimi meraniami. Pri vch odchlkach
zisti prinu a ju odstrni.

665

Obrzok 726: Schma kondenzanej jednotky Bitzer chladenej vodou

s polohermetickm kompresorom. Legenda: 1 - polohermetick kompresor Bitzer, 2
vtlan uzatvrac ventil kompresora, 1b sac uzatvrac ventil kompresora, 5
kondenztor chladen vodou, 5a kvapalinov ventil kondenztora, 6 vtlan potrubie,
7* tlmi hluku, 8* odluova oleja, 9* sptn ventil, 17* - nzkotlakov hliada 18*
hliada tlaku, 19* obmedzova tlaku, 20* bezpenostn tlakov obmedzova, 21*
riadiace potrubie.
Sasti oznaen * s voliten, avak nie s v kadej jednotke uveden.
Prve tak treba urobi niie uveden body a realizova potrebn drbu:
odstrni vonkajie neistoty na kondenztore
skontrolova npl chladiva v chladiacom okruhu (priezornk chladiva)
stupe vlhkosti chladiva (indiktor vlhkosti), resp. vymeni filter dehydrtor
skontrolova bezpenostn prvky, napr. hliada vysokho tlaku, zariadenie ochrany
motora
prpadne, vymeni olej.

6.5.6 Kompresor mimo prevdzky

6.5.6.1 Doba sttia
A do demonte necha zapnut vyhrievanie oleja, zamedz zven hromadenie
chladiva v oleji kompresora.
6.5.6.2 Demot kondenzanej jednotky alebo jej ast
Na astiach, ktor s pod elektrickm naptm, alebo pod tlakom sasti KJ:

666

odpoji KJ od naptia
odstrni poistky
kompresor a sasti KJ mu by pod naptm. Urobi opatrenie, aby KJ bola bez
tlaku!
zachova bezpenos prce.
6.5.6.3 Odsa chladivo
Uzatvracie ventily pred a po vstupe do uvaovanej sasti uzatvori.
Chladivo odsa alebo preerpa a zlikvidova poda smernc o ivotnom prostred.
6.5.6.4 Vypusti olej
Teplota oleja v kompresore a v odluovai oleja me by po predchdzajcej
prevdzke nad 60C. Je potrebn najskr poka, pokm sa ochlad olej.
Pred zaiatkom prc prerui prvod naptia a chladivo odsa.
6.5.6.5 Odluova oleja
Mnostvo oleja sa me vyprzdni z odluovaa oleja cez prvodn alebo odvodn
nstavec.
Star olej je treba likvidova poda prslunch smernc o ivotnom prostred.

6.6 Kondenzan jednotky JDK

JDK je vrobcom chladiacej techniky. Sdlom firmy je Nymburk, v eskej republike,
kde je vedenie firmy. Na Slovensku, v Nitre je aplikcia, obchod a servis vrobkov.
Spolonos bol zaloen v roku 1991 m kontrukciu, vvoj, aplikciu a vrobu
chladiacej technolgie.
Certifikcia ISO 9001: 2000 od roku 2001.
6.6.1 Vrobn program firmy
kompresory (Danfoss (H, P), Electrolux (H, P), Danfoss Maneurop (H, P),
Danfoss Maneurop (H, S), Copeland (H, S), Copeland (POL, P), Bitzer (H, S),
Bitzer (POL, P)
kondenzan jednotky, v ktorch sa pouvaj vyie uveden kompresory
paraleln kondenzan jednotky
zdruen kompresorov jednotky maj v ponuke pre zkaznka vek poet typov
(scroll line, scroll line booster, discus line, screw line).
Kompresorov zdruen jednotka obsahuje na spolonom rme tri a viac
chladiacich kompresorov a zbera chladiva. Zdruen jednotky JDK s vybaven
kompletnm riadiacim systmom pre riadenie vlastnej zdruenej jednotky v rtane
riadiaceho potaa.
zdruen kompresorov jednotky booster
vzduchom chladen kondenztory pre teplotu okolia 43C
zberae chladiva - max. dovolen tlak je 28 barov, rotalock ventil na vstupe
tlakov ndoby
prsluenstvo
voliten prsluenstvo kompresor, regulcia kondenzanho tlaku, prsluenstvo
kvapalinovho potrubia (priezornk, FD, FD + priezornk), elektromagnetick ventil

667

do kvapalinovho potrubia, v zbera chladiva, odluova oleja, sptn ventil, sac

filter, odluova kvapalnho chladiva do sacieho potrubia, riadiaci rozvdza
JDK vo svojich chladiacich, klimatizanch zariadeniach a tepelnch erpadlch
pouva ekologick chladiv R404A, R507, alebo R407 C.
Legenda: H hermetick, P piestov, S scroll, Pol polohermetick

Obrzok 727 (vavo): Kondenzan jednotka JDK s kompresorom scoll Copeland, ktor
m uzatvrac vtlan ventil nad uzatvracm sacm ventilom. Kompresor je uloen
prune, vyhrievanie oleja na plti pomocou vyhrievacieho psu, zbera chladiva
s uzatvracm rotalock ventilom. Elektro skrinka so svorkovnicou (vpravo na zkladovej
doske), ochrann vysoko a nzkotlak kombinovan termostat s automatickm resetom na
obidvoch stranch (vavo)
Obrzok 728 (vpravo): Vzduchom chladen kondenztor pre teploty okolia +43C
s dvoma axilnymi ventiltormi. M zvlnen lamely, rrky s vntorne drkovan
dosahuje sa teplosmenn plocha s vysokou innosou
6.6.2 Vpoet potrebnho chladiaceho vkonu KJ
Odporame poui:
1. software Bilance JDK, v ktorom je mon definova vetky parametre potrebn na
vpoet:
rozmery vychladzovanho priestoru
jednotliv izolcie
vonkajiu teplotu, v naich podmienkach bva +32C, prpadne vyia
vyparovaciu teplotu t0 , t na vparnku, resp. vzdialenosti KJ od vparnku
mnostvo schladzovanho tovaru
alie rzne tepeln zaaenia, at.
2. Poui orientan tabuky poda objemu (m3) vychladzovanho priestoru, napr. Danfoss:
Schnellauswahl fr Khl- und Tiefkhlrume von 1 bis 300 m3 Rauminhalt
3. Poui vpoet Ing. Zdeka emliku: Vpoty tepeln bilance izolovanch prostor
4. Breidert J. H.: Projektierung von Klteanlagen, Berechnung, Auslegung, Beispiele, 2003
5. Carrier: Puissances frigorifiques pour t ambiate, teplota vychladzovanho priestoru
mnus 30C, -20C, +2C, +6C, PU izolcia 140 mm, 100 mm, 80 mm.

668

6.6.3 Paraleln kondenzan jednotky

Paraleln kondenzan jednotky zariadenie, ktor m na spolonom rme dva
chladiace kompresory rovnakho alebo rzneho vkonu (najastejie 30 a 70%), zbera
chladiva, filter dehydrtor a vzduchom chladen kondenztor, pozrite obr. 728.
Jednotky s vybaven sacou analgovou sondou, potrebnou automatikou a poda typu
jednotky regultorom otok ventiltora kondenztoru.
Obrzok 729 (vpravo):
jednotka JDK, radu T

Paraleln

kondenzan

Jednotka nem riadiaci rozvdza.

Jednotka sa kontruuje pre rozsahy vyparovacch
teplt HBP, MBP, alebo LBP.
Paraleln kondenzan jednotka me pracova
s chladivami R134a, R404A, R507, R407C a kompresory
maj polyolesterov olej.
Kontrukcia paralelnch kondenzanch jednotiek
me by rzna, poda toho, akej firmy sa pouije
hermetick kompresor (Copeland scroll, Copeland scroll
glasier, piestov kompresory Maneurop, resp. Maneurop
scroll).
Kontrukcia jednotiek sa li aj poda poiadaviek
zkaznka (naptie, odliuje sa od tandardnho naptia 3 x 380 V/ 50 Hz, poistn ventil,
istenie hladiny chladiva vo zberai, a pod).
Paraleln kondenzan jednotky radu T sa pouvaj pre:
prpravne priestory / chladiarne / mraziarne
klimatizciu priestorov
chladiaci vkon 10 50 (80) kW
chladivo R404A, R407C, R134a.
6.5.4 Kondenzan jednotky pre mraziarne EVI
1. Pouitie jednotky
chladiarne, mraziarne 10 C a -33C
zmrazovacie komory
chladiaci vkon 4,5 16,5 kW (t0 / tk = -30C / +45C)
chladivo R404A
2. Vhody jednotiek s EVI scroll
spora elektrickej energie viac ako 30%
znenie odberovho prdu o 30 a 50%
men kondenztor a o 20%
niia hlunos a o 5 dB(A)
monos zdruovania kompresorov.

669

7. ZDRUEN CHLADIACE JEDNOTKY A ZARIADENIA

Ing. Marin Blaha, CSc., Dr. Tibor Blaha, Ing. Peter Blaha
7.1 vod do problematiky
Asi najviac pouvanmi zdruenmi jednotkami s vo vekopredajniach potravn.
Chladenie sa dnes zabezpeuje od ich vroby, a po distribciu. Snaha je vytvori chladiacu
reaz od zberu ponohospodrskych produktov, po spracovan nvzne chladiarn, mraziarn
a vrobkov nielen v maloobchode, ale aj vo vekoobchode v supermarketoch tak, aby sa
zabezpeila kvalita potravn a aby sa minimalizovali straty vzniknut skazenm potravn.
Tto lohu zabezpeuje nov technika, automatizcia, pomocou ktorch sa zabezpeuje
kvalita a skladovatenos potravn. Vo vekopredajniach sa vyskytuj tovary rzneho
druhu, ako mso, zelenina a ovocie z domcej i zahraninej vroby. Vber jednotlivch
tovarov je tak rozmanit, e vrobcovia zodpovedajco reaguj ponukou chladiacich
a mraziacich truhlc, vitrn, pultov, skr, at., v rozsahu teplt -25C a + 10C.

Obrzok 731: Vitrny, regly a chladiace a mraziace pulty v maloobchodnom predaji

potravn
7.2 Kondenzan jednotky zabudovan v chladiacom a mraziacom nbytku
Takto rieenia sa vyskytovali v SSR u pred 40. rokmi.
Vyrbali sa chladiace a mraziace skrine, ktor sa pouvali v retaurcich a v mench
predajniach s distribciou potravn.
Vrobky tohto typu ponkali niektor firmy nielen v echch a na Slovensku, ale
i v NDR (zasklen stolov vitrny v rznom zhotoven, otvoren vitrny a mraziace stoly pre
samoobsluhu, vrobnky zmrzliny, predajn pulty so zasklenou vitrnou, at.). Vrobcom
kompresorov a kondenzanch jednotiek pre vyie uveden vrobky v NDR bol vtedy
podnik DKK Scharfenstein.
Podobn sortiment sa vyskytoval v Maarsku a v alch krajinch Eurpy.
V echch to bola firma Frigera Koln, na Slovensku Calex Zlat Moravce.
KJ CHLADEN VZDUCHOM a zabudovan v chladiacom a mraziacom nbytku
Ad 1. Podnik Frigera Koln vyrbal rzne typy chladiacich a mraziacich pultov pre
predajme potravn, pre zdravotnctvo (napr. prstroj na suenie krvnej plazmy za hlbokho
vkua pod bodom mrazu) a pre rzne in ely. Pri niektorch vrobkoch boli KJ
umiestnen v chladiacom nbytku.
Ad 2. Podnik Calex, Zlat Moravce na naom trhu, ponkal asi 30 typov vrobkov, ktor
sa vyznaovali rovnakm vkovm v a rkovm modulom , take chladiace a mraziace
truhlice, stoly a vitrny sa mohli uloi za sebou a vytvori tak linku vrobkov na

670

skladovanie a distribciu a rieili tak pestros rznych potravn pri rznych skladovacch
teplotch.
Tento trend skonil v 90. rokoch minulho storoia, pretoe nevyhovoval novm
poiadavkm zkaznkov (nrast teploty v predajniach), ako aj spotreby elektrickej energie.
V kontrukcich sa dnes u takmer nevyskytuj kondenzan jednotky s
kondenztormi chladenmi dynamickm pohybom vzduchu, ktor s zabudovan
v chladiacom nbytku v tak vekej miere, ako v druhej polovici 20. storoia.
Ventiltory kondenzanch jednotiek do predajnho priestoru prinaj dodaton
oteplenie tak, e klimatizan zariadenia v predajni by sa muselo nadimenzova na vy
chladiaci vkon a to o teplo priveden z kondenztorov do predajne a taktie by obaovala
aj vyia hlunos. Takto prevdzka bola vak vemi drah a kontrukcia sa z uvedench
dvodov prestala pouva.
S vak aj dnes vnimky z tohto pravidla, napr. pri chladiacom nbytku malho
chladiaceho vkonu, ktor bva pri predaji potravn a je zhotoven tak, e me by
pripojen na zsuvku el. prdu, pozrite obr.732.
Obrzok 732 (vpravo): Nzkoteplotn chladiaci ostrov
Legenda: 1 kondenzan jednotka chladen vzduchom,
2 - vparnk
KJ CHLADEN VODOU a zabudovan v chladiarniach
Podobne ako priechodn a drah by bola prevdzka s vodnmi kondenztormi vo
vrobkoch na distribciu potravn voda je stle drahia a nron je vybavovanie
potrebnch povolen na pouvanie vody, a problmom s aj pre nklady na intalciu
rozvodu vody a cena vody.

Obrzok
733 (vpravo): Chladiaci okruh chladiarne s vodnm kondenztorom. Legenda: 1 kompresor, 2 vodou chladen kondenztor, 3 vparnk s ntenou cirkulciou vzduchu, 4
vmennk tepla, 5 TEV, 6 magnetick ventil, 7 filter dehydrtor, 8 priezornk
chladiva, 9 run uzatvrac ventil, 10 automatick vodn ventil, 11 termostat, 12
elektrick rozvdza

671

Ich rozreniu brnia nklady na chladiacu vodu, ktor je stle viac obmedzovan radmi
na tento el voda je celosvetov problm.
Pouitie vody je odvodnen pri vekch chladiacich vkonoch, ke sa pouij
chladiace vee a odparovacie kondenztory a pre priemyseln ely.
Teplota vody sa poas ronch obdob men teplota vody priamo vplva na
kondenzan tlak a ovplyvuje projektovan ivotnos kompresora.
Zven kondenzan tlak spsobuje:
znenie chladiaceho vkonu kompresora
zven teplotu na vtlaku kompresora
nrast spotreby elektrickej energie asi o 4% na zvenie o 1K.
Znen tlak spsobuje:
flash-gas v kvapalinovom potrub
neregulovaten prce na termostatickom expanznom ventile
iastone nedoplnenie vparnka
prli nzky tlak ku vysokotlakovej kvapaline vo vyie poloenom vparnku.
Na regulciu prietoku chladiacej vody pre vodn kondenztory sa pouvaj
kondenzanm tlakom riaden automatick vodn ventily.
VZDUCHOM CHLADEN KONDENZAN JEDNOTKY V STROJOVNI
Vyie uveden vahy a realizcie s umiestnenm kondenzanch jednotiek do
vrobkov sa zamietli a zaalo sa celkom prirodzene uvaova s umiestnenm KJ do
oddelenho priestoru do strojovne, pre chladiarne a mraziarne, ako aj pre nzkoteplotn
truhlice.
Gondolov chladiace a mraziace vitrny a kondenzan jednotka AMK 10
(s polohermetickm kompresorom MK) sa vyrbali vo Frigere Koln u v 60. rokoch
minulho storoia. Mraziaca vitrna M0Vg 660 bola uren na vyloenie a uskladnenie
mrazenho tovaru pri teplote -18C (mrazen mso, ovocie, zeleninu, nanuky, at.).
KJ typovho radu AMK bola oddelen od skrine gondoly a umiestnen v strojovni,
alebo na vzdunom, chrnenom mieste pred prachom, zneistenm a slnenm iarenm.

7.3. POIADAVKY NA CHLADIACE A MRAZIACE ZARIADENIA

PRE VEK PREDAJNE A PRE SUPERMARKETY
7.3.1 Problmy rieenia
Supermarket vyaduje vek plochu.
Potravinov oddelenie je koncentrovan na uritom mieste, m nielen chladiarne,
mraziarne, ale aj chladiace a mraziace truhlice, vitrny, at.
Vzdialenos medzi jednotlivmi chladenmi miestami a kondenzanmi jednotkami je
asto vemi vek.
Rrky prechdzaj (v uritch prpadoch) aj cez tepl miesta, teda chladivo zo
zsobnkov chladiva je chladnejie ako vzduch obklopujci potrubia. Ak sa v kvapalinovom
potrub tvor para (dlh potrubie), TEV u nepracuje s istou kvapalinou, tvor sa flash-gas
a vkon vparnkov nedosiahne projektovan parametre. Preto sa mus kvapalinov
potrubie izolova, a/alebo poui vmennk tepla medzi sacm a kvapalnm potrubm.

672

O tom, i je v kvapalnom potrub kvapalina, alebo para, posli priezornk chladiva pred
TEV.
Ak ani tieto opatrenia nestaia a sacie pary sa alej prehrievaj m stpa teplota na
vtlaku kompresora, mono poui vstrekovac ventil kvapalnho chladiva do sacieho
potrubia v zvislosti na teplote vtlanej rrky.
Rovnak vsledok sa dosiahne, ak vstrekovanie kvapaliny sa urob magnetickm
ventilom EVJ, ovldanm termostatom.
7.3.2 Licencia Tyler na eskoslovenskom trhu
Maarsk firma Htgepgyr Jaszberny urobila rozhodujci krok k rieeniu
naliehavch poiadaviek vekoobchodnho predaja a distribcie potravn a to
zakpenm chladiaceho a mraziaceho nbytku, ktor bol vyrban v licencii americkej
firmy Clark, pod oznaenm Tyler.
Obchodnmi rokovaniami sa podarilo, aby bola sria tchto vrobkov dodvan aj pre
SSR. Tmto spsobom sa zlepilo vybavenie vekoobchodnch predajn u ns.
Chladiaci a mraziaci nbytok bol stavebnicovej kontrukcie a umonilo sa, na zklade
rovnakho modulu 8ft (jedna angl. stopa 1ft = 0,3048m) u vrobkov dosiahnu pripojenie
viac zariaden nbytku do linky na jednu kondenzan jednotku. S nbytkom boli dodvan
aj kondenzan jednotky.
Tento, na pohad, elegantn nbytok znamenal krok vpred na eskoslovenskom trhu,
hoci mal niektor nedostatky.
V chladiacom a mraziacom nbytku Tyler boli vrobky, ktor mali dku 8 angl. stp =
2,4 m, v Maarsku sa dostali na trh aj vrobky s dkou 12 stp = 3,6 m. Vrobky
s rovnakm modulom sa skladali do liniek.
Do SSR boli dovezen tieto vrobky
Tyler:
prstenn mraziaci pult
gondolov mraziaci pult
prstenn chladiaci pult
gondolov chladiaci pult
prstenn chladiaca vitrna
obslun chladiaci pult

Obrzok 734 (vpravo): Kontrukcia

nbytku Tyler. Legenda: 1 krycia
lita, 2 mrieka, 3 priestor,
v ktorom vytvra prdiaci vzduch vzduchov clonu, ktor brni niku vychladenho
vzduchu i chladenho priestoru, 4 vzduchov clona dosahuje a ku vstupu do sacieho
kanla 4, ktorm je privdzan sp k ventiltoru 8, Vonkajie steny 6 s vyroben zo
smaltovanho plechu a zakrvaj polyuretanov izolciu, 5 rrka z nehrdzavejcej oceli,
8 ventiltor vparnka, 9 odpad na odvdzan kondenzt, 10 vparnk.
Princp vzduchovej clony bol zachovan pri vetkch typoch nbytku Tyler.

673

Motory ventiltora vparnka boli rovnak pri vetkch typoch, ale odlin boli vrtule
(svojm priemerom a sklonom lopatiek).
Chladiaci okruh bol riaden termostatom a isten pretlakovm istiom.
Ak termostat vypol magnetick ventil a pokles tlaku na sacej strane zaregistroval
presostat (tu vo forme istiacej), vypol motor kompresora.
Nbytok mal vyhrievanie lt (pozrite obr.734) vyhrievacmi vlknami tak, e teplota
povrchu lt bola mierne vyia ako teplota okolia.
Ventiltory vparnka beali neustle, i pri odmrazovan.
Kondenzan jednotky MAL
Vo vyie uvedench vrobkoch Tyler pracovali v chladiacom okruhu vzduchom
chladen kondenzan jednotky typu MAL (MR) s polohermetickmi kompresormi.
Vrobky Tyler sa skladali do liniek a ich dka dosahovala a 48 stp, t.j. 14,5 m, o
zodpovedalo teoretickmu chladiacemu vkonu 10 158 W, avak sa ukzalo, e prakticky
potrebn chladiaci vkon bol len 7255 W. To bol max. potrebn chladiaci vkon najdlhej
linky zloen z vrobkov Tyler.
Okrem typov MAL vyrbala maarsk firma Htgepgyr i typy MMAL
s oddelenm vzduchom chladenm kondenztorom a s monosou pouitia typu MAV
s vodnm kondenztorom.
V niektorch prpadoch sa pouili i kondenzan jednotky DKK Scharfenstein LF 125,
neskorie bulharsk ACT 8,1.
Kondenzan jednotky MAL boli uren pre umiestnenie do strojovne.

7.3.3 CHLADIACI NBYTOK PRE SUPERMARKET

Rzne poiadavky a tvary zhotovenia sa mu zodpovedajco rozdeli na chladiaci
a mraziaci nbytok do jednotlivch skupn:
7.3.3.1 Poda kontrukcie:
na pulty, regly, nstenn truhlice, ostrovy a skrine
7.3.3.2 Poda rozsahu teplt:
na chladiaci a nzkoteplotn nbytok
7.3.3.3 Poda druhu chladenia:
na statick chladenie a chladenie obehom vzduchu pomocou ventiltora
7.3.3.4 Poda druhu napjania chladom:
- na chladiaci nbytok s pripojenm na zsuvku s nahotovo zabudovanm chladiacim
zariadenm v nbytku a
- chladiacim nbytkom s oddelene umiestnenou kondenzanou jednotkou.
Kontrukcia chladiaceho nbytku
Z rznych poiadaviek na chladiaci nbytok, ako el pouitia, teplotn rozsah, miesto
uloenia v predajni vychdzaj ako vsledok tieto tyri kontrukcie:
1. obslun pulty
2. regly
3. truhlice/ostrovy

674

4. skrine.

Obrzok 735: Pohad na as supemarketu potravn, s chladiacimi a mraziacimi

truhlicami, obslunmi vitrnami, prstennmi vitrnami, chladiacimi reglmi
a klimatizciou priestoru
AD 7.3.3.1 KONTRUKCIA CHLADIACEHO A MRAZIACEHO NBYTKU
V Tab. 80 s uveden teploty skladovania a vyparovacie teploty v chladiacom
a mraziacom nbytku, poda elu pouitia:
- pre ovocie a zeleninu
- pre mliene vrobky
- pre deniny
- pre erstv mso
- pre zmrazen potraviny
- pre zmrzlinu.
V Tab.81 s uveden teploty skladovania a spotreba v jednotlivch typoch chladiaceho
a mraziaceho nbytku.
Chladiace regly

Obrzok 236 (vavo): Chladiaci regl, ktor sa vyskytoval na trhu po roku 1965
Obrzok 237 (vpravo): Nzkoteplotn regl, ktor sa vyskytoval na trhu po roku 1965.
Legenda: 1 termostatick expanzn ventil, typ T5, 2 vmennk tepla, typ VU, 3
priezornk chladiva, typ SG

675

Chladiaci regl m v spodnej asti tvar kade, nad ktorou sa nachdza reglov
kontrukcia, ktor m vo vkladnej asti viacero rovn na uskladnenie tovaru. V spodnej
asti reglu sa nachdza vstavan vparnk, ktorm vzduch prechdza medzerou popri
zadnej stene a ochladzuje tovar, zatia o druh as prdiaceho vzduchu vytvra na ele
vrobku smerom zhora dolu prdiaci zvoj (clonu) vzduchu.
Kontrukn vka regla po roku 2000 je asi 2 m a lon plocha regla pripadajca na
1 m dky regla je 2,5 a 3 m2 regly spaj poiadavku na vyloenie a prezentciu
vyloenho tovaru.
Na obr.739 je znzornen asto pouvan kontajnerov chladiaci regl, ktor sa pln
mlienymi vrobkami dovntra nbytku cez zadn alebo predn stenu, pomocou posuvnho
reglu s cieom, aby sa uetril as na manipulciu a nakladanie tovaru.

Obrzok 738 (vavo): Chladiaci regl z roku 2000. Legenda: 1 teleso nbytku, 2
vparnk, 3 ventiltor obehovho vzduchu, 4 police pre vystaven tovar, 5 osvetlenie,
6 non roleta, 7 vzduchov clona, 8 lita proti nrazu, 9 odtok odmrazenej vody
Obrzok 739 (vpravo): Kontajnerov regl z roku 2000. Legenda: 1 posvaten zadn
stena, 2 - vparnk
Obslun pulty
Tovary, ktor s nezabalen, ako napr. mso, deniny, ryby a syry, ktor s uloen
stupovito na usporiadanch regloch, ktor s na obslunej strane otvoren a zo strany
zkaznka oddelen pomocou ikmej, alebo oblej tabule z tvrdenho skla.
Tabua z dvodov vkladania tovaru alebo elu istenia sa d otoi, obr.740.
Spotreba pri pulte je relatvne nzka- vrobok m dos
uzavret tvar. Aby, poda monosti, nenastalo vysuovanie
potravn, je plocha chladia vek a rchlos pohybu
obehovho vzduchu je nzka.
Obrzok 740 (vavo) :
obehovm vzduchom

Obslun pult s chladenm

676

Vparnk je pod tovarom, alebo vzadu za tovarom, ako na obr.741.

istenie vrobku sa rob po vysunut nosiov s tovarom s vyroben z nehrdzavejcej
oceli. Na istenie maj tieto vrobky nstavec na prvod vody.
Ak sa pultov vrobky pouij pre ely samoobsluhy v linke, vynechvaj sa tabule
z tvrdenho skla na boku vrobku.

Obrzok 741 (vavo): Chladiaca- / nzkoteplotn truhlica, ktor sa vyskytovala na trhu

po roku 1965. Legenda: Termostatick expanzn ventil, typ T5, 2 vmennk tepla, typ
VU, 3 priezornk chladiva, typ SG
Obrzok 742 (vpravo): Chladiaca- / nzkoteplotn truhlica z roku 2000
Truhlice / ostrovy
Truhlice maj smerom hore otvoren kontrukciu chladiaceho nbytku a s zhotoven
pre nstenn uloenia (obr.742), ale irok chladiace, resp. nzkoteplotn ostrovy (obr.743)
s uren pre uloenie do stredu priestoru predajne potravn.
Clona vzduchu vntornho priestoru oproti okolitmu vzduchu predajne obchodnho
domu je podstatne priaznivejia ako pri chladiacich regloch. Prve preto sa tto
kontrukcia pouva aj pre nzkoteploptn rozsah.
Nevhodou je
neoptimlna prezentcia
vystavenho tovaru.
Obrzok 743 (vpravo):
nzkoteplotn ostrov

irok chladiaci /

Kontrukn hbka nstennej truhlice je max. 0,8 m a 1 m.

Kontrukn rka nzkoteplotnho ostrovu je 2m. Ostrov je dvojdielny a clona prebieha
zo stredu nbytku na obidve strany ostrovu.
Nzkoteplotn skrine
Nzkoteplotn skrine slia na vertiklnu prezentciu vystavenho tovaru. Vzduch
vnikne do skrine len pri vkladan a vyberan tovaru (obr.744).
Skl a rmy s elektricky vyhrievan.
Vyhrievanie skiel skrine je aj z toho dvodu potrebn, aby sa zabrnilo zreniu vlhkosti
na sklch. Z toho dvodu, ako aj pre osvetlenie je spotreba energie vyia. Frekvencia
odmrazovania je niia ako pri otvorenom nbytku.

677

Nzkoteplotn sprava (obr.745), ktor sa sklad z nstennej truhlice a nad ou je

v kontruknej jednote chladnika s presklenmi dvermi, maj vlastnosti truhlice a skrine
v jednom nbytku.

Obrzok 744 (vavo): Nzkoteplotn skria

Obrzok 745 (vpravo): Nzkoteplotn kombinovan sprava dvoch vrobkov
Teploty a spotreba chladu
Poda druhu ochladzovanho tovaru v nbytku pre predaj pouvaj sa rzne teploty.
Pritom vyparovacia teplota je niia o 10 a 15 K, ako teplota vo vntri nbytku.
Pri dimenzovan sa uvauje teplota vzduchu v predajni +25C a rel. vlhkos = 60%,
zodpovedajco pre triedu klmy 3 poda DIN 8954 /L28/. V tejto norme s, okrem inho,
stanoven smernice pre otvoren nbytok.
Tok tepla do nbytku vyplva z tchto tepelnch zdrojov:
tok teplho, vlhkho vzduchu z okolia nbytku
z prestupu tepla cez izolciu
prestup tepla slanm
teplo z vntornch zdrojov ako je osvetlenie, obehov ventiltory, odmrazovanm,
vyhrievanm rmov dver a sklench tabl.
Tabuka 80 Teploty chladiaceho a mraziaceho nbytku poda elu pouitia
Druh tovaru
Nbytok vntorn teplota, C Vyparovacia teplota , C
Ovocie a zelenina
+ 10 a + 12
0 a - 2
Mliene vrobky
+ 4 a + 6
- 6 a - 8
den vrobky
+ 2 a + 4
- 8 a 10
erstv mso
0 a + 2
- 10 a 12
Nzkoteplotn strava
- 18 a 20
- 30 a 35
- 22 a 24
- 35 a 40
Zmrzlinov krm
Znenie ronej spotreby chladu a energie sa dosiahne poas zatvorenej predajne pomocou:

678

a) elektrickch roliet pri chladiacich regloch a pomocou izolovanch prikryt pri

truhliciach a ostrovoch
b) odmrazovanm vparnka v zvislosti od istej nmrazy, alebo pomocou
odmrazovania teplm vtlanm plynom
c) riadenm vyhrievania tabl v zvislosti od rosnho bodu okolitho vzduchu.
Body b) a c) zmenuj popri spotrebe chladu aj priamu elektrick spotrebu energie
nbytku.
Tabuka 81 Spotreba chladu v chladiacom a mraziacom nbytku predajne

Druh nbytku
Vntorn teplota nbytku [C]
Spotreba chladu [W/m]

Obslun pult
+ 4 a + 12
200
0 a + 2
220
Chladiaci regl

+ 8 a + 10
+ 4 a + 6
0 a + 2

1100
1200
1300

0 a + 2

300

Nzkotepl. chladiaci ostrov1,5m irok 18 a 20

22 a 24

400
500

Nzkotepl. chladiaci ostrov 2 m irok 18 a 20

22 a 24

700
800

Nzkoteplotn chladiaca skria

750
800

Chladiaci ostrov

18 a 20
22 a 24

Nzkoteplotn sprava dvoch vrobkov 18 a 20

650
22 a 24
700

Spotreba a odmrazovanie
V minulosti, ke sa pouvali uzatvoren truhlice, museli sa neskr, pri prechode k
otvorenm truhliciam, zvi tieto okolnosti:
spotreba chladu je 3 a 4 krt via a muselo sa uvaova s potrebnm vm
chladiacim vkonom
automatick odmrazovanie je potrebn, aby sa mohla udriava kontantn nzka
teplota. V astch prpadoch sta odmrazovanie dvakrt za 24 hodn a to pred
zaiatkom a po ukonen obchodnho dennho predaja potravn.
Odmrazovanie sa rob:
a) prvodom horceho plynu, alebo
b) pomocou vyhrievacch elektrickch telies - toto odmrazovanie trv o nieo dlhie.

679

Na uskutonenie odmrazovania elektrickm prdom sa vyaduj:

elektrick spnacie hodiny, ktor zapnaj elektrick teleso a sasne vypnaj
ventiltor vparnka, resp.
in rieenie je tak, e me sa umiestni termostat RT12, ktorho idlo je
namontovan na vparnku.
Termostat reaguje na narastajcu povrchov teplotu, alebo teplotu vzduchu a ukon
tm proces odmrazovania, len o povlak adu je roztopen. Kompresor sa zapne
op potom, bez ohadu nato, i as nastaven na spnacch hodinch uplynul, alebo
nie. Tmto spsobom sa dosahuje dvojit istenie.
Spnacmi hodinami sa dosiahne, e po uplynut poadovanho asu zariadenie ihne
natartuje a termostat zabezpe, e chladiaca truhlica sa neiadco neohreje.
alej sa me poui presostat MP1, pretoe presostat sa uvdza do innosti
stpnutm tlaku vo vparnku nsledkom ohriatia hadu vparnka.
Pri uritch typoch truhlc je vhodn, e zapnutie ventiltoru po procese
odmrazovania je asovo oneskoren tak, e teplota vparnka je dos nzka.
To me nasta pomocou termostatu typu RT2. Tento me by nastaven napr.
v spojitosti s hlbokm chladenm tak, e ventiltor vypne pri teplote + 3C a pri
teplote -15C op zapne.
vo viacerch zemiach sa poaduje, aby pri stpajcej teplote v nzkoteplotnch
truhliciach sa spal alarm. Uvaovan teplotn medza je vo viacerch eurpskych
zemiach -15C. Alarm me sa spusti napr. pomocou termostatu typu 50E.
Elektrick prdov okruh me by napjan z bezpenostnch dvodov prdom
z batrie.

Obrzok 746: Usporiadanie mraziaceho reglu prilenenm ku stene chladiarn, resp.

mraziarn. Vzduch je teda nasvan z miestnosti, obchdza potraviny a tam sa vracia

680

NAKLADANIE TOVARU DO CHLADIACEHO A MRAZIACEHO NBYTKU

Pretoe v nzkoteplotnch regloch sa mus dosiahnu teplota 18C, mus
ma predaja potravn v priestoroch, kde sa nachdzaj regly a chladiaci a mraziaci
nbytok, klimatizciu priestoru s relatvnou vlhkosou 55%.
V mnohch supermarketoch sa musia predajn truhlice a regly viackrt naplni
tovarom poas pracovnej doby. Spsob, ako to dosiahnu je znzornen na obr. 746
poadovan chladiace regly sa zabuduj do steny chladiarne a mraziarne. Vzduch je
nasvan z miestnosti, prdi cez potraviny a znovu sa tam vracia.
Takto mu by regly naloen poda potrieb priamo zo skladovch priestorov.

CHLADENIE V STREDNCH A VEKCH SUPERMARKETOCH

Dnes sa pouvaj v supermarketoch chladiace zariadenia vinou pre priamu
expanziu. Vznik pritom otzka, ako sa cel vkon zariadenia rozdel na kompresory.
O zhotoven chladiaceho zariadenia rozhoduje vekos supermarketu. A do predajnej
plochy 500 m2 supermarketu pracuje sa s jednotlivm chladiacimi okruhmi a vzduchom
chladenmi kondenzanmi jednotkami, t.j. s decentralizovanmi chladiacimi zariadeniami.
S dva typy kompresorovch agregtov:
1. pri decentralizovanch chladiacich zariadeniach
2. pri centralizovanch chladiacich zariadeniach.

Ad 1. DECENTRALIZOVAN CHLADIACE ZARIADENIA

Mal a stredn obchodn predajne mu ma kompresorov agregty so vzduchom
chladenmi kondenztormi pomocou ventiltorov.
V takchto predajniach bva 10 a 20 chladench miest.
Pre decentralizovan chladiace zariadenia s chladiace agregty charakteristick
svojim uloenm a bodmi a), b), c):
a) kompresorov agregty s uloen na zkladov rm, na ktorom sa nachdza:
kompresor (a pohon)
kondenztor
ventiltor
zbera a prslun uzatvracie ventily.
Agregty s uloen v strojovni, napr. v dvoch alebo v troch radoch a s usporiadan
jeden nad druhm. V uzatvorenej strojovni je nten pohyb vzduchu, pozrite obr. 747.
Pretoe teplota vzduchu sa men v priebehu roka, men sa aj kondenzan teplota.
b) kad vychladzovan miesto m svoju chladiacu jednotku
c) tu patr chladiaci okruh, ktor m viac vychladzovanch miest, avak s pribline
rovnakou vyparovacou teplotou. Vychladzovan miesta s v tomto prpade pripojen na
jednu spolon chladiacu jednotku.
V chladiacom rozsahu MBP, hlavne pre menie chladiace vkony sa pouva chladivo
R 134a.
R 404A, R507 sa pouvaj pre stredn a vie chladiace vkony, ako aj pre
nzkoteplotn LBP a strednoteplotn rozsah MBP vyparovacch teplt.

681

Ako expanzn (krtiaci) orgn sa pouva kapilrna rrka pre menie chladiace
vkony, pre vie vkony TEV.
Teplotn regulcia sa rob termostatickm riadenm zapnania a vypnania chladiaceho
zariadenia.

erst v obenov vzduch (let n prevdzka)

Spt n vzduch (zimn prevdzka)

Obrzok 747: Nten pohyb vzduchu v strojovni. Legenda: 1 kompresorov agregt, 2

ventiltor, 3 prachov filter a alzie, pohan motorom, 4 vtlan komora, 5
rune nastaviten alzie, 6 alzie, 7 termostat, 8 motorom pohan vedajie
pripojen alzie

2
4
6

5
Obrzok 748: Chladiace systmy v supermarkete s jednotlivmi chladiacimi okruhmi.
Legenda: 1 vzduchom chladen kondenzan jednotka, 2 chladiare, 3 chladiaci
regl, 4 obslun regl, 5 nzkoteplotn chladiaci ostrov, 6 - mraziare

682

Z obrzku je vidie, e kad okruh vychladzuje jeden chladiaci nbytok, resp.

jednu chladiare, resp. jednu mraziare. Termostatick regulcia sa zabezpeuje
zapnutm a vypnutm.
Mal agregty maj spravidla hermetick kompresory, vie polohermetick
kompresory. Kondenzan teplo sa odvdza dostaujcim vetranm a regulciou strojovne,
pozrite obr. 747.

Ad 2. CENTRALIZOVAN CHLADIACE ZARIADENIA

vod
Pre supermakety a samoobslun obchodn domy s predajnou plochou od 500 a cez
10000 m2 je potreba chladu v normlnom chladiacom rozsahu 39 a 200 kW
a v nzkoteplotnom rozsahu 10 a cez 100 kW. Pre toto pouvanie s vetky spotrebie
chladu jednho teplotnho rozsahu zsobovan jednou spolonou jednotkou.
V poslednch rokoch sa vskumom a vvojom zdokonalila kontrukcia
kompresorov so zabudovanou vkonovou regulciou.
Vyie vkony kompresorov vyaduj pre agregty chladen ventiltorom stle
zodpovedajce mnostv vzduchu na chladenie kondenztorov.
m v bude kondenztor, asto so 4 a 8 ventiltormi, v zvislosti na prve
vyskytujcom zaaen kompresora a teploty ochladzovanho vzduchu, mu
kondenztory jednotlivo zapna a vypna. Preto kondenztory vieho vkonu sa
umiestuj vonku, napr. na streche budovy.
Ak je v innosti vkonov regultor kompresora, mus sa sasne kona
zodpovedajca regulcia vkonu kondenztora.

Obrzok 749: Chladiaci systm v supermarkete so zdruenmi jednotkami. Legenda: 1

zdruen chladiaca jednotka pre rozsah plusovch teplt, 2 vzduchom chladen
kondenztor, 3 zsobnk itkovej vody, 4 chladiare, 5 chladiaci regl, 6 chladiaci
ostrov, 7 obslun pult, 8 zdruen chladiaca jednotka pre nzkoteplotn rozsah, 9
jednotka sptnho zskavania tepla, 10 nzkoteplotn kombinovan sprava dvoch
vrobkov, 11 irok nzkoteplotn ostrov, 12 zky nzkoteplotn ostrov, 13 - mraziare

683

V najvch supermarketoch sa pouvaj chladiace agregty nielen so vzduchom

chladenmi kondenztormi ale aj vodou chladenmi kondenztormi.
Regulcia vkonu vzduchom chladenho kondenztora me nasta:
zmenou mnostva ochladzujceho vzduchu cez kondenztor,
zapnanm resp. vypnanm potu ventiltorov a
obmedzenm povrchovej plochy kondenztora.

(to sa dosiahne

V supermarkete, obr.749, s znzornen dva chladiace systmy, priom kad systm

m svoj chladiaci okruh. S to:
a) chladiaci okruh s normlnymi vyparovacmi teplotami (vychladzuje chladiace regly,
chladiaci ostrov, obslun chladiaci pult a chladiare), resp.
b) nzkoteplotn chladiaci okruh (vychladzuje nzkoteplotn ostrov, irok nzkoteplotn
ostrov, zky nzkoteplotn ostrov a mraziare).
Kad chladiaci okruh (obr.749) m tri kompresory rovnakho vkonu.
Okruhy maj sce spolon, ale rozdelen vzduchom chladen kondenztor.
Jednotka sptnho zskavania tepla (poloka 9) na klimatizciu predajnho
samoobslunho priestoru predajne.

2.1 ZDRUEN CHLADIACE JEDNOTKY

Zdruen chladiace zariadenie je tak, ktor m viac ako jeden kompresor. Kompresory
s zapojen paralelne. Pritom kompresory psobia na jeden spolon chladiaci okruh.
Pouvaj sa, namiesto jednho vekho kompresora, dva a tyri menie chladivov
kompresory (s prslunou regulciou v rozvdzai), najastejie rovnakho chladiaceho
vkonu.
Vhody zdruench chladiacich jednotiek:
regulcia vkonu zapnanm a vypnanm jednotlivch kompresorov je bez strt
vyia bezpenos prevdzky (pri zlyhan jednho, s v zlohe alie kompresory)
v chladiaci vkon sa dosiahne pouitm mench chladiacich vkonov
kompresorov
je menia a teda lacnejia potrubn sie pri viacerch miestach odberu chladu
spolon vtlan potrubie zjednoduuje sptn zskavanie tepla
mal zaaenie siete pri tarte odstupovanm zapnanm jednotlivch kompresorov
spora energie a nkladov vznik tm, e vetky miesta odberu chladu nevyaduj
pln za a intalovan chladiaci vkon zdruenej jednotky (vkon, na ktor sa
jednotka dimenzuje) je men o faktor sasnosti (ak napr. set chladiacich
vkonov pre rozsah MBP je 100 kW, potrebn intalovan chladiaci vkon je len 80
kW a faktor sasnosti je 0,8.).
Pre vie supermarkety sa poaduj dve zdruen chladiace jednotky:
a) pre chladiaci vkon s vyparovacmi teplotami t0 = - 10C (regly, pulty,
chladiarne zeleniny) pre chladiaci nbytok s plusovmi teplotami skladovania
a pre chladiare (chladiarne)
b) pre chladiaci vkon s vyparovacmi teplotami t0 = - 35C (nzkoteplotn ostrovy,
mraziarne) pre nzkoteplotn nbytok, s nzkymi teplotami.

684

Ak podchladme chladivo v mnusovom rozsahu pomocou vyparenho chladiva

plusovho rozsahu (napr. z hodnoty 30C na 0C), stpne chladiaci faktor Q / P
v mnusovej zdruenej chladiacej jednotke. Tm sa zvi energetick spora o 10%.
Nevhody zdruench chladiacich jednotiek:
monos extrmneho zneistenia chladiaceho okruhu pri splen vinutia motora
hermetickho alebo polohermetickho kompresora danej zdruenej jednotky
zlyhanie celej zdruenej chladiacej jednotky spsob ukonenie prevdzky vetkch
miest odberu chladu
v prpade havrie hroz vek emisia chladiva do okolia zdruenej jednotky
zven nklady na regulciu.

Rozdiel medzi viacvalcovm kompresorom a zdruenm chladiacim zariadenm

V jeden samostatn kompresor pri 25% chladiacej zai be energeticky
nepriaznivejie, ako jeden zo tyroch kompresorov v zdruenej jednotke pri plnej zai.

2.1.1 ZDRUEN CHLADIACA JEDNOTKA S VYROVNVACM PLYNOVM

A OLEJOVM POTRUBM A ODLUOVAMI OLEJA

Obrzok 750: Schma zdruenej jednotky Bitzer s tromi polohermetickmi

kompresormi a s vyrovnvacmi potrubiami plynu a oleja. Legenda: 1
pripojovac adaptr vyrovnvania plynu, 2 potrubie vyrovnvania plynu, 3
pripojovac adaptr vyrovnvania oleja, 4 vyrovnvacie potrubie oleja, 5

685

uzatvrac ventil vyrovnvania plynu, 6 uzatvrac ventil vyrovnvania oleja, 7

vtlan potrubie, 8 odluova oleja, 9 sptn vedenie oleja, 10 sptn ventil,
11 sacie zbern potrubie, 12 sacie potrubie ku kompresoru, 13 diferencilny
tlakov spna oleja, 14 filter v sacom potrub, 15 vyrovnvacie potrubie medzi
sacmi komorami.
V systme, poda obr. 750, mus by splnen poiadavka, e plynov a olejov
vyrovnvacie potrubia musia by dostatone vek nadimenzovan, hlavne preto, aby
sa zamedzilo premiestnenie oleja z jednho kompresora k inmu.
V plynovom vyrovnvacom potrub nesm by rzne straty v sacom potrub od
zbernho potrubia a po kompresor. Napriek tomu aj mal tlakov rozdiely mu
spsobi rozdiel hladn oleja v kompresoroch (hodnota 0,01 bar spsob rozdiel
hladn oleja asi 11 cm).
Kontrola stavu chladiva a oleja v zdruenej jednotke
V zdruench jednotkch vch vkonov sa nachdza v chladiacom okruhu vie
mnostvo chladiva. nik chladiva zo zdruenej jednotky do okolia sa kontroluje
vstranm zariadenm upozoruje signalizciou na nik chladiva z chladiaceho okruhu.
Je treba da pozor nato, e urit mnostvo oleja, ktor sa dostva do chladiaceho
systmu, aby nenaruilo poadovan hladinu oleja v kompresoroch a vo vyrovnvajcom
potrubm oleja medzi kompresormi (aby nenastalo pokodenie kompresorov, pozrite obr.
750).

Tento nvrh zdruenia plynu a oleja sa obmedzuje len na tak systmy, ktor sa
zhotovuj v srii, alebo sa opakuj (s s nimi sksenosti).
V zdruench chladiacich jednotkch sa pouvaj hermetick kompresory
(scroll, piestov) a taktie aj polohermetick piestov kompresory. Na obr.751 s
uveden niektor dleit prpoje, rozmery a priezornk chladiva
Hermetick piestov kompresory Maneurop, typ VE (s vyrovnvanm) pre ZJ
priezornk oleja

max.
b

b>a

prt ok oleja

min.
prpoj vt laku

Obrzok 751: Dleit daje na kompresoroch Maneurop, typ VE. Vavo: prtok oleja,
prpoj vtlaku. Vpravo: priezornk oleja s vyznaenm max. a min. hladiny oleja
v kompresore.
Vyhrievanie kukovej skrine
V zdruench jednotkch sa pouva na ohrev oleja:

686

PTC samoregulan patrna (vhrevn vkon 3 - 38W, naptie 230 V, resp. 400 V)
ohrievac ps je zapnut vtedy, ke kompresor je vypnut.
Zabrauj existencii kvapalnho chladiva v kukovej skrini.
2.1.2 ZDRUEN CHLADIACA JEDNOTKA S VYROVNVACM PLYNOVM
A OLEJOVM POTRUBM A SO SPOLONM ODLUOVAOM OLEJA

Optimlnejie rozdelenie oleja

Optimlnejie rozdelenie oleja oproti systmu, poda obr.750, sa dosiahne
pouitm systmu obr. 752.

Obrzok 752: Schma zdruenej jednotky Bitzer s vyrovnvacm plynovm

a olejovm potrubm a so spolonm odluovaom oleja. Legenda: 1 pripojovac
adaptr na vyrovnanie plynu, 2 potrubie na vyrovnvanie plynu, 3 pripojovac
adaptr vyrovnvania oleja, 4 potrubie vyrovnania oleja, 5 uzatvrac ventil
vyrovnvania plynu, 6 uzatvrac ventil vyrovnvania oleja, 7 vtlan potrubie,
8 odluova oleja, 9 sptn vedenie oleja, 10 sptn ventil, 11 sacie zbern
potrubie, 12 sacie potrubie ku kompresoru, 13 diferencilny tlakov olejov
spna, 14 filter v sacom potrub, 15 izolcia, 16 vyrovnvacie potrubie medzi
sacmi komorami.

687

2.1.1 KOMPRESORY TWIN DVA KOMPRESORY V TANDEME

KOMPRESOROV PARALELN JEDNOTKY
Najjednoduchie kontrukn zhotovenie zdruench chladiacich jednotiek s TWIN
kompresory, alebo dva kompresory rovnakho chlad. vkonu zapojen v tandeme.

Obrzok 753: Zdruen chladiace jednotky s kompresormi v tandeme

688

Takto zhotovenie kompresorov TWIN je podrobnejie popsan na obr.712 v

kondenzanch jednotkch Black stars, resp. na Blue stars, obr. 713.
Zdruen chladiace jednotky s kompresormi v tandeme s na obr. 54 a 55 v Sp
k zkladom, .3, str. 121 a 122.
Kompresorov paraleln jednotky zariadenia, ktor obsahuje na spolonom rme
dva chladiace kompresory rovnakho alebo rzneho chladiaceho vkonu (50%/50%, resp.
70%/30%), zbera chladiva a filter dehydrtor. Jednotka neobsahuje kondenztor a
riadiaci rozvdza. Jednotky s vybaven sacou a vtlanou analogovou sondou
a potrebnou automatikou.

2.1.4. ZDRUEN CHLADIACE JEDNOTKY SO SYSTMOM

REGULCIE STAVU HLADINY OLEJA A S ODLUOVAMI OLEJA

Obrzok 753: Systm regulcie stavu oleja Bitzer so samostatnmi odluovami oleja
a zsobnkom oleja. Legenda: 1 regultor hladiny oleja, 2 pripojovac adaptr, 3
vtlan potrubie, 4 odluova oleja, 5 sptn ventil, 6 sptn vedenie oleja,
odluova oleja, 7 zsobnk oleja, 8 diferencilny tlakov ventil, 9 potrubie
vyrovnvania tlaku*, 10 napjacie potrubie oleja
*/ Pri dvojstupovch kompresoroch sa rob vyrovnanie tlaku pomocou prieneho
spojovacieho potrubia ku nstavcom na motorovej skrini. rove spojovacieho potrubia
mus lea pod pripojovacmi pozciami na kompresore.

689

Pozor! Vyrovnanie tlaku nepripoji na kukov skriu, alebo hlavu vysokotlakovho

valca.
Vyrovnanie ku sacej strane je mon za uritch predpokladov, vyaduje vak
pecifick prdavn komponenty a individulne dimenzovanie (na poiadanie).

Obrzok 754: Systm regulcie stavu hladiny oleja s jednm spolonm odluovaom
oleja a zsobnka oleja. Legenda: 1 regultor hladiny oleja, 2 pripojovac adaptr, 3
vtlan potrubie, 4 odluova oleja, 5 sptn ventil, 6 sptn vedenie oleja, 7
zsobnk oleja, 8 diferencilny tlakov ventil, 9 potrubie vyrovnania tlaku, 10
napjacie olejov potrubie, 11 izolcia
*/ Pri dvojstupovch kompresoroch sa rob vyrovnanie tlaku pomocou prieneho
spojovacieho potrubia ku nstavcom na motorovej skrini. rove spojovacieho potrubia
mus lea pod pripojovacmi pozciami na kompresore.
Pozor! Vyrovnanie tlaku nepripoji na kukov skriu, alebo hlavu vysokotlakovho
valca.
Vyrovnanie ku sacej strane je mon za uritch predpokladov, vyaduje vak
pecifick prdavn komponenty a individulne dimenzovanie (na poiadanie).

2.2 HLAVN ASTI KOMPRESOROVEJ ZDRUENEJ JEDNOTKY

Hlavn asti kompresorovej zdruenej jednotky s:
rm zdruenej jednotky
kompresory
zbera kvapalnho chladiva
priezornk chladiva
priezornk oleja
sacie zbern potrubie
sacie potrubie s izolciou

690

systm regulcie stavu hladiny oleja s odluovaom oleja a zsobnkom oleja

sac filter
kvapalinov filter
vysokotlakov hliada pre kad kompresor
sptn ventil na vtlaku pre kad kompresor
elektronick (termostatick) expanzn ventil
vyhrievanie oleja
centrlny riadiaci pota
hlavn vypna

KOMPRESORY

Obrzok 755: Zdruen kompresorov jednotka firmy Compact pre normlny

a nzkoteplotn rozsah v hluk izolujcom zhotoven a so skriou proti poveternostnm
vplyvom

Obrzok 756: Zdruen kompresorov jednotka firmy Compact s kompresormi scroll

pre nzkoteplotn rozsah
Vhodnos zdruench jednotiek je najm v priaznivejej spotrebe energie a pri zlyhan
jednho kompresora s k dispozcii alie kompresory. Vhodn s pre v poet miest
odberu chladu, napr. v supermarketoch, v chladiarniach a pecilnych stavbch.

691

Zbern sacie potrubie

Vetky sacie potrubia od vparnkov pred vstupom do zdruenej jednotky stia do
zbernho sacieho potrubia. V sacom zbernom potrub s rrky skosen kompresory
dostvaj sprvnu zmes a kompresor neme by zaplaven olejom (detail A na obr.752).
Para chladiva sa rozdeuje rovnomerne do jednotlivch kompresorov. S parou chladiva sa
dostva aj olej. Absoltne rovnomern rozdelenie oleja vak nenastva.
Dimenzovanie zbernho sacieho potrubia sa rob tak, aby rchlos plynu pri plnom
zaaen neprekroila 4 m/s, m sa vyrovnvaj tlakov rozdiely. Horizontlny priemer
zbernej sacej rrky sa vypota z rchlosti plynu 4 m/s, pre vertiklne sacie rrky z rchlosti
7 m/s. Ak je, z hadiska odstupovania vkonu, potrebn sacie stpacie potrubia
dimenzova ako dvojit, alebo dokonca trojit, tieto ved do jednej spolonej rrky.
Odluova kvapaliny na sacej strane
Voba odluovaa kvapaliny sa rob pri zohadnen maximlneho, resp. minimlneho
vkonu, udanho vrobcom. Vkonov rozsahy sa mu povaova za vemi obmedzen
pri nzkoteplotnom chladen, ke zohadnme tlakov spd, ako aj nvrat oleja, take sa
odpora zabudova viacer odluovae, rozdelen na jednotliv seky.

Obrzok 757: Zdruen chladiace zariadenie: Legenda: 1 motorkompresor, 2 filter

dehydrtor, 3 sptn ventil, 4 odluova oleja, 5 zbera oleja, 6 regultor hladiny
oleja, 7 vzduchom chladen kondenztor, 8 zbera chladiva, 9 priezornk
s indiktorom vlhkosti, 10 vtlan regulan ventil, 11 zbern sacia rrka, 12 - filter
Filter v sacom potrub

Filter v sacom potrub na vstupe chladiva do kompresora je oznaen na obr.757

pozciou 22.
Jeho umiestnenie pred kadm kompresorom nie je len eln, ale aj vemi
potrebn. iroko rozvetven sie potrub zdruenej jednotky to vyaduje. Potrubie je

692

zhotoven z Cu rrok, ale pri vych chladiacich vkonoch zdruenej jednotky sa

pouvaj oceov rrky. Tie mu ma zbytky trosky a kovov pony, preto je
potrebn vloky filtra vymiea.
Vtlan potrubie
Vetky paralelne zapojen kompresory zdruenej jednotky dopravuj paru chladiva do
spolonho vtlanho potrubia s uzatvracmi a sptnmi ventilmi a potom cez odluova
oleja do kondenztora, nezvisle od toho, i ku zdruenej jednotke patr jeden alebo viac
kondenztorov zdruenej jednotky. Sptn ventily zamedzia, e chladivo nenakondenzuje
sp do vypnutho kompresora.
Minimlne tlakov rozdiely tu nepsobia kodlivo. Prierez spolonho vtlanho
potrubia by mal zodpoveda minimlne celkovmu stu prierezov jednotlivch vtlanch
potrub. Spd potrub mus by v smere prietoku chladiva.
Vtlan potrubie ku kondenztoru sa dimenzuje v slade s platnmi podmienkami
v diagrame log p-h na vtlaku (bod 2) pre dan chladivo.

Odluova a zbera oleja

Chladivo z vtlaku s malm mnostvom oleja sa dostva do odluovaa oleja,
kde sa olej odli z toku chladiva a olej sa privdza do zberaa oleja. Tlak v zberai
oleja sa udriava asi 1,5 bar nad tlakom oleja v sacom potrub a olej sa dostva do
kompresorov pomocou regultorov hladiny oleja.
Odluova oleja sa rozdielne pouva a dimenzuje pri:
nzkoteplotnom chladen a
pri zaplavench vparnkoch.
Voba odluovaa a zberaa oleja sa uskutouje v zhode s dajmi vrobcu.
Prednos m priradenie jednho odluovaa k danmu jednmu kompresoru, lebo je
mon individulne nielen individulne dimenzovanie, ale aj individulne sptn
vedenie oleja.
Minimlny prieny prierez pripojenia mus zodpoveda minimlne dimenzii
vtlanho zbernho potrubia. Odluova oleja sa dimenzuje na max. vyparovaciu
teplotu. Vdy sa prihliada na odskan systmy.
Aby sa zamedzilo silnmu ochladeniu odluovaa (zmenenie odluovacieho
inku), alebo dokonca vytvorenie kondenztu pri iastonej zai, je potrebn
izolcia odluovaa. Proti sptnej kondenzcii chladiva sa dva do vtlanho
potrubia medzi odluova oleja a kondenztor sptn ventil.
Pri jednoduchch chladiacich zariadeniach sa meme spoahn na svoje dobr
sksenosti so sptnm nvratom oleja, ke jeho rrkov systm bol sprvne
nadimenzovan, nem nzkoteplotn chladenie , alebo zaplaven vrparnk.
Sptn vedenie oleja pri olejovom a plynovom zdruen
Sptn vedenie oleja sa rob priamo do danho kompresora (pre Bitzer kompresory od 4
valcovch modelov pozrite obr.750). Pri vyej hustote plynu (pri vyej vyparovacej

693

teplote) zo sacej strany, kde sa nemus odluova poui, me by potrebn zavedenie do

kukovej skrine.

KOMPRESORY A RM
Zdruen kompresorov jednotky sa zhotovuj vo vrobnom zvode a s uloen
na rme. Rm mus by zhotoven presne a mus ma tuhos pre prevdzku a pre prepravu.
Mus ma dostatok vle v mieste rmu, aby voli lyiny zdvhacieho mechanizmu
vysokozdvinho vozka. Jednotky s prepojen v zvode rrkami a el. kblami. Sasou
s istiace prstroje. Jednotka je odskan na tesnos u vo vrobnej firme. Elektrick
rozvdzacia skria je sasou jednotky, alebo je dodan zvl. Vonkajie rozmery
jednotky s rozhodujce aby jednotka prela rozmermi dver strojovne u zkaznka. Rm
jednotky m rozmery, ktor s rozhodujce, aby ju bolo mon presun bez dodatonch
diskusi a prav z dopravnho auta pomocou vysokozdvinho vozka cez dvere strojovne.
Umiestnenie rmu so zdruenou kompresorovou jednotkou v strojovni, mus zohadni
mon opravy pri servise, prstup ku kompresorom a ku priezornkom oleja, ba i monos
vmeny kompresora, bez vmeny potrub a inch ast jednotky.
Kompresory v zdruench jednotkch s s rmom pevne zoskrutkovan, priom
kompresory v prpade olejovho a plynovho zdruenia musia by v absoltne rovnakej
rovni. Aj cel potrubie medzi kompresormi me by zhotoven prve tak tuho.
Odchlky zakrivenia oblka od horizontlnej roviny sa povouj pri plynovom
vyrovnvacom potrub len nahor, pri olejovom vyrovnvacom potrub smerom nadol.
Ak sa vyaduje tich chod kompresorov, vyaduj sa tlmiace podloky pod rm a cel
rm ustavi na podlokch chvenia oproti zkladu na vlastn frekvenciu 12 a 14 Hz, o
vyhovuje benm poiadavkm na hlunos.
Najinnejie tlmenie hluku sa dosahuje pod hodnotou vlastnej frekvencie 5 Hz. Tto
hodnotu vlastnej frekvencie sa dosahuje pouitm potrebnch pruinovch prvkov.
Kompresory (hlavne piestov) s na rme uloen presne v horizontlnej rovine, ak s
rovnakho typu. Vyrovnanie hladiny oleja vak nie je potrebn pri skrutkovch
kompresoroch.
Otvoren kompresory sa pouvaj pre zdruen chladiace jednotky mlo. Najviac
sa pouvaj kompresory scroll a polohermetick kompresory vetkch druhov.

VZDUCHOM CHLADEN KONDENZTORY

Vzduchom chladen kondenztory vyrba jeden z najznmejch svetovch
vrobcov LU-VE Contardo. Firma bola zaloen v roku 1928. Vrobca patr ku
najuznvanejm eurpskym vrobcom lamelovch vmennkov tepla,
kondenztorov, suchch chladiov kvapaln a chladiov vzduchu. Vrobky s
certifikovan poda ISO 9001, vrobky certifikovala spolonos EUROVENT.
Lamelov kondenztory sa rozdeuj na:
horizontlne a
vertiklne.
Rozdelenie kondenztorov poda pouitch ventiltorov:
s axilnymi ventiltormi.

694

Vyrbaj sa vo vkonovom rozsahu 46 a 1064 kW. Znma je kontrukcia tchto

kondenztorov s vmennkmi do V
s radilnymi ventiltormi.
Vyrbaj sa vo vkonovom rozsahu 33 a 365 kW.
Kondenztory s axilnymi ventiltormi, kontrukcie s vmennkmi do V sa skaj
tlakom 3,5 MPa. Kondenztor s vmennkmi do V je na obr.758.
REGULCIA VZDUCHOM CHLADENCH KONDENZTOROV
Regulcia vkonu vzduchom chladench kondenztorov sa me urobi:
regulciou prietoku chladiva (brzdenm odtoku chladiva z kondenztoru)
regulcia prietoku vzduchu
a) regulcia kondenzanho tlaku pomocou privierania (otvrania) klapiek alzie
b) zapnanm a vypnanm jednotlivch ventiltorov pomocou presostatov, alebo
jednm viacstupovm presostatom. Tto metda m dos nevhod, ale v praxi sa
napriek tomu asto pouva. Pre nevhody sa tto metda kombinuje s metdou
s metdou regulcie prietoku chladiva (brzdenm odtoku chladiva z kondenztoru)
c) pouitm termostatu, ktor vypna alebo zapna ventiltory poda teploty
vstupujceho alebo vystupujceho vzduchu. Tto metda sa mlo pouva.
d) plynulou zmenou otok ventiltorov. Je vemi vhodnou metdou, s najniie
nklady na energiu, hladina akustickho tlaku je niia.
Medzi kondenztorom umiestnenm na streche a zsobnkom chladiva sa odpora
vleni uzatvrac ventil, aby sa uahili servisn prce.

Obrzok 758: Vzduchom chladen kondenztor firmy LU-VE Contardo so 14

axilnymi ventiltormi

NIEKTOR JEDNOTKY ODBERU CHLADU V SUPERMARKETE

Typy, ktor sa v supermerkete pouvaj na odber chladu, sme si u ukzali v kapitole
7.3.3.1 Kontrukcia chladiaceho a mraziaceho nbytku. S to:

695

chladiaci regl, obr.238

kontajnerov regl, obr.239
obslun pult, obr.740
chladiaca/nzkoteplotn truhlica, obr.742
nzkotepltotn ostrov, obr.743.

K tmto vrobkom musme zapota:

chladiare a
mraziare.
Jednotliv miesta odbetu chladu sa uzatvraj na kvapalinovej strane. Tm s mon
prce na jednotke odberu chladu bez toho, aby sa zdruen jednotka uviedla do stavu kudu.
Za vstupom z vparnka a pred uzatvracm ventilom je Schraderov ventil na odmeranie
tlaku, ale taktie na odsatie chladiva.
Vdy je lepie poui len jeden kondenztor.
Ak sa pouije predkondenztor a vodou chladen kondenztor v paralelnom zapojen,
mus sa urobi prepojenie medzi kvapalinou a parou (obr.759)
Vtedy je taktie potrebn regulcia kondenzanho tlaku, aby sa zamedzilo
kolsanie kondenzanej teploty a tm aj ovplyvovanie vyparovacej teploty.

Obrzok 759: Paraleln zapojenie dvoch vodnch kondenztorov s vyrovnanm tlaku

na strane plynu a na strane kvapalnho chladiva
Zabudovanie predkondenztora sa smie uskutoni a za odluo vacom oleja.
Pri striedavom vyuvan predkondenztora a vodou chladenho kondenztora s
potrebn opatrenia na zamedenie kvapalinovch rzov z vtlanej strany
a premiestovanie chladiva.

VPARNKY MIESTA ODBERU CHLADU

V supermarkete je vea miest odberu chladu (vparnkov) ktor s napojen na
zdruen chladiacu) jednotku. Na zklade vekho vkonovho rozsahu je potrebn, zvl
pri jednotlivom vparnku, rozdeli do viacerch riaditench chladiacich okruhov
pomocou magnetickho ventilu, v kadom okruhu s vlastnm expanznm ventilom. Aby sa

696

vyhlo posunu kvapalnho chladiva pri tarte, sacie potrubie bezprostredne za vparnkom
by malo prenieva (tzv. labut krk). Labut krk sa vynechva, ke sa pouije pump down
zapojenie.

Obrzok 760: Chladiaci ostrov firmy Surfrigo v supermarkete na chladenie

nzkoteplotnch potravn. Vrobok m vparnk, ktor reguluje teplotu. Vrobok je
po celom obvode presklen
Sptn nvrat oleja do kompresora
Ak sa m hlavn potrubie rozdeli do dvoch rovnako vekch vedajch potrub, potom
plat pre prierez hlavnho potrubia a dvoch vedajch potrub (v cm2):
100 cm2 = 50 cm2 + 50 cm2
Ak je jedno z vedajch potrub menie, potom napr. plat:
100 cm2= 64 cm2 + 36 cm2
Nvzne sa rozvetvuje prierez 64 cm2 na 36 cm2 + 36 cm2.
Podmienky nvratu oleja

mnostvo obiehajceho chladiva v okruhu m

min. rchlos v horizontlnom potrub: 4 m/s
min. rchlos vo vertiklnom potrub: 7 m/s
Podrobnejie tieto podmienky objasnme na prkladoch v kapitole Potrubia. Vetky
potrubia sa zhotovia so spdom ku kompresoru.

CHLADIV NOV SMERY V POUVAN

a) pouva bezchlrov chladiv to sa u stalo vo vine krajn Eurpy.
b) pouva bezchlorov chladiv ODP=0, ktor maj mal, alebo nulov sklenkov
efekt, t.j. GWP0, alebo GWP=0.
Medzi tieto chladiv patria:
izobutan (R600a)
ODP=0, GWP 0.

697

- pouva sa pre chladniky, mrazniky a pre decentralizovan menie okruhy

(ostrovy) v supermartoch.
- s vbun, horav je potrebn dodriava bezpenostn predpisy.
- oproti R134a sa dosahuj s R600a energetick spory asi 10%.
- pretoe m ni objemov vkon (o 45%) ako R134a, je potrebn zvi zdvihov
objem kompresora. Trh ponka takto kompresory.
- pouva sa alkylbenznov alebo minerlny olej.
amoniak (NH3)
- dosahuje sa vysok COP
- vroba amoniaku sa bude urite ete rozirova, bada u tak tendencie vo svete.
pouva sa pre sklady, chladiarne, mraziarne, pri vrobe piva, pri spracovan mlieka.
- ak tk t0 > ), potom sa pouvaj dvojstupov chladiace zariadenia.
- je jedovat, vbun je treba dodriava bezpenostn opatrenia, pozrite /L35/.
oxid uhliit (CO2)
- m normlny bod varu -78,4C, kritick teplotu tkr = 31C, ODP=0, GWP=1, ale ak
je zskan z priemyselnch odpadovch plynov, potom je GWP=0.
- CO2 je nejedovat, nehorav, je bez farby a zpachu. Nepsob kodlivo na
loveka ani na ivotn prostredie. Je stabiln. Pozrite /L35/.
- dnes sa pouvaj polohermetick piestov a skrutkov kompresory a olej sa vol
poda expanzie:
a) ke je chlad. okruh so suchm vparnkom, vol sa rozpustn polyolesterov olej.
Tieto oleje sa pouvaj pre nadkritick prevdzku
b) ke je olej so zaplavenm vparnkom pouva sa polyalfaolefnov olej (PAO).
S tri rzne spsoby pouitia oxidu uhliitho v chladiacich okruhoch:
- oxid uhliit ako nosi chladu (teplonosn ltka)
- oxid uhliit pri podkritickom procese
- oxid uhliit pri nadkritickom procese.
Pojednanie o chladivch je podrobnejie v Sp k zkladom, kniha druh, as
druh.
c) Pouitm tesnch chladiacich okruhov pre mal a stredn vkony
pouitm hermetickch a polohermetickch kompresorov
pouitm spjkovanch spojov
pouva regulciu prietoku chladiva kapilrnou rrkou
na trhu sa objavili hermetick sasti okruhu (TEV, MV, guov uzatvracie ventily,
a in), ktor s na spjkovanie
fosforov spjku nahradi Ag spjkou (fosforov spjka je mlo odoln proti
chveniu)
v strojovniach zavies kontrolu niku chladiva
d) Znenm mnostva chladiva v chladiacom okruhu presadzuj sa mal dvky chladiva v
chladiacom okruhu, kde nie s iadne niky chladiva (hermetick okruhy)
pouitm vhodnejieho chladiva (napr. pri malch chlad. vkonoch R134a nahradi
u novch kontrukci chladivom R600a.
pouitm doskovch vparnkov pre vetky chladiv (aj NH3)

698

pri strednch a vch vkonoch pouitm blokovch chladiacich zariaden

vrobky s nahotovo vyroben vo vrobnom zvode.

Obrzok 761: Schma chladiaceho zariadenia v supermarkete s okruhni nosimi

chladu. Legenda: 1 motorkompresor pre chladiace zariadenie s rozsahom MBP, 2
kondenztor pre zariadenie s rozsahom MBP, 3 expanzn ventil pre zariadenie s rozsahom MBP,
4 vparnk pre zariadenie s rozsahom MBP, 5 motorkompresor pre nzkoteplotn chladiace
zariadenie 6 kondenztor pre nzkoteplotn chladiace zariadenie, 7 expanzn ventil pre
nzkoteplotn zariadenie, 8 vparnk pre nzkoteplotn chladiace zariadenie, 9 erpadl pre
sptn chladiaci okruh, 10 vzduchom chladen sptn chladi, 11 erpadl so solankovm
okruhom s normlnymi teplotami, 12 regulan ventil pre vzduchov chladi s normlnymi
teplotami, 13 vzduchov chladi s normlnymi teplotami (chladiaci nbetok/ chladiare), 14
erpadl pre vzduchov chladi s nzkymi teplotami, 15 regulan ventily pre vzduchov chladi
s nzkymi teplotami, 16 vzduchov chladi s nzkymi teplotami (chladiaci nbytok/chladiare).

Pouvaj sa pre nepriame chladenie, ktor vykazuj viu spotrebu energie (o

25 30%), to znamen, e v strojovni je intalovan blokov chladiaca jednotka,
ktor pracuje s R 134a, alebo R404A, resp. R507, prpadne s chladivom R407C.

699

Vyie sme ukzali, e strojovne s dobre vetran, o umouje poui jedovat,

alebo horav chladiv (NH3). Zhotovovacie nklady s vak vyie ako pri priamom
systme.
Z hadiska dvky chladiva je sledovan ukazovate mern dvka chladiva R, o je
pomer nplne chladiva v kg ku chladiacemu vkonu zariadenia v kW.
Vodou chladen amoniakove chladiace zariadenia na chladenie vody dosahuj
R=0,15 kg/kW.
Jednotky na chladenie vody s chladivami HFC chladen vodou maj R=0,2 a 0,3
kg/kW.
Ak sa pouije pre distribun chladiaci nbytok priamy systm so zaplavenmi
vparnkmi, potom dosahuje R = 5,8 kg/kW, pri nepriamom systme
strednoteplotn zariadenia maj R = 2,7 kg/kW a nzkoteplotn s CO2 , ako
s teplonosnou ltkou, maj 1,02 kg/kW.
- pri blokovch jednotkch chlad sa rozvdza na vie vzdialenosti
- pri nepriamom chladen sa dosahuje spora chladiva a 80%.

NOV POZNATKY O VROBKOCH S CO2

Stle viac a viac sa objavuje vo svete chladiacich zariaden s chladivom CO2.
Zaali sa pouva namiesto doteraz pouvanch fluoruhlovodkovch chladv.
Je paradoxom, e CO2 na jednej strane spsobuje otepovanie planty, ale na
strane druhej jeho sklenkov efekt je 3000 a 6000 krt ni ako je to pri
fluoruhlovodkovch plynov.
Danfoss zaal vyrba a dodva komponenty pre tieto systmy s CO2 od janura
2010 pre najvie chladiace zariadenia. Tak napr. pre obchodn reazec Netto
v Dnsku, s plochou 21 500 m2 skladu pre erstv msov vrobky sa podarilo
dosiahnu rovnak spotrebu energie, ako pri systmoch s dosia benmi Fchladivami, ale jeho vplyv na ivotn prostredie je omnoho menej kodliv.
Chladiace zariadenie s CO2 pre tento sklad malo chladiaci vkon 1000 kW pre
normlne chladenie a 300 kW pre nzkoteplotn chladenie.
Danfoss to vid tak, e systmy s CO2 predstavuj budcnos pre oblas
chladenia v supermarketoch. Tto lohu riei komplexne, vrtane tesnosti systmu
a vvoja a vroby novch komponentov v spoluprci s dnskou firmou Vojens
Kleteknik, ktor dodala kompletn chladiaci systm, vrobky boli vyvinut firmou
Danfoss pre pouitie v chladiacich systmoch Danfoss.
V roku 2011 bolo v Eurpe 500 supermarketov s CO2 , v roku 2008 bolo ich len
10. Oakva sa expanzia chladiacich zariaden s tmto chladivom.
V uvedench supermerketoch sa pouva nadkritick dvojstupov booster
systm s CO2. M jednoduch kontrukciu a meniu energetick nronos ako pri
systme s R404A.
Danfoss dodal pre uveden lohu elektronicky riaden ventily, prevodnky tlaku,
kompletn regulan a kontroln systm ADAP-KOOL.

700
Literatra:
/L1/ Produktinformation CII Baureihe. Blue Star Condenzing Units
/L2/ Verflssigeraggregaten Electrolux
/L3/ Condensing Units Catalogue Electrolux
/L4/ Blaha M. a kol.: Sp k zkladom. Kniha druh, as deviata, kap. 5.8.1.1.
/L5/ Calex: Kondenzan jednotky KJ 1,0, KJ 19Z
/L6/ Bock: Halbhermetische Verflssigungsstze, luftgekhlt
/L7/ DWM Copeland: Halbnhermetische Verflssigungstze
/L8/ DIN 8905: Rohre fr Klteanlagen mit hermetischen und halbhermetischen Verdichtern.
Aussendurchmesser bis 54 mm. Technische Lieferbedingungen
/L9/ Sp k zkladom, kniha druh, as tvrt, jn 2008
/L10/ Frigera: Kondenzan chladc jednotky, polohermetick proveden
/L11/ Calex: Kondenzan jednotky KJ 1,0 a KJ 1,0Z
/L12/ Calex: Kondenzan jednotky KJ 15, KJ 15Z, KJ 19 a KJ 19Z
/L13/ Frigera: Kondenzan chladiace jednotky, polohermetick proveden
/L14/ Danfoss: Luftgekhlte Verflssigungstze R22, 220V/240V
/L15/ Blaha M.: Kondenzan jednotky Calex. Potravinsk a chladc technika .5, 1981
/L16/ Danfoss: Black stars & Bluestars Condensing Units
/L17/ Danfoss: TWIN Kltekompressoren und Verflssigungsstz. The Danfoss Journal, 1985/1
/L18/ Danfoss: Kompressorausflle in gewerblichen Kltesystemen. Das Danfoss Journal 3/1988
/L19/ Danfoss: PL-Verflssigungsatz, der kleinst auf dem Markt. Das Danfoss Journal, 1/1996
/L20/ conomies dnergie: la solution TWIN. Rvue practic du Froid.
/L21/ Khlung hermetischer Kompressoren. Das Danfoss Journal, 1973/1
/L22/ Khlung in Supermarketen. Das Danfoss Journal
/L23/ Danfoss: SC and Twin compressors for refrigerat R134a, 220V 249V, 50 Hz.
/L24/ Vallot M.J.: R 404A/R 507 Hermetische gewerbliche Klteanlagen von Maneurop
/L25/ Bitzer: Verdichter fr ko-effiziente Systermlsungen in der Klte-, Klima-,
Wrmepumpentechnik, VDMA, Energieeffiziente Kltetechnik, 2010
/L26/ Bitzer: Betriebsanleitung, KB-200-1
/L27/ Kovosluba Praha: Sprvy, r. 1962
/L28/ Haaf S.: Verkaufskhlmbel. Cube: Lehrbuch der Kltetechnik, Band 2, C.F.Mller Verlag,
1997
/L29/ Calex: Materily vrobkov strednho chladenia
/L30/
Danfoss: Revue practic du Froid, . 12/1967
L31/ Bitzer: Verbundschaltung von BITZER-Hubkolbenverdichtern. Technische Information,
KT-600-1
/L32/ Seidel/Noack: Der Kltemonteur. Handbuch fr die Praxis. C.F.Mller Verlag, Heidelberg,
2004
/L33/ Bitzer: Kltemittel Report 16, 2010
/L34/ Blaha M.: Sp k zkladom. Kniha druh, as druh, jn 2005
/L35/ Danfoss: Supermrkte setzen auf Kohlendioxid zim Wohle des Klimas.VDMA, 1.Aulage,
2010
/L36/ Danfoss: Cooling Masters, 2011,.1.

701

Slovensk zvz
pre

chladiacu a klimatizan techniku

z

znamen Vae

spojenie
s evolciou v odbore

Zdruuje slovenskch i zahraninch podnikateov, zamestnancov,

projektantov, intitcie, firmy, a ostatnch zujemcov z oblasti vroby,
dovozu, obchodu, servisu, vzdelvania a uitia
chladiacej, klimatizanej techniky a
tepelnch erpadiel

Kontaktn

SZ CHKT
Hlavn 325
900 41 Rovinka
tel.: 02/45646971
fax: 02/45646971
szchkt@szchkt.org
http://www.szchkt.org