Adresa redakcie: SZ CHKT, 900 41 Rovinka. Tel./fax: 02 45646971, e-mail: szchkt@szchkt.org, http://www.szchkt.

org

Slovenskho zvzu pre chladiacu a klimatizan techniku

Zvz je lenom CO CHKT, SOPK, SPPK, ZSVTS, AREA, EHPA

December

2014

Cyklus vzdelvania
o tepelnch erpadlch

www.szchkt.org
Z OBSAHU

Vek tepeln erpadl

Uplatnenie v administratvnych budovch
Priemyseln aplikcie tepelnch erpadiel
Energetick, ekonomick, ekologick hodnotenie, ...
Svetov trend v syntetickch a prrodnch chladivch
Vek tepeln erpadl

Vzdelvanie Slovenskho zvzu pre

chladiacu a klimatizan techniku

TEPELN ERPADL
V administratvnych budovch a v priemysle
Obsah

Strana

1
1.1
1.2
1.3
1.4
1.5
2
2.1
2.2
2.3
3
3.1
3.2
3.2.1
3.2.2
3.2.3
4
4.1
5
5.1
6
6.1
7
8
9
10
11
12
13
14
15

VOD
Tepeln erpadl pre administratvu a priemysel
vahy o vekch tepelnch erpadlch
Plynov a elektrick tepeln erpadl
Priemyseln tepeln erpadl
Administratvne budovy
Zdroje nzkopotencionlneho tepla
Voda
Zemn kolektory
Prklady tepelnch erpadiel pre administratvne budovy a priemysel
Zklady pre nvrh tepelnho erpadla
Vykurovac sinite
Chladiaci a vykurovac sinite
Vpoet EER, COP, SEER, ESEER, SCOP, SPF
Norma STN EN 15450
Norma STN EN 15314 4-2
Nvrh tepelnho erpadla
Prklad technolgie ohrevu baznovej vody
Hodnotenie ekonomickej a ekologickej efektvnosti
Finann vkonnos investcie
TEWI celkov ekvivalent dopadu na oteplenie
EKO - efektvnos
PER hodnotenie
Emisie CO2
Vplyv PEF
Ako sa pota prnos z OZE
Tepeln, fotovoltick alebo hybridn sstavy a pozcia T
Systm manarstva kvality
tatistika a vvoj trhu s T
Prevdzkovate chladiaceho okruhu
Trendy v chladivch

3
4
5
7
9
12
22
22
24
28
36
38
40
41
43
43
46
48
55
58
59
60
61
62
63
66
67
68
69
71
72

Literatra
SZCHKT

75
76

Zostavil: Doc. Ing. Peter Tomlein, Ph.D., SZ CHKT Rovinka

Vydal: SZ CHKT Rovinka ako uebn texty pre potreby lenov Zvzu bez lektorskej pravy
Vek tepeln erpadl

Strana 2

1. vod
2.

Ak typy tepelnch erpadiel sa hodia do naich klimatickch podmienok a ak budovy (najm

s ohadom na tepeln straty a typ vykurovacej sstavy) s vhodn na ich intalciu.

Vetky typy tepelnch erpadiel nachdzaj uplatnenie v naich podmienkach, ktor s

znane rznorod. Ich vber je zvisl predovetkm od ceny vyrobenej tepelnej energie
v porovnan nielen medzi typmi tepelnch erpadiel, ale aj s rznymi druhmi spaovacch
kotlov a inmi zariadeniami.
Vek a vekos budovy nie s dnes prekkou ani pre monovalentn prevdzku. Treba vak
ma vdy na pamti, e energetick efektvnos rastie s pribliujcou sa vyparovacou
a kondenzanou teplotou. Tepeln erpadl s vhodn do budov bez ohadu na tepeln
straty. Ale plat podmienka, e pred intalciou tepelnho erpadla v existujcich budovch
je nutn tepeln straty v rmci monost minimalizova a a potom stanovi potrebn vkon
tepelnho erpadla (nie naopak). Pre nov budovy s nzkou potrebou energie je uren
nzkoteplotn vykurovanie a vysokoteplotn chladenie.
Oakva sa rozvoj tepelnch erpadiel smerom k tzv. nzkouhlkovm mestm, ktor bud
zskava teplo, chlad nielen zo zeme, vzduchu, vody, ale tie z kanalizcii, podzemnch
chodieb (metra), odpadovho tepla z pouitch termlnych vd, z vrob v priemyselnch
podnikov a podobne.
3.

o vetko ju ovplyvuje problematiku energetickej a ekologickej efektvnosti prevdzky

tepelnch erpadiel v porovnan s konvennou vrobou tepla?

Cieom je dosiahnu nielen nzku potrebu, ale tie spotrebu, dodvku energie. Energetick
ttok kotlov, ktor u ER a P Nariadeniami 811-814/2013/EU schvlili, zvrazuje tepeln
erpadl s innosou vysoko nad 100 %, pred ostatnmi porovnvanmi kotlami
s innosou pod 100 %. Zkaznk to bude vnma a postupne sa orientova len na
zariadenia s innosou vyou, alebo najvyou a to s tepeln erpadl, ktor dosahuj
voi plynovm kotlom nielen spory primrnej energie, ale aj viac ako 2x niie emisie CO2
na vyroben kWh tepla. Tepeln erpadl bud stle viditenejie, vetci budeme stle viac
vnma, e prispievaj ku vetkm trom cieom KEB: 1. etria energiu, 2. vyuvaj OZE, 3.
zniuj emisie CO2.
4.

Ak je ekonomick efektvnos pouitia tepelnch erpadiel na vykurovanie a prpravu teplej

vody ak zoberieme do vahy vstupn nklady, prevdzkov nklady, odpisy a podobne? o
me presvedi zkaznka o vhodnosti pouitia tepelnho erpadla a o by mali vbec
udia, ktor sa rozhodn pre ich intalciu, od tepelnch erpadiel relne oakva?

Tepeln erpadl hrub i ist nvratnos navenej investcie voi dosahovanm sporm
dosahuj. Zhodnotenie investcie do tepelnho erpadla je vrazne vyie ako zhodnotenie
peaz na bankovom te. Jednoduch nvratnos je v pomerne irokom rozsahu od 2 do
10 rokov v zvislosti od porovnvanho systmu a od spsobu pouitia, celoronho
vyuitia na krenie, prpravu teplej vody, ohrev vody v bazne, aktvne i pasvne chladenie.
Kee komfort vykurovania T je porovnaten s plynovm kotlom, zkaznka presved
celoron vyuitie s monosou chladenia, niie stavebn nklady, niia cena vyrobenho
tepla, primeran nvratnos vyej investcie. Dleit je tie postavenie T v NAP,
v dotanej politike a tie prvne normy, ktor tepeln erpadl zbytone znevhoduj
v oblasti hodnotenia naprklad voi primrnej energii, emisim CO2 a podobne. Tieto
problmy bud u postupne na Slovensku prekonan, pretoe EK u tieto podmienky
definuje a postupne ich preberieme. Dleit je, e energetick ttok kotlov bude spolon
s tepelnmi erpadlami a zkaznka nenech na pochybch o energetickej efektvnosti
tepelnch erpadiel. Vek T sce energetick ttok nemaj, ale ekonomiku maj lepiu.
Vek tepeln erpadl

Strana 3

1.1 Tepeln erpadl pre administratvne budovy a priemysel

Vek mnostvo energie pre administratvne budovy a obytn tvrte je v riekach,
moriach, v podzem poda vzahu Q= .c.t.Pre prietok 100 tis.kg/s pre rozdiel teplt 2 C
vychdza dostupn energia z vody v rieke v mnostve 840 MW. iriemu uplatneniu vekch
tepelnch erpadiel brni sasn infratrukra, nzka vedomos, krtkodob sksenosti
a potrebn vysok investcie. Tepeln erpadl s vhodn aj do CZT, treba vak prispsobi
potrebn teplotu. Pre T teplota 80-90C je vysok a pre obytn domy zvyajne teplota vody
z T okolo 60 C je nzka.
Priemyseln tepeln erpadl to je in situcia. Aplikcie s vyuitm procesnho, alebo
odpadnho tepla s rchlo nvratn. Mus vak by znmy nielen zdroj tepla, ale aj jeho
vyuitie najlepie ako je na strane vparnka i kondenztora.

Potencil vekch vkonov vzhadom na odpadn tepeln toky z technologickch

priemyselnch procesov
Problmom je potreba vyuitia takto zskanch tepelnch tokov v mieste ich produkcie, teda v
mieste vekch priemyselnch prevdzok najm v energetickom a potravinrskom priemysle.
Vyuvanie zdrojov tepla vo
vekch mestch nielen zo
zeme vody a zo vzduchu, ale
tie z potrub kanalizci,
z metra. To si samozrejme
vyaduje vrobu vekch
kanalizanch rr u so
zabudovanmi rrami na
prietok mdia na odvod
tepla do T

Priemyseln T hlavn parametre

- zdroj tepla, mnostvo a teplota
- COP chladiaceho okruhu
- vroba tepla, mnostvo, vyuitie pri poadovanej teplote
Vhody vekch (priemyselnch) T
V porovnan s T v RD na vykurovanie:
o Vysok vkonov slo vykurovac sinite (COP) vzhadom vinou na
vysok teplotu zdroja, nzky kompresn pomer
o Dlh ron vyuitie, lepia ekonomika
o Relatvne nzke investin nklady, vzhadom na vekos vkonu a mal
vzdialenosti medzi zdrojom tepla a jeho vyuitm
o Produkcia odpadnho tepla a poiadavka na teplo o vyej teplotnej rovni v
tom istom ase
Sasn nevhody priemyselnch T
Chbaj sksenosti s chladivami pre vyie teploty
Nedostatok experimentlnych a demontranch T
Neistota potencionlnych uvateov z hadiska spoahlivosti T
Nedostatok vedomost o T o ich monostiach u projektantov, konzultantov, ...
Vek tepeln erpadl

Strana 4

1.2 Vek vahy o vekch tepelnch erpadlch

Vek tepeln erpadl s stle zahalen tajomstvom monost zvyovania COP
a s uritm luxusom na energetickom trhu. Trend vo vyuvan OZE znevhoduje
vyuvanie spaovanie foslnych palv a Smernica o energetickej efektvnosti by tento
proces mala urchli. Elektrina vyrban z OZE nrazovo v prebytku s niou cenou
ako i mnostvo nevyuvanho nzkopotencionlneho tepla s predmetom rznych
vah, ktor doslova mu prepsa energetick stratgie, ak to dovol ekonomika.
Zkladom vah je, e T je mon zdvihn teplotu z 20 na 80 C s COP3. Ak
je cena energie z plynu niia ako 1/3 ceny energie z elektriny, potom T nie s
ekonomick. Intaluj sa, len ak existuje in doplujci dvod v snahe vyui dostupn
nzkopotencionlne zdroje energie. Paradoxne asto odpadov teplo o teplote cca 1530 C ako keby nemalo cenu sa asto odvdza, mar v okolitom prostred.
S podniky, elektrrne a podobne, ktor odvdzaj teplo o teplote 15C a viac do
okolia. Pri danej innosti vroby elektriny ide cca o 60 % z dodanej energie. V mieste
vroby elektriny vinou nie je poiadavka na vykurovanie. Potom s dve monosti:
Poui rozvod teplej vody zvenm jej teploty na teploty 75-90 C
Poui rozvod teplej vody o teplote 15-30 C na miesto spotreby, kde sa
teplota zvi naprklad pomocou T na poadovan.
Ponka sa teda monos prevdzkova rozvody horcej alebo vlanej vody. Vlan
vodu je ete mon dotova teplom z dtovch centier a podobne. COP nad 5 meme
oakva pri teplote vody 20 C a jej naven na teplotu 45 a 75 C. Takto rozvod
vlanej vody me by pouit pre mal i vek T. Vzhadom na asov dostupnos
lacnej, nrazovej elektriny z OZE takto systm predpoklad skladovanie tepla.
Problm je aj sprvne dimenzovanie a ekonomika takchto rozvodov voi stvajcim.

Vek sksenosti z vykurovania celch mestskch tvrt maj vo vdsku.

Realizovatenos takchto vekch projektov je dan:
Dostupnosou neobmedzenho mnostva morskej, rienej vody
Nedostupnosou plynofikcie, tepla zo spaovania odpadov, ....
Cena elektriny by mala by menej ako 2x drahia voi energii zskanej z inch palv
V budcnosti sa predpoklad vy podiel OZE pri vrobe elektriny. To znamen,
e cena elektriny sa bude meni v ase aj v priebehu da. V Dnsku, kde elektrina sa
vyrba tradine z foslnych palv sa v poslednom obdob intaluj vetern elektrrne
vo vekom rozsahu. To motivuje vzhadom na vyuitie nrazovej vroby elektriny
veternmi elektrrami k vahm vyuitia vekch tepelnch erpadiel na
vykurovanie mestskch obytnch tvrt, akumulciu tepla v ase lacnej elektriny.
Bez tepelnch erpadiel bude problm vyui naplno tie kogeneran vrobu tepla
v mestch, pretoe pri kogenercii sa vyrba aj elektrina, ktor voi elektrine z OZE
strca atraktvnos a treba ju spotrebova a samostatne vyrba len teplo je problm.
S nad vrobou elektriny nebude potrebn prevdzkova uhon elektrrne, ktor vak
zrove vyrbaj teplo pre vykurovanie mestskch tvrt, ktor bude treba nahradi.
Z uvedench vah vyplva, e nielen mal, ale i vek tepeln erpadl dobre
zapadaj do energetickej stratgie s vekm podielom OZE pri vrobe elektriny.
Vek tepeln erpadl

Strana 5

Tepeln erpadl a kogenercia

T pre vykurovanie i chladenie obytnch komplexov alebo plynov motor s
vrobou elektriny s absorpnm chladenm v lete. S podobnmi rieeniami s T na
vykurovanie obytnch celkov sa pota naprklad v blzkosti mor, vekch riek a pod.
Vroba kogenerciou 1
S cieom vroby chladu absorpciou v letnch mesiacoch
Z dvodu vroby chladu absorpciou je snaha zska o najvyiu teplotu vody
a to a pokia mono nad 90 C a tm sa innos vroby elektriny napr. s plynovm
motorom zniuje na 30 %, s m je potan v prklade 1.
Prklad 1
100% = z toho elektrina 30 %, straty 15 % a tepeln energia 55 % o teplote 90 C sa
vyuije na vrobu chladu absorpnm chladenm pri EER 0,7 = 0,7x55= 38,5%
a elektrina sa vyuije na vrobu chladu chladiom vody pri SEER 4 = 4x30=120 %
Potom celkov zhodnotenie primrnej energie
= 30+38,5= 68,5 % (bez chladia)
= 120+38,5=158,5% (s chladiom vody)
Vroba kogenerciou 2
S cieom vroby chladu absorpciou v letnch mesiacoch. V prklade 2 nie je
cieom vroba chladu absorpciou a innos vroby elektriny sa me zvi na 42,5
a 60 % poda spsobu vroby elektriny.
Prklad 2
100% = z toho elektrina 42,5 % a tepeln energia 57,5 % (ostane nevyuit, okrem
TV) a elektrina sa vyuije na vrobu chladu chladiom vody pri SEER 4.
Potom celkov zhodnotenie primrnej energie = 42,5 x 4 = 170% (s chladiom vody)
Z oboch prkladov je vidie, e najvyie zhodnotenie primrnej energie
v letnch mesiacoch (problm vyuitia vyrobenej tepelnej energie v lete, ke sa nekri)
aj ke sa nevyuije cel vyroben tepeln energia (len na prpravu teplej vody) sa
dosiahne v druhom prklade s chladiom vody pri SEER = 4.
Tepeln erpadl chladia i kria
To motivuje v blzkosti mor, vekch riek k hadaniu aplikci, ktor by vyuili
obe monosti. Nvratnos centrlnych megasystmov voi slo jednotkm je asto len
5-7 rokov. Npl chladiva vinou R134a takhoto kolosu je takmer polovin voi
slo jednotkm. SEER vaka vyuvaniu aj vonho chladenia je a 9,5. Pri slo
intalcich na mieste potreby by npl chladiva bola a dvojnsobn s SEER 3.
Vrazne vy seznny chladiaci sinite SEER pri centrlnom rieen je dosahovan
aj vaka pasvnemu chladeniu morskou, rienou vodou. Predpokladan nik chladiva
me by a 10x men.
Je zrejm, e pokia u malch tepelnch erpadiel do rodinnch domov je
situcia pomerne jednoduch, vek tepeln erpadl do obytnch mestskch tvrt, i
do priemyselnch podnikov si vyaduj strategick rozhodovanie vo vzbe na
energetick stratgiu.
Vek tepeln erpadl

Strana 6

1.3 Plynov a elektrick tepeln erpadl

Teplo z okolia z vody, vzduchu, zeme je do budcnosti atraktvne
o Plynov tepeln erpadl (s plynovm motorom a absorpn so spaovanm
plynu) lepie vyuvaj energetick obsah plynu ako plynov kotol alebo
kogenercia, ale ich podiel bude vrazne men voi T s elektrickm pohonom
o Elektrick tepeln erpadl rastci vznam vaka zniujcemu sa PEF
a neobmedzenmu potencilu, ako aj schopnosti vyui, skladova nrazovo
vyroben elektrinu z OZE v teple.

Tepeln erpadlo s plynovm motorom

vzduch/voda mus vyui aj teplo
z chladiacej kvapaliny motora, inak by
jeho innos vyuitia primrnej energie
bola na rovni plynovho kotla.
innos vyuitia primrnej energie
elektrickho T zvis od innosti
vroby elektriny, PEF.
Absorpn T vzduch/voda
vyuva energiu zo spaovania
plynu o ohrevu zmesi vody
s chladivom k jeho vypudeniu
a nrastu tlaku v okruhu. Potom
prebieha kondenzcia, expanzia,
vyparovanie. Pary chladiva s
nsledne pohlten vodou a zmes
dopraven do genertora
k optovnmu vypudeniu
chladiva. innos je aj pri
20C na rovni kondenzanho
kotla, ale dimenzuje sa cca 60%
potrebnho vkonu v kombincii
s PKK, aby sa dosiahla vyia
innos a 149%.
Vek tepeln erpadl

Strana 7

Kombincia plynovch T a kondenzanch kotlov

Je dodvan ako kompaktn systm s tmito parametrami:
- pre vonkajie umiestnenie (najlepie na strechu objektu)
- na spolonej nosnej zkladni jednoduch a rchla manipulcia
- medzi jednotkami s tepelne izolovan rozvody vody, plynu a odvod kondenztu (s
ochrannou pred zamrznutm)
- prepojenie elektrickho napjania a regulcia vrtane rozvdzaa
- nezvisl obehov erpadl (primrne) u vetkch jednotiek
- komny pre odvod spaln
Vhody oproti klasickej kotolni:
- spora miesta potrebn len technick miestnos pre akumulan zsobnk a zsobnk TUV
- spora nkladov na stavebn prevedenie a bezpenostn vybavenie kotolne
- pri umiestnen na streche odpadaj nklady na komny.
innos a nvratnos
pikov innos plynovch tepelnch erpadiel dosahuje 165% (kondenzan kotol
asi 98%, tandardn kotol asi 92%).
Avak rovnako ako v prpade elektrickch T nie je mon kalkulova so pikovou
hodnotou. Serizny odhad priemernej ronej innosti navrhovanho zdroja je 120-135%.
Ron priemern spora plynu oproti kondenzanm kotlom a zhruba 30%!
Dodvky paliva 100 %
T COP 3,5
Vroba el vo vekom
Straty 5 % pri vrobe elektriny
v rozvodnej sieti
Vr. tepla s elektr. T COP=3,5
Vekovroba tepla v elektrrach
Straty pri vrobe tepla
v rozvodoch cca 12 %
TEPLO CELKOM

%
%

Kombi
vroba tepla
a elektriny
40
38

%
%
%

133
40
35,2

67
50
44

100
55
48,4

200
0
0

168

111

148

200

%
%

Kombi
vroba tepla
a elektriny
40
38

%
%
%

171
40
35,2

86
50
44

128
55
48,4

257
0
0

206

111

177

257

Dodvky paliva 100 %

T COP 4,5
Vroba el vo vekom
Straty 5 % pri vrobe elektriny
v rozvodnej sieti
Vr. tepla s elektr. T COP=4,5
Vekovroba tepla v elektrrach
Straty pri vrobe tepla
v rozvodoch cca 12 %
TEPLO CELKOM

Spaovac motor
Mal men
Vek
v
ako 10 kWel ako 10 kWel
20
30
19
28,5

Spaovac motor
Mal
Vek
>10 kWel
< 10 MkWel
20
30
19
28,5

CCGT turbna
s kombi cyklom
60
57

CCGT turbna
s kombi cyklom
60
57

Tabuky ukazuj vsledky tepelnho erpadla s hodnotou COP 3,5 (horn tabuka) respektve
s hodnotou 4,5 (doln tabuka). Koko hodn je tepeln erpadlo, respektve prdavn
zariadenie v prevdzke za rok ovplyvuj prrodn podmienky, vplyv zemepisnej polohy
a ako vyzer typick vykurovacia sezna. V oboch prpadoch vetracie tepeln erpadl
prevyuj systm zdruenej vroby tepla a elektriny (kogenercie).
Pri vrobe elektriny aj jej dodvan do siete boli straty v rozvodoch korigovan na hodnotu 5
% a straty vedenm diakovho vykurovania na 12 %. Spotreba energie pre pohon erpadiel
diakovho vykurovania nie je zahrnut pre porovnanie v tabukch.
Vek tepeln erpadl

Strana 8

1.4 Priemyseln T s vyuvan najm pre aplikcie

priestorov vykurovanie sklenkov, priemyselnch hl a podobne. Vhodn je najm

vyuitie priemyselnch odpadnch tepelnch tokov, ktor nemu by pouit priamo.
Najastejie sa aplikuj parn kompresorov obehy s pohonom elektrickou energiou.
Pripjaj sa tie ku kogenercii
ohrev a chladenie vody, v rozmedz medzi 40 a 90 C pre istiace, hygienick a in procesy.
Vinou sa vyuvaj parn kompresorov obehy, ale tie absorpn a tepeln
transformry.
vrobu vodnej pary, strednch a vysokch tlakov v teplotnom rozmedz od 100 C pre rzne
priemyseln ely. Sasn vysokoteplotn tepeln erpadl mu produkova vodn paru
do cca 150 C (existuj prototypy a do 300 C). Vyuvaj sa najm mechanick parn
rekompresn systmy a kaskdne systmy parnch kompresorovch tepelnch erpadiel.
suiace procesy, pri nzkych a strednch teplotch (do 100 C). Hlavn aplikcie s suenie
dreva, reziva, papiera, celulzy a niektorch potravinovch produktov. Pouvaj sa
mechanick parn rekompresn systmy a uzavret parn kompresorov systmy.
o vyparovacie a destilan procesy v chemickom a potravinrskom priemysle.

Aplikcie T vekch vkonov

Bytov domy:
krenie a chladenie pasvne/aktvne
Administratva:
krenie a chladenie pasvne/aktvne
Supermarkety:
krenie a chladenie ...
Ponohospodrstvo
sklenky, chov rb, ..
Potravinrstvo:
procesy vo vrobe
Hotely, retaurcie:
krenie a chladenie, TV,
Oddych:
adov plochy a bazny
Prklady zo SR:
o Administratva: Technopol, Petrimex, Bussinies Center, IngSteel,...
o Nemocnice: Lieebn stav Horn Bar
o Relax: hotel Altis, Partizn, Bystr, zmky Tomov, Smolenice
o Aquaparky: Senec, Doln Strehov,
o Supermarkety: chladenie, krenie, (Conveni pack)
o Ponohospodrstvo sklenky Novky, chov rb Handlov
Vek tepeln erpadl

Strana 9

Priemyseln tepeln erpadl

parn kompresorov tepeln erpadl, ktor mu pracova s maximlnou teplotou

pracovnej ltky do 120 C.
absorpn tepeln erpadl, v sasnosti pracuj najm z dvojicou pracovnch ltok lithium
bromid - voda pri vstupnej teplote maximlne do 100 C a teplotnom rozdiele medzi
kondenztorom a vparnkom max. 65 C. Hodnoty COP sa pohybuj v rozmedz od 1 do 1,4
tepeln transformry s v princpe absorpn tepeln erpadl, ktor transformuj odpadn
tepeln toky (dodvanm tepla do vparnka a genertora obehu) na vyiu teplotn hladinu
zskavan z absorbra. Nie je teda potrebn vysokoteplotn tepeln tok do genertora, tieto
zariadenia dosahuj teplotu zskavanho tepelnho toku a 150 C s teplotnm rozdielom cca
50 C , ale energetick efektvnos pri tchto podmienkach je pomerne mal (COP cca 0,45
a 0,5)
mechanick parn rekompresn systmy, oznaovan ako otvoren systmy tepelnch
erpadiel, kde para z priemyselnho procesu je komprimovan na vy tlak a teplotu a teplo
je zskavan pri jej kondenzcii. Pri polootvorench systmoch je teplo z rekomprimovanej
pary zskavan pomocou vmennka tepla. Energetick efektvnos takchto systmov
dosahuje vysok hodnoty (COP 10 a 30) pretoe jeden z vmennkov tepla klasickho
systmu tepelnho erpadla (vparnk alebo kondenztor) je eliminovan a teplotn rozdiel
je relatvne mal. Sasn systmy existuj so zdrojom tepla o teplote 70 a 80 C a dodvan
teplo m teplotu v rozmedz 110 a 150 C. Najastejou pracovnou ltkou je voda.

Limity chladv
HFC: ~ 80 C
Propn, Butn ~ 80 C
Nad 80 C NH3 H2O; NH3; CO2, R600a, LG6
Niektor HFCs: Pentafluorpropan (R245fa) ~ 100 C
Pentafluorbutan (R365mfc)
Smery vvoja v chladivch
R718, R744, R717
Zmesi s R717 (R723 dymetylether 40 %, olej mieatenos )
HFOs, zmesi HFCs, HCs s HFOs
Priemyseln T
Teplotn rozsah
o Do 100 C a viac
o Teplota na vstupe: > 70 C
o Teplota zdroja: < ~15-60 C
o Zskan teplo pri ~50 60 C, zven na ~90 100 C
o Chladenie pre priemyseln aplikcie
Rozsah vkonov
o Stredn vkony: 50 500 kW
o Vysok vkony: 500 kW do niekoko MW
Tepeln erpadl vch vkonov so skrol kompresorom 50-100kW s chladivami
R407C, R410A, R32 a zmesi HFC/HFO so skrutkovm kompresorom 100-1000 kW
R134a, s turbokompresorom od 270 kW do 4 MW s chladivom R134a perspektvne
HFO1234ze. S chladivom amoniak sa pouvaj najm otvoren piestov kompresory.
Vek tepeln erpadl

Strana 10

Obrzok Zava tepeln erpadlo so skrol, skrutkovm, turbocorom a turbokompresorom

Obrzok Zdroje tepla od 10 do 30 C

Obrzok Vyuitie tepla od 35 do 80 C

Vek tepeln erpadl

Strana 11

1.5 Administratvne budovy chladenie a krenie

1. Aplikcie systmov nzkoteplotnho vykurovania/vysokoteplotnho chladenia pri
nvrhu a prevdzke modernch administratvnych budov
Nzkoteplotn vykurovanie a vysokoteplotn chladenie je uren pre budovy postaven
tak, aby mali nzku, respektve vemi nzku potrebu energie na vykurovanie a chladenie.
To je sprvna cesta, ktor sa pri vstavbe novch budov m zabezpei aj cestou
naprklad energetickho ttkovania. Cieom je dosiahnu nielen nzku potrebu, ale tie
spotrebu, dodvku energie. Nzku spotrebu elektrickej energie doke zabezpei
tepeln erpadlo, kee vyuva obnoviten zdroje energie a m preto nzke emisie
oxidu uhliitho na mnostvo vyrobenho tepla. To znamen vyuitm tepelnch
erpadiel zrove plnme vetky tri ciele klimaticko energetickho balka znmeho
ako 20x20x20 do roku 2020.
2. Ako zabezpei efektvne celoron prevdzku vykurovania/chladenia?
Len tepeln erpadl doku vykurova a tie chladi. Pre tepeln erpadl
nzkoteplotn vykurovanie a vysokoteplotn chladenie je vhodn. innos, vkonov
slo tepelnch erpadiel toti rastie s pribliujcou sa vyparovacou a kondenzanou
teplotou. Tepeln erpadl pracuj na pln vkon najm v oblasti chladenia len mal
podiel z celkovho asu. Vinu asu pracuj pri iastonom zaaen a tak s silne
predimenzovan. Preto sa pozornos investora mus orientova nielen na innos pri
maximlnej tepelnej zai, ale aj na seznnu innos, ktor zohaduje schopnos
chladiaceho okruhu prispsobi sa iastonej zai. Vyuitie potencilu zlepenia
innosti tepelnch erpadiel celorone, zvis od schopnosti chladiaceho okruhu(ov)
pracova efektvne aj pri iastonom zaaen. To sa dosahuje pomocou viacerch
chladiacich okruhov, viacerch kompresorov i s variabilnm vkonom vyuvanch
poda aktulnej potreby tepla i chladu a tie pribliovanm vyparovacej
a kondenzanej teploty pomocou elektronickho ovldania a regulcie s variabilnm
vkonom kompresora, ventiltorov, s elektronickm expanznm ventilom, a podobne.
3. Realizcia, resp. prevdzka systmov chladenia a krenia
Prevdzka takchto systmov s tepelnmi erpadlami je ekonomicky, energeticky
a ekologicky vhodn v modernch administratvnych budovch. Na Slovensku stle
pribdaj budovy, ktor vyuvaj tepeln erpadl na vykurovanie, pasvne i aktvne
chladenie a vznamne tak zniuj ich energetick nronos. U ns mme vemi dobr
monosti na energetick zhodnotenie podzemnej vody tepelnmi erpadlami. Tmto
spsobom nielene sa d zabezpei potrebn tepeln komfort, ale zrove pri nzkej
spotrebe dodanej elektrickej energie vaka podstatnmu podielu obnovitenej energie
sa vznamne zniuj emisie oxidu uhliitho v porovnan s inmi systmami. To, e
tepeln erpadl u ns nemaj pozciu, ktor by zvraznila ich vhodnos, je nielen
vaka vym investinm nkladom, nedostatku informci, ale aj prvnym normm,
ktor ich doposia vraznejie nepodporili v porovnan s inmi technickmi
zariadeniami vyuvajcimi obnoviten, i neobnoviten zdroje energie. Napriek
tomu, mme modernmi administratvnymi budovami, ktor vykurovanie, aktvne
i pasvne chladenie pomocou tepelnch erpadiel s vynikajcou seznnou innosou
spene vyuvaj.
Vek tepeln erpadl

Strana 12

Systmy klimatizcie s chladenm i krenm

Rozdeujeme poda toho, i je nositeom chladu (tepla) z chladiacej a kondenzanej
jednotky chemick chladivo, alebo chladen (zohriata) voda, vzduch. Vo veobecnosti
je klimatizcia (Air Conditioning) vraz pre techniku, ktor me vykonva a tyri
termodynamick funkcie, ako s vykurovanie, chladenie, zvlhovanie a odvlhovanie.
Rozliujeme presn a komfortn klimatizciu. Pre vobu akhokovek klimatizanho
zariadenia (najm urenho pre chladenie technolgie) je najdleitejie hadisko
citenho chladiaceho vkonu, ktor predstavuje schopnos odvdza tepeln za.
Systmy, ktor zrove chladia i vykuruj chladivom s regulovatenm chladiacim
vkonom kombinciou viacerch vonkajch jednotiek umouj:
pripojenie vieho potu vntornch jednotiek,
zvenie celkovej dky potrubia,
vie prevenie medzi vntornmi jednotkami a vonkajou jednotkou.
Na trhu je viac druhov multi-splitov, VRV/VRF systmov, ktor s schopn pokry
potreby celho objektu so znanm potom modelov vntornch jednotiek
s chladiacim vkonom od 2 do 12,5 kW. Inverterov kompresory dosahuj a 8 400
otok za mintu pri vyrovnanej innosti aj pri frekvencii 240 Hz. DC inverter
regulcia skrol kompresoru udriava vysok innos aj v podmienkach iastonej
zae, oho vsledkom s znen emisie CO2, znen prevdzkov nklady. Nov
funkcia ekonomizra umouje zven chladiaci vkon a teda aj innos bez
toho, aby sa zvovala vekos systmu. VRV/VRF vykuruj a do 25C. COP pri
10 C je vyie ako 3. Vkon klesne len o 18 % pri -25C. To sa dosiahlo pomocou
dvojstupovej kompresie. To znamen, e v prpade vemi nzkych teplt, pri
zvyujcom sa kompresnom pomere sa pripoj aj druh stupe kompresie. Tento druh
stupe kompresie zrove pomha urchli odmrazovanie vparnka tak, e jeho
pripojenm sa zvi kondenzan vkon pri reverzcii chladiaceho okruhu. as
odmrazovania tak klesol. Nvrat na pvodn vparn teplotu sa tm istm spsobom
urchli. Dvojstupov kompresia me pomc tie riei prpadn problmy nvratu
oleja do kompresora pri regulovanom vkone.
Klasifikcia klimatizanch zariaden

Vek tepeln erpadl

Strana 13

Energeticky najvhodnej klimatizan systm

Je tak, ktor podstatn as roka zrove chlad i vykuruje alebo pripravuje
tepl vodu. Tieto systmy mono aplikova v inteligentnch budovch, v ktorch
preerpvaj teplo z miestnost, kde je ho prebytok, do miestnost, kde je ho prve
nedostatok. Takto systm je vhodn napr. aj v predajniach potravn, kde na jednej
strane treba chladi a mrazi potraviny a npoje a na druhej strane sa predaja mus
vykri. Integrcia chladenia, mrazenia a vykurovania do jednho systmu umon
vhodne vyui sasn vrobu chladu i tepla v prechodnch obdobiach aj v zime
z toho istho chladiaceho okruhu.

Najinnejia prevdzka sasn chladenie i krenie

Systm s integrovanm chladenm, mrazenm klimatizciou s chladenm a krenm

Riaden vodn okruhy a akumulcia
Vodou chladen chladie s kompaktn a vyaduj si iba vemi obmedzen priestor v
strojovni. Tieto chladie sa pouvaj pre komern a priemyseln aplikcie a
pripravuj studen a tepl vodu, ktor sa d vyui na chladenie, vykurovanie alebo
obidve funkcie sasne. Jednotky s napojen na vodn okruhy, v ktorom sa celorone
udruje voda o teplote 15 -45C. Jednotky poda potreby v jednotlivch miestnostiach
celorone kria alebo chladia alebo poda oslnenia fasd niektor chladia in sasne
kria. Ide vlastne na rozdiel od VRV systmov o nepriame chladenie, pri ktorom sa
chlad na miesto spotreby dopravuje nie priamo chladivom, ale nepriamo chladiacou
kvapalinou. Tieto systmy s energeticky nronejie ako VRF/VRV, ale investine
lacnejie.
Mylienka poui ad ako akumultor energie je star. Akumulciu energie v ase ke
jej mme prebytok a jej erpanie v dobe, ke je to pre ns vhodn je mon do adu
alebo zsobnkov TV. Naprklad v noci chladiaci stroj produkuje ad, t.j. odober teplo
mrzncej vode. Sasne produkuje kondenzan teplo, ktorm me budovu v noci
vykurova a cez de naopak naakumulovanm chladom budovu klimatizuje - chlad.
Vek tepeln erpadl

Strana 14

Vyuitie podzemnej vody zo zavodnench vrstiev (aquifer) na chladenie i krenie

Primrny okruh v ZOO st n/L

Jeden vrt o hbke 515 m

Priemern prietok podzemnej vody 12 l/s
Priemern teplota 32C
5 nezvislch strojovn:
o 16 ks IVT GreenlineG 22
o 8 ks IVT GreenlineG 26
Maximlne COP
6,1(30/45)
Priemern seznne COP
4,5(30/55)
1,2 miliardy Eur
1000 eur/kW vkonu
Realizcia v roku 2005

Vykurovacia sstava 1190 kW, 55/40 C

Vek tepeln erpadl

Strana 15

Voda z ban zima a leto v meste Heerlen

Vykurovanie a chladenie

Vody z ban o teplote a 18 C

umouje aj vyuitie na
vykurovanie sklenkov (Novky),
chov rb (Handlov) a podobne

Linz ENERGIE AG postaven v rokoch 2006-2008 sli ako prklad v Raksku

V lete sa teplo z chladenia budovy akumuluje do pdy. V zime sa z nej
teplo odober na krenie 7-imi T po 100 kW. Dve erpadl erpaj
podzemn vodu, ktor sa priamo pouva na chladenie dtovch centier
a tie na pravu teploty a vlhkosti vzduchu vo ventilanom systme 19
2

posch. 73 m vysokej budovy s 22.654 m

Teploty 10/6 C a 35/30C vkony chladenie/krenie 337/440 kW

R134a 1x skrutkov, 1xturbo
Na budove s tie intalovan fotovoltaick panely (650m2). Vyrbaj 42
tis. kWh elektriny za rok a tak iastone zsobuj budovu elektrinou.
Osvetlenie budovy zvonka je 700 LED svietidlami, ktor vytvraj
zaujmav efekty patriace u k znakom Lincu.
Vek tepeln erpadl

Strana 16

Vyuitie odpadovho tepla

Z procesu chladenia adovch plch
Pri procese chladenia adovch plch vznik odpadov teplo (energia), ktor nie je
tandardne vyuiten z dvodu jeho teploty, ktor je v priemere 20C. Preto bva toto
uvoovan do okolia. Takmto spsobom sa odovzdva do vzduchu bez alieho
vyuitia odpadov teplote vo vke: 1,3 x chladiaci vkon technolgie

Funkn schma adovch plch

Prepojenie systmov chladenia plochy a vykurovania
Energeticky vhodn je prepojenie systmov chladenia a vykurovania zariadenm,
ktor je schopn vyui energiu z odpadovho tepla a zvi ju na vy potencil
vyuiten na vykurovanie a ohrev TUV. Takto zariadenie je TEPELN
ERPADLO, ekologick energetick zariadenie schopn vyui nzko potencilnu
energiu z ,,obnovitench zdrojov odpadovho tepla (20C) chladiacej technolgie a
zvi ju na vy potencil (napr.55C) vyuiten na vykurovanie priestorov tadina
a na ohrievanie TUV.
innos tepelnho erpadla COP je 5,4 to znamen, na kad 1kW spotrebovanej
elektrickej energie vyprodukuje tepeln erpadlo a 5,4kW tepelnej energie, tto druh
as je odobrat z odpadovho tepla chladiaceho systmu. Cena takto
vyprodukovanho 1 kw tepla je 0,02eur/kW, spora oproti plynovmu vykurovaniu je
do 60%
Tepeln erpadl v supermarketoch a v obytnch budovch
Parametre predajne v Neninciach: Potreba energie: vykurovanie: 7,047 kW,
chladenie:5,210 kW, Systm: dve akumulan ndoby (chladn strana/tepl strana),
chladenie : fancoily, vykurovanie: podlahov vykurovanie a raditory.
Zdroj tepla: sli na vykurovanie objektu ako aj na chladenie objektu v letnch
mesiacoch Celoron chladenie skladu ovocia a zeleniny nezvisl na vykurovan.
Priemern COP (doteraz): 4,6. Vpotov po zapotan aj chladenia: 6,1. Pri aplikcii
T vzduch/voda COP len vykurovanie sa pohybuje od 3,08 po 3,22
Vek tepeln erpadl

Strana 17

Predajne v Neninciach, v Krupine, v Kokave nad Rimavicou alej v autoservisoch,

v katieli na STK s tepelnmi erpadlami, ktor kria i chladia
Realizcie alternatvnych zdrojov s vyuitm odpadovho tepla
Aplikcie realizovan na Slovensku:
1. Kogeneran jednotky a ich chladenie pomocou tepelnch erpadiel voda voda 50kW
2. Chladenie priestoru kotolne s tepelnm erpadlom vzduch-voda 18,5kW
3. Vyuitie odpadovho tepla z baznovej technolgie pre tepeln erpadl
voda- voda 240kW
4. Vyuitie odpadovho tepla z technolgie lakovne pre tepeln erpadl vodavoda 2x300kW

Chladenie kogeneranch jednotiek T voda/voda Oddeovacie vmennky od

technologickej vody
Vek tepeln erpadl

Strana 18

Tepeln erpadl vo vzduchotechnike

Cieov skupiny pre vyuitie vekch T vo vzduchotechnike:
Vrobn haly, Obrbanie kovov, Kaliarne, Lisovne...
(prevdzky s vysokou tepelnou zaou)
Elektrotechnick priemysel, Tlaiarne, Farmaceutick priemysel...
(prevdzky so zneistenm vzduchom a potrebnou vekou vmenou vzduchu)
Nkupn centr, Hotely, Retaurcie...
Potravinrsky a mso spracujci priemysel
Poiadavky na realiztora
Projektant s vysokou odbornosou v oblasti krenia, chladenia, vetrania, ktor
pozn vhody a nevhody jednotlivch spsobov navrhnutch rieen
Vrobca zariaden, ktor je ochotn navrhn a vyrobi zariadenia poa
vpotovch hodnt projektanta
Programtor, ktor m znalosti s vetranm, chladenm, klimatizciou a
akceptuje fyziklne dan hodnoty, pri ktorch je potrebn regulova jednotliv
prevdzkov stavy zariadenia.
Realiztor schopn urobi optimalizciu prevdzky zariadenia na zklade
vyhodnotenia ronch grafov prevdzky
Vizualizcia dohadov systm Zimn prevdzka COP 3,95

Delen KZ s T s glykolovmi SZT 6x20000m3

Vek tepeln erpadl

Strana 19

Problmy sstav chladenia a vykurovania v priemyselnch procesoch

Problmy pre star a nov sstavy tepelnch erpadiel

Aplikcie vekch T realizovan na Slovensku pre mliekarne, sklenky, chov rb, ...
Star sstavy
Vek a technick stav zariaden
Neprispsobenie distribcie, zmenm odbernch miest
Nevhodne volen teplotn spdy
Nezohadnenie sasnch potrieb chladu a tepla jednotlivch ast vroby
Nov sstavy
Distribcia nezodpoved finlnemu rozmiestneniu vroby
Nesprvne volen teplotn spdy
Nezohadnenie sasnch potrieb chladu a tepla jednotlivch ast vroby
Nevhodne volen typ free-cooling-u, prpadne nezvolen vbec
Sprvna voba systmu chladenia a vykurovania v priemyselnch procesoch
Pochopenie vrobnho procesu
o najpresnejie stanovenie odberovch diagramov
Zohadnenie loklnych zdrojov, danost a monost

Prrodn zdroje SR a mon vyuitie

Vek tepeln erpadl

Strana 20

Diskusia k vekm tepelnm erpadlm

Vo vzahu k PEF primrnemu energetickmu faktoru a zaraovaniu budov do
energetickch tried poda vyhlky 364/2012 Z.z., poda tabuky F.

Tepeln erpadl v komplexoch pasvnych budov bud nutn.

Monosti rieenia energetickch systmov pasvnych objektov:
1.Zkladnm tepelnm zdrojom objektov bud tepeln erpadl
-vykurovanie a prprava ohriatej pitnej vody
-chladenie a vzduchotechnika
2.Tepeln sstavy bud vyuva prednostne slav systmy pre odovzdvanie tepla do
interiru, stenov a stropn systmy budovan mokrm alebo suchm spsobom
-spora primrnej energie
-vy komfort vykurovania a hlavne chladenia
3.Pri pouit systmov pracujcich na princpe prdenia tepla - VZT jednotiek s vysokou
innosou rekupercie alebo fancoilov na vykurovanie a chladenie objektov vznikne
poiadavka na objektov vrobu elektrickej energie .Mon energetick zdroje :
-kogeneran jednotka
-fotovoltick elektrre

Zver
Pri zaraovan budov do energetickch tried m vznamn lohu PEF, o je obrten
hodnota venej priemernej innosti vroby elektrickej energie. m vy je PEF, tm
vyia potreba primrnej energie pre T a tm sa sauje zaradenie budovy do vych
energetickch tried poda vyhlky 364/2012 Z.z.
Vstavba objektov takmer s nulovou spotrebou- pasvne budovy je cieom ,ktor si
kladie vlda pre vstavbu objektov ttnej sprvy od roku 2018 a pre ostatn budovy od
konca roku 2020. Poadovan takmer nulov mnostvo energie by sa malo vo vznamnej
miere pokry energiou z obnovitench zdrojov ,ktor bude vyroben priamo na mieste alebo
v blzkosti budovy. T maj vznamn podiel energie z OZE, problm vak je prepoet
spotrebovanej elektrickej energie na primrnu energiu pomocou PEF, ktor sce bol znen
z 2.8 na 2.76, ale eurpsky priemer je 2.5 a skuton vykazovan Eurostatom je 2.15. Je preto
otzka, i by Slovensko malo ma vy PEF ako in krajiny. PEF a emisie CO2/kWhEE sa
potaj poda normy STN EN 15603 o EHB. Je preto zaujmav, e Eurostat vypotava
pomerne nzky PEF a SR naopak vysok.
Vek tepeln erpadl

Strana 21

2. Zdroje nzkopotencionlneho tepla

Ide predovetkm o povrchov, podzemn vodu a zem hbkovo i plone, kee
vzduch je vhodn len pre menie vkony tepelnch erpadiel.
2.1 Voda ako zdroj nzkoteplotnej energie pre tepeln erpadlo
Podzemn voda
Povrchov voda
Vhody a nevhody tepelnho erpadla voda voda
Vhody (pri vyuit podzemnej vody)
o + najniie prevdzkov nklady, v porovnan s hbkovmi vrtmi aj
niie investin nklady
o + najkratia nvratnos
o + najvia innos T
o + minimlne nroky na plochu
o + vyrovnan vkon po cel rok
o + takmer kontantn teplota vody v priebehu roka (8 12C, me
by aj vyia okolo 15C)
Nevhody
o treba ma trvalo zabezpeen dostaton vdatnos vodnho
zdroja (minimlne 0,5 l/s v zvislosti od typu tepelnho erpadla)
o vyhovujcu kvalitu podzemnej vody
o systm vyaduje pravideln drbu a dozor
Studne pre tepeln erpadl
Projektovanie a realizcia studn
Rizik pri realizcii studn pre tepeln erpadl
Prklady realizcie studn tepeln erpadl
Projektovanie a realizcia studn
Dimenzovanie mnostva podzemnej vody
Hydrogeologick prieskum
Projekty pre vodoprvne povolenie
Vodoprvne povolenie, ealizcia vodnej stavby
Povolenie na odber podzemnch vd a kolaudan rozhodnutie
Hydrogeologick prieskum
Overi vdatnos vodnho zdroja
Zisti teplotu podzemnej vody
Posdi fyziklno-chemick vlastnosti vody
Uri reim prdenia podzemnej vody
Posdi mon ovplyvnenie podzemnch vd v okol
Vodoprvne povolenie
Vodoprvne povolenie - povolenie na uskutonenie, zmenu alebo odstrnenie
vodnej stavby poda 26 zkona . 364/2004 Z.z. o vodch
iados o vydanie vodoprvneho povolenia (ttna vodn sprva OP)
o Projekt geologickej lohy
o Zveren sprva z hydrogeologickho prieskumu
Vek tepeln erpadl

Strana 22

o Projekt vodnej stavby a stanovisko SHM a SVP .p.

o Shlas poda 120 zkona . 50/1976 Zb.v znen neskorch predpisov
(stavebn zkon)
o List vlastnctva, katastrlna mapa, ostatn poadovan vyjadrenia ...
Povolenie na odber podzemnch vd a kolaudan rozhodnutie
Povolenie na odber podzemnch vd povolenie na osobitn uvanie vd
poda 21 ods. 1 psm. b) bod 1 a psm. c) zkona . 364/2004 Z.z.
Kolaudan rozhodnutie povolenie na uvedenie vodnej stavby do prevdzky
iados o vydanie kolaudanho rozhodnutia ttna vodn sprva OP
o Projekt skutonho vyhotovenia
o Geodetick dokumentcia
o Ostatn doklady (atesty, tlakov skky, ...)
Evidencia odbernch mnostiev a poplatky za odber podzemnej vody
V prpade odberov nad 15000m3 rone alebo 1250 m3 mesane povinnos
oznamova daje poverenej osobe (SHM) poda 6 zkona . 364/2004 Z.z.
Evidencia odberov mesane, tlaiv na strnke SHM, zasiela do 31.1. za
predchdzajce obdobie
Poda zkona . 230/2005 Z.z. sa do vodnho zkona doplnil 79 ods. 3 psm.
i) za odbery podzemnch vd na ely energetickho vyuitia pri nslednom
vypan do podzemnch vd neplat
Usmernenie MP na odber podzemnch vd vyuvanch na chladenie sa
toto oslobodenie nevzahuje
Chemismus vody
Ukazovate
Hodnota pH
SI - index nastenia
Celkov tvrdos
Vodivos
Filtrovaten ltky
Von chlr
Sirovodk H2S
Amoniak (NH3/NH4+)
Sulft
Hydrogenkarbont
Hydrogenkarbont / Sulft
Sulfid
Nitrt
Nitrit
Fe, rozpusten
Mn
Von agresvne CO2

Jednotka

delta hodnota pH
dH
S/cm
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l

Doskov vmennk,
Doskov vmennk,
letovan meou
letovan niklom
7 - 9 (s ohledem na SI)
6 - 10
-0,2 0 + 0,2
Bez pecifikcie
6 - 15
6 - 15
10500
Bez pecifikcie
Poda diagr. pri viac ako 100C s chloridy neprpustn.
0,5
0,5
0,05
Bez pecifikcie
2
Bez pecifikcie
100
300
300
Bez pecifikcie
1,0
Bez pecifikcie
1
5
100
Bez pecifikcie
0,1
Bez pecifikcie
0,2
Bez pecifikcie
0,1
Bez pecifikcie
20
Bez pecifikcie

Kvalita vody ovplyvuje vznamne prenos tepla, zananie vmennkov,

frekvenciu drby. V prpade naprklad zaolejovanch vd, sa v krtkej dobe me
vkon vmennka vznamne ni. Samostatn problm je vsakovacia studa, ktor sa
stane nepriepustnou znefunkn cel systm.
Vek tepeln erpadl

Strana 23

2.2 Zemn kolektory

Teplo v zemi me by pomocou tepelnho erpadla preveden na vyuiten teplo
s vyou teplotou. Zo zeme sa odober horizontlnymi, vertiklnymi, koaxilnymi
kolektormi, energetickmi pilotmi, komi a podobne.

Zemn plon kolektory (ZPK)

Do vkopov 1,2 - 1,5 m hbky (ovplyvuje zmrzn hbka lokality) sa kladie potrubie
(priemer potrubia a rozte pokldky poda charakteristiky podloia). V prpade
vieho potu okruhov sa zluuj v normovanej zbernej jame a do objektu ved len
dve rry k tepelnmu erpadlu.
Geotermlne vertiklne sondy (GVS)
S najefektvnejm systmom odberu geotermlnej tepelnej energie. Vrt pre tepeln
erpadlo tvoria jeden, dva jednoduch okruhy plastovho potrubia priemeru 32 mm
(DN 25) alebo 40 mm (DN 32). zapusten do vrtu o hbke 60 - 300 m o priemere 125
a 165 mm.. Medzi priestor medzi potrubm a stenou vrtu je tlakovo injektovan
odspodu nahor.
Energetick piloty (betnov zklady)
Rrkami vmennka tepla, ktor s integrovan v kontrukcii energetickch pilotov,
sa energia v lete odvedie do podzemia, kde sa akumuluje. V zime naopak tepeln
erpadlo vyuva energetick piloty ako zdroj energie potrebnej na vykurovanie.
Geotermlne koaxilne sondy
Dvoma do seba zasunutmi rrkami d 63 mm a d 40 mm vznik jednoduch koaxilna
sonda. Kvapalina pretek medzi priestorom dole a vntornm rrkou nahor. Pritom sa
kvapalina pri vykurovacom reime zahrieva a pri chladacom ochladzuje.
Koe
Rrky zvinut do tvaru koov s vkonom cca 2 kW.
Vek tepeln erpadl

Strana 24

Dimenzovanie vrtov na zklade vkonu tepelnch erpadiel

Je rozdiel v dimenzovan vkonov do cca 30 kW vkonu a vkonov nad 30 kW.
Dimenzovanie do 30 kW sa vykonva so shlasom radov P v zjednoduenom
reime. Vzhadom na geologick rozmanitos zem sa nem zjednoduene uvaova
stredn hodnota mernho vkonu vrtu 50 W/m (STN EN 15450). Zohadni je
potrebn nasledovn podmienky pre monos pouitia zjednoduenho vpotu:
hbka vrtu medzi 60 a 150 m,
rozstup medzi vrtmi = 10 % ich navrhovanej dky,
duplexn rrkov vystrojenie vrtu o priemeroch (4 32 mm), DN 32 (4 40 mm),
vrty v lniovom usporiadan (v rade),
dodranie maximlneho ronho zaaenia (cca 2400 hodn/rok)
Pri navrhovan je vhodn uvaova celkov mon dodan energiu z vrtov, ktor
je 95 a 145 kWh/rok na jeden meter vrtu v reimu 2 400 hodn zae. Takto uveden
hodnota je presnejia a projektant vrty navrhne spoahlivejie.
Prklad:
Potreba tepla objektu pre vykurovanie - 12 800 kWh
Potreba tepla na ohrev vody - 4 700 kWh
Celkov potreba - 17 500 kWh
17 500 kWh/2 400 h = 7,3 kW
Nvrh hbky vrtov je pre tepeln erpadlo o tepelnom vkone 7,3 kW. Pri COP
4,6 chladiaci vkon = 7,3/4.6 . 3.6=5,71 kW. Potom potrebn hbka vrtu pro konkrtne
podloie je naprklad: 5 710 W/50 W = 114,2 m.
Pre dan objekt sa me voli ni vkon T, ale celkov hbka vrtov by mala
by zachovan. U poddimenzovanej vekosti T s ben ron nbehy 3 500 a 4 500
pracovnch hodn. V tomto reime nie je spravidla problm s vkonom. T dodva
teplo v chladnch mesiacoch nepretrite. To T nevad., Ale primrny okruh (vrt) sa
dostva do energetickej pirly. Je stle viac vychladzovan a prestva by schopn
doda potrebn energiu. So zniujcou sa teplotou vrtu sa zniuje vkon T, ale
potreba na dodvku tepla zostva. Tento efekt sa asto prejavuje pri nakren
novostavieb, ktor s dostavan zaiatkom zimy. T beia nepretrite a snaia sa
podchladen dom vykri. Primrne okruhy asto pracuj v reime 5 C/2 C a nie
s neobvykl teploty aj 7 C/4 C. Krtkodob prevdzka je mon, ale ak v tchto
teplotch pracuje systm v u existujcom objekte, dsledok je prve nadmern poet
pracovnch hodn naznaujcich poddimenzovan vrt.
Vek zariadenia nad 30 kW vkonu
Vhodn ekonomick parametre s krtkou dobu nvratnosti maj projekty, kde je
potreba nielen kri, ale i chladi s akumulciou a to v jednom procese zrove.
Pre vek T s vkonom nad 30 kW, alebo ak vrty s zoskupen inak ako v lnii, je
nutn navrhova vrtn pole s vyuitm analytickch simulanch programov. Aby bol
nvrh primrneho okruhu postaven na pevnch zkladoch, je nutn realizova
prieskumn vrt, ktor sli ku zisteniu neznmych parametrov. Neodpora sa
pouva pecifick hodnoty poda normy tak, ako pre T s vkonom do 30 kW.
Vek tepeln erpadl

Strana 25

Administratvne budovy zdroj nzkopotencionlneho tepla vertiklne kolektory

Zklady vkovch budov vo Frankfurte nad Mainom vyuit na vedenie tepla

Vrty i horizontlne kolektory je vhodn regenerova

Vek tepeln erpadl

Strana 26

Nzkopteplotn vykurovanie a vysokoteplon chladenie s energetickmi zkladmi

Priame chladenie
Vek tepeln erpadl

Aktvne chladenie

Chladenie a krenie

Krenie
Strana 27

2.3 Prklady T pre administratvne budovy a priemysel

AULA -Technical University of Ostrava ukonen v roku 2006
Najvia intalcia v echch s vrtmi
o tepeln straty 1300 kW
o prprava 23 mesiacov
o intalcia 4 mesiace
Krenie
o 10 ks IVT GreenlineD 70
o Tepeln vkon 700 kW
o Podlahov
o Raditory
o Klimatizcia
o Tepl voda
Chladenie
o 70 000 m potrubia na strane zdroja
o Nemrznca zmes 18 000 l ethanol
o Problm odvzdunenia
o Plnenie 21 days
o Pasvne chladenie 500 kW
Nvrh vrtov
o Test tepelnej odozvy vykonali v spoluprci s nom Helstrmom z Lund TU
o 108 aktvnych vrtov 140 m hlbokch
o 2 kontroln vrty boreholes (bez rrok)
o Celkov dka vrtov 15 400 m
o 3 vrtn spravy poas 90 dn

Administratvne
kolektory

budovy

zdroj

nzkopotencionlneho

tepla

horizontlne

Znme priemyseln aplikcie

Vrtan Ropsten, Sweden,patr medzi najvie tepeln erpadl vyuvajce teplo z morskej
vody. V prevdzke je od roku 1985 na oblastn vykurovanie s vkonom 180 MW; 80C
Nimrod mestsk as v Stockholme m tepeln erpadlo na oblastn vykurovanie a chladenie
v prevdzke od roku 2001. Chladiaci vkon je 48 MW a vykurovac vkon 36 MW. Morsk
voda ako zdroj tepla i chladu
Vek tepeln erpadl

Strana 28

 Sandvika, Oslo, Odber tepla z kanalizanej vody, s vykurovacm vkonom 14 MW, teplota
vody pre oblastn vykurovanie je 78C,
Skoyen Vest, Oslo, Odber tepla z kanalizanej vody, s vykurovacm vkonom 12 MW
Prprava teplej vody s teplotou 90C, v prevdzke od roku 2005
Katri Vala, Helsinki, Oblastn vykurovanie a chladenie s vykurovacm vkonom 90 MW
a chladiacim vkonom 84 MW, v prevdzke od roku 2006
EnergieAG Powertower Linz, Prv rakska vkov pasvna budova, T zem/voda, 780 KW,
35C,
Basel, vyuitie tepla z istiarne odpadovch vd je v prevdzke 20 rokov, tepeln vjkon 800
kW
Winterthur, vyuitie tepla z istiarne odpadovch vd s vkonom 820 kW
Modernizcia Luxushotel 5* Carlton in St. Moritz, Domestic prprava teplej vody, 150 kW,
od roku 2006

Vyuitie tepla z odpadovch vd. Zdrojom nzkopotencionlneho tepla pre tepeln

erpadlo je odpadov voda v mestskej kanalizcii
Princp odberu tepla z kanalizci
Prietok v kanli min 15 l/s o 10-20 C t=5C
Z toho na dke 30 m sa zska Qo=150 kW
Pri COP 3,7
Qk= 190 kW

Vek tepeln erpadl

Strana 29

200 m dlh sekz kanalizcie s vloenmi betnovmi rrami so zabudovanmi plastovmi rrami
z primrneho okruhu tepelnho erpadla v Zrichu-Wipkingene

Obrzky Umiestnenie plastovch rr v betnovch kanlovch rrach s teplotou kanalizanch

odpadov nad 10 C s prietokom vody medzi kanlom a vparnkom

Princp odberu tepla z istiarn odpadnch vd na vstupe

Vek tepeln erpadl

Strana 30

Vroba kvasnc

Vroba kvasnc produkuje teplo, ktor je odoberan studninou vodou. Po jej ohriat je tto voda
vyuvan tepelnmi erpadlami na vrobu teplej vody pre vrobn proces kvasenia a pre verejn
vykurovaciu sie. Kee vroba sa na vkend odstav, tepeln erpadlo odober teplo zo studninej
vody teda s horm COP

Kontajnerov tepeln erpadlo ABC- KCHJ je navrhnut ako mobiln strojova

chladenia na bze ekologickch chladv R717 a R723 v hoteli Altis na Orave

Vek tepeln erpadl

Strana 31

Odparovacia teplota (to) v C

+3

-5

-10

-15

324

258

204

158

Chladiaci vkon (Qch) v kW

368

Kondenzan vkon (Qk) v kW

426,5 381,2 313,3 254,4

205

Zdrojom tepla pre vykurovanie a TV hotela ako aj baznu je adov plocha

Vrtan Ropsten
najvie T vyuvajce morsk vodu

Poet jednotiek 6
Typ UNITOP 50 FY
Chladivo R134a / R22
Vykurovac vkon 180000 kW
Centr. Vykur. teploty in/out 50 / 80C
Chladiaca morsk voda water, direct
Teploty chladiacej vody in/out2.5/0.5C
6 jednotiek v prevdzke od roku 1985

Vek tepeln erpadl

Strana 32

Vrten Plant budova s 11-timi T s jednm stlym pracovnkom po ~25 MW

s celkovm vkonom 275 MW pre centrlne zsobovanie teplom (370 km rr o 1,2m),

Hore budova so erpadlami

na morsk vodu s vkonom
2,5 m3/s so sptnm
preplachom, isten kad
dva roky. Vodu preerpvaj
na sprchovanie doskovch
vmennkov naavo. Vaku
tomuto princpu, mu vyui
morsk vodu o teplote 4C
a schladi ju pri obtekan
vmennkov a na 0 C.
Suenie dreva

Vek tepeln erpadl

Strana 33

Nimrod, Stockholm City

Vykurovanie, chladenie
o centrlne od 2001.
Vkon 48 MW chladiaci.
Zdroj morsk voda.
Vykurovanie 36 MWth
Vyuitie 99.7 %.
T od firmy Sulzer s s 2 turbokompresormi. Ete cca 5 z nich be na chladivo
R22, ktor sa od roku 2005 nesmie dopa a napriek tomu be u 5 rokov.
Poiadavky na tesnos s vemi vysok, ve v jednom chladiacom okruhu je a
20 ton chladiva. Celkom v budove je teda cca 100 ton R22 a 120 ton R134a.

Obrzok Pohad do haly s T od firmy Sulzer s s 2 turbokompresormi

Procesn teplo
Vrobca kblov pre automobilov priemysel
Bebuer & Griller
Zdrojom tepla pre T je teplo o teplote 25 C
vyvjajce sa pri ahan hlinkovch kblov. T
s skrutkovm kompresorom s chladivom R134a,
s vkonom 139,5 kW priprav tepl vodu a teplote
55C. spora je 19 tis Eur/rok.

Vek tepeln erpadl

Strana 34

Tepeln erpadl v istiarach, provniach

Nachdzame ich istiarach, pri suen dreva, v papierenskej vrobe, pri vrobe
plastov, potravn, chmie, textilu a podobne s nvratnosou od 2 do 7 rokov a s
vkonmi od 50 kW do niekokch megawatov naprklad pri vyuit procesnho tepla
z cementrskych pec, z kogenercie a inch vrob. Ide vinou o vyuitie odpadnho
tepla. V menom pote o vyuitie procesnho tepla z rznych vrob. S prpady, kedy
obe strany chladiaceho okruhu sa daj vyui na chladenie i krenie.
Vyuitie sa d rozdeli na teploty nad 80 C a pod 80 C. Pre teploty nad 80 C
a do 140 C sa vyuvaj chladiv R245fa, R717, LG60, CO2 a tie R600a. Pouitie
horavch chladv si vyaduje doplnenie podmienok ATEX 1 a 2

Prklad istiarne s intalovanm T s vkonom 45 kW s piestovm kompresorom pre

teploty 110/60 C s tlakovm pomerom 4,3
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.

Vek tepeln erpadl

Studa
erpadlo
Ndr
Vmennk
T
Potrubie
Prka

Tepeln erpadlo
s rekupercia tepla z odpadnej vody
z priek
Systm s T pre ohrev vody do priek
a tie sptn vyuvanie tepla z vody po
pran, ktorou sa predohrieva voda erpan
zo studne pred vstupom do kondenztora.
Celkom obieha cca 5000 kg vody za
hodinu. Tto voda je zneisten pracmi
prostriedkami a preto sa mus pred sptnm
vyuitm tepla isti. Pri isten klesne jej
teplota z cca 55C na 40 C. Po odovzdan
tepla studninej vode a chladivu vo
vparnku teplota klesne na 13-14C teda
pribline na teplotu podzemnej vody
vyuvanej pre T. Pri vykurovacom
faktore medzi 6-6,5 sa dosiahla nvratnos
investcie 3,5 roka.
Strana 35

3. Zklady pre nvrh tepelnho erpadla

Energia, prca a teplo
Energia, prca a teplo s meran v Jouloch (J), alebo (N.m) - o s ekvivalentn
jednotky.

Energia (E) je fyziklna miera pohybu hmoty, v technike asto definovan ako schopnos
kona prcu. Me existova v rznej forme, ako energia mechanick, tepeln, magnetick
elektrick, chemick, jadrov a in a ich suma tvor celkov energiu systmu.

Teplo (Q) je forma prenosu energie medzi dvomi telesami v dsledku rozdielu teplt,
priom smer prenosu energie je vdy z telesa s vyou teplotou ma teleso s niou teplotou.

Prca (W) tak ako teplo je forma prenosu energie medzi telesami a udva mnostvo energie
prenesen poas ich interakcie. (Prca 1 Joule alebo N.m je vykonan, ke sila 1 Newton
psob a pohybuje bod aplikcie po drhe 1 metra pozd lnie akcie sily).

Termodynamick vpoty vlastnost tekutn sa zvyajne vzahuj na 1 kg tekutiny.

Teplo prenan 1 kg ltky je teda mon uri nasledovnm vzahom:

Joule je vemi mal mnostvo energie, take sa veobecne v praktickch

vpotoch pouvaj kilojouly. 1 kilojoule je tisc Joulov (1 kJ = 103J)
pecifick tepeln kapacita c
pecifick tepeln kapacita (c) je mnostvo tepla potrebn na zvenie teploty 1
kg ltky o 1 K (bez zmeny stavu ako je na prklad z kvapaliny na plyn)
Teplo potrebn (Q) na zvenie teploty hmotnosti (m) z teploty t1 na teplotu t1
sa vypota ako:
pecifick tepeln kapacita ltky zvis od jej teploty. Stredn pecifick tepeln
kapacita vody (cm) medzi 0 a 100 C je 4,187 kJ / kg.K
Prklad
Vypotajte teplo potrebn na zvenie teploty 12 litrov vody z 10 na 45 C.
Predpokladajte, e pre priblin vpoty pri nzkych teplotch 1 liter vody m
hmotnos 1 kg (cm = 4,187 kJ / kg.K)

Vkon (prkon)
Vkon (P) je mnostvo prce vykonanej alebo energie prenesenej za jednotku asu:

Vek tepeln erpadl

Strana 36

SI jednotkou pre vkon je watt (W)

Prklad
Vypotajte prkon potrebn pre ohrieva vody pre zvenie jej teploty z 10 na 45 C
pri prietoku 12 litrov za mintu (cm = 4,187 kJ / kg.K ,1 liter vody = 1 kg ).
Objemov tok vody 12 l/min = 0,2 kg/s

Entalpia
Entalpia (H) je vlastnos ltky charakterizujca energetick stav prdiacej ltky
v otvorenom systme v zvislosti od jej teploty, tlaku a stavu (pevn, kvapaln, plynn
fza alebo zmes fz) definovan vzahom:
H = U + p.V
kde U je vntorn energia ltky, p je jej tlak a V objem.
Vntorn energia U (sin cp. ) je vlastnos systmu charakterizujca jeho
energetick stav, je to suma kinetickej a potencilnej energie chaotickho pohybu
molekl ltky a jej zmena je pre idelny plyn iba funkciou zmeny teploty (neuvaujeme
pritom pri skmanom prden ltky zmenu jej chemickej a jadrovej energie).
Sin p.V vyjadruje energiu prdu - prcu potrebn na udranie kontinulneho
prdenia tekutiny (vtlanie a vytlanie hmotnosti cez kontroln objem), ktor pri
nvrhu chladiaceho okruhu zanedbvame.
pecifick entalpia je celkov entalpia na jednotku hmotnosti: h = H/m J/kg)
Zmeny entalpie uruj rchlos prenosu energie (tepla a prce) v obehu
tepelnho erpadla. Tepeln (Q) alebo mechanick (P) vkon alebo prkon
v chladiacom obehu je potom dan vzahmi
Q=

. h

P=

.h

kde je hmotnos chladiva prechdzajca obehom tepelnho erpadla za jednotku

asu (kg/s).
Entrpia
Entrpia (S) je alou vlastnosou ltky, ktor reprezentuje zmenu vlastnost
termodynamickho systmu. Jej celkov zmena spojen s ubovonmi procesmi
v tepelne izolovanom uzavretom systme mus by kladn (jej hodnota pri relnych
procesoch v dsledku degradcie tepelnej energie a disipcie mechanickej energie
Vek tepeln erpadl

Strana 37

vdy vzrast, v limite zostva kontantn). Zmeny pecifickej entrpie (s) ltky poas
procesu s meradlom degradcie energie, teda zniovanie jej kvantity vyuitenej pre
zisk prce. Zmenu entrpie ltky je mono vyjadri v diferencilnej forme vzahom:

kde dQ je mnostvo tepla prenesen medzi ltkou a okolm, T je absoltna teplota na

drhe procesu. Znamienko plat pre relne procesy, znamienko = pre idelne
(vratn) procesy. Tak isto ako entalpia aj entrpia je dleit pre pochopenie
chladiacich obehov. Zmeny entrpie chladiva pri dodvan pohonnej energie uruj
efektvnos obehu tepelnho erpadla (s nrastom entrpie merne narastaj
energetick straty).
Zmeny stavu
Stav ltky me by tuh, kvapaln alebo plynn ale vntri uzavretho systmu
mu dva stavy koexistova v zvislosti na teplote a tlaku. V chladiacich obehoch sa
zaujmame o premeny medzi kvapalinou a plynom.
Vyparovanie pri kontantnom tlaku sa vyskytuje v troch rozdielnych fzach kvapalina, kvapalina a para a prehriata para (plyn). Nasledovn princpy s platn pre
vyparovacie procesy vetkch kvapaln.
3.1 Vykurovac sinite
Hodnotenie energetickej efektvnosti pomocou vykurovacieho sinitela COP
Energetick efektvnos systmov pracujcich na bze termodynamickho
chladiaceho obehu (chladiace a klimatizan zariadenia a tepeln erpadl) je
hodnoten tzv. vykurovacm sintelom - vkonovm slom (COP Coefficient of
Performance), ktor je mon pre kompresorov tepeln erpadl vyjadri vzahom:

Tento pomer uruje, koko uitonej energie vyrobme na jednotku dodvanej

pohonnej energie na prevdzku zariadenia. Pred nvrhom tepelnho obehu je potrebn
predpoveda hodnotu relne dosiahnutenho vkonovho sla, a to na zklade
parametrov navrhovanho systmu a jednotlivch prvkov, z ktorch sa obeh sklad.
Paradox tepelnch erpadiel
Ak nahradme pomocou
inho technickho zariadenia
(napr. solrneho kolektoru) 3
kWh z vkonu T, pri COP=3
uetrme len 1 kWh elektrickej
energie. Voi plynovmu kotlu
s innosou 0,9 a 3,3 kWh
tepelnej energie
Vek tepeln erpadl

Strana 38

Poda vzahu:
Qk= P . COP

P=

Qo=Qk.(1-1/COP)

plat:
mnostvo vyprodukovanho tepla je priamo mern vykurovaciemu siniteu;
preto dvojnsobn vykurovac sinite zaist dvojnsobn produkciu tepla z danho
(disponibilnho) mnostva hnacej energie.
mnostvo hnacej energie je nepriamo mern vykurovaciemu siniteu;
energia z OZE (Qo) nerastie merne s vykurovacm siniteom, narast relatvne
pomaly, a s rastom vykurovacieho siniteu sa rast spory spomauje (zvislos nie
je linerna, ale hyperbolick);
preto dvojnsobn vykurovac sinite nezaist dvojnsobn sporu spotreby energie
pro dan potrebu tepla, napr. pre vykurovanie.

Hlavn sporu v spotrebe energie na "vrobu" tepla spravidla viac ako 60 %

docielime u "len" pouitm spoahlivho T. alie "vylepovanie" vykurovacieho
systmu navyuje sporu u len v jednotkch %. Snahy o zvyovanie vykurovacieho
siniteu (napr. rekontrukciou vykurovacej sstavy na "nzkoteplotnejiu", znenm
teploty bivalencie a k pouitiu monovalentnho rieenia, zvovanie kolektorov,
prietokov na vmennkoch, solrny ohrev, apod.) musia by preto vdy ekonomicky
posden. Ekonomicky efektvne bude len tak opatrenia zvyujce vykurovac
sinite, kde zven investin nklady bud uhraden zvenou sporou energie a
predovetkm sporou nkladov pri nosnej nvratnosti.
Zkladn energetick bilanciu obehu T je dan vzahom, ktor je pouit na
vpoet energie z OZE zskanej T poda Smernice 2009/28/ES. Mnostvo tepla
z okolia zskan T, bran ako teplo z OZE Qoze, sa pota z odvodenho vzahu:
%Qk

COP = Qk/P

Pomern spotreba energie pre krytie

100 % potreby tepla tepelnm
erpadlom je dan vzahom:

Qk=Qo+P
P=Qk-Qo

SE = 100/COP [%]

COP= Ok/Qk-Qo

Pomern spora energie je dan

vzahom:

Qo=Qk.(1-1/COP)

SE

E = 100 100/COP [%]

COP

Vyhodnotenie spor primrnej energie poda Smernice 28/2009/ES:

Qoze = Qk . (1 1/COPsez)
Tepeln erpadl, pre ktor plat:
COPsez > 1.15 * 1/
s zapotan poda Smernice do prnosov z OZE.
kde:
QOZE

- nzkoteplotn tok tepla z okolia do vparnka systmu T

Vek tepeln erpadl

Strana 39

Qk
- celkov tepeln vkon zskan z kondenztora z T
COP
- vykurovac sinite slo T ( COP = Qk/P)
COPsez
- (SPF seasonal performance factor ) je odhadnut (vypotan)
seznne vkonov slo pre T
P
- pohonn mechanick energia kompresora T
3.2 Chladiaci a vykurovac sinite
Menia sa poda okolitch podmienok, predovetkm teploty zdroja a spotreby
tepla. To sa najvraznejie prejavuje na tepelnch erpadlch vzduch/vzduch alebo
vzduch/voda.
Parametre chladiaceho okruhu pre dan podmienky teplt zdroja a spotreby tepla
uruje najm kompresor a parametre kompresora uruj charakteristiky kompresora
pre vybran chladivo. Chladiaci, kondenzan vkon, prkon kompresora a chladiaci,
vykurovac sinite s funkciou vyparovacej, kondenzanej teploty (ich rozdielu)
a rozdielov teplt na vmennkoch tepla.

Obrzok So zvujcim sa rozdielom t vyparovacej a kondenzanej teploty sa

vykurovac sinite COP zniuje a naopak. erven pky ukazuj zvislos medzi
vykurovacm siniteom a rozdielom medzi kondenzanou a vyparovacou teplotou. Je
vidie, e COP s pribline rovnak pre rovnak t. Tento vzah charakterizuje kad
kompresor s danm chladivom
Rozdiel medzi nvrhom chladiaceho okruhu predovetkm pre chladenie voi
vykurovaniu spova v tom, e sa navrhuje na tie najhorie teplotn podmienky, ktor
mu nasta. Pre vykurovanie je mon voli tzv. bivalentn tepeln erpadlo, ktormu
za rovnovnym bodom chbajci vkon nahrdza paraleln zdroj tepla.
Hoci priemyseln tepeln erpadl vinou pracuj so zdrojmi tepla s pomerne
stabilnou teplotou je potrebn rozliova medzi:
EER chladiaci sinite (nominlny, deklarovan, nameran, ...)
COP vykurovac sinite (nominlny, deklarovan, nameran, ...)
SEER seznny chladiaci sinite (sinite) poda normalizovanho vpotu
SCOP seznny vykurovac sinite poda normalizovanho vpotu
SPF seznne vkonnostn sinite predpovedan vykurovac sinite
v prevdzke vypotan pre konkrtne umiestnenie a prevdzkov podmienky
vybranho tepelnho erpadla respektve vypotan z nameranch, .... hodnt.
Pri celoronej energetickej bilancii - sa pota so strednou hodnotou
vykurovacieho siniteu: Relny vykurovac sinite v priebehu vykurovacej sezny
nie je kontantn, je premenn pro menie i vie zmeny teploty nzkopotencilneho
tepla, pre zmeny teploty vykurovacieho mdia vplyvom ekvitermnej regulcie, ale i z
alch dvodov.
Vek tepeln erpadl

Strana 40

3.2.1 Vpoet EER, COP SCOP a SPF pre T vzduch/vzduch a vzduch/voda

Chladiaci (EER) a vykurovac (COP) nominlny sinite
Pri normalizovanch menovitch podmienkach pri vpotovej teplote sa tieto
sinitele vypotaj ako
EER

COP

Ak je rozdiel medzi COP a EER SCOP a SEER

Vzah noriem STN EN 14511 a 14825 do vkonu T 70 kW
Chladiace okruhy vinu asu pracuj pri iastonom zaaen a tak s silne
predimenzovan. Ich innos me potencionlne rs s pribliujcou sa
vyparovacou a kondenzanou teplotou. Vyuitie tohto potencilu zlepenia innosti
pri iastonom zaaen vak zvis od schopnosti chladiaceho okruhu pracova
efektvne aj pri iastonom zaaen. Seznne chladiace a vykurovacie sinitele lepie
vystihuj skuton prevdzku poas roka ako nominlne sinitele.

COP pre AC<12kW poda normy STNEN14511 pri -7,-2,2,7C a EER pri 20, 25, 30, 35C.
SCOP na obrzku je vsledkom normalizovanho vpotu poda normy STN EN 14825
SPF je vsledkom vpotu poda normy STN EN 15316 4-2 a pod.

Nominlna a seznna innos

Vek tepeln erpadl

Strana 41

Seznny chladiaci (SEER) a vykurovac sinite (SCOP) normalizovan vpoet

Tieto sinitee sa vypotaj ako podiel referennej ronej potreby chladiaceho
a/alebo vykurovacieho vkonu a dodanej energie v danej klimatickej oblasti:
P
SCOP

x H

ron potreba tepelnej energie

rone dodan energia

prdavn energia

Na rozdiel od dosia pouvanho spsobu vpotu EER a COP, ktor zohaduje

energetick efektvnos len pri plnom zaaen, nov spsob vpotu SEER a SCOP poda
nariadenia . 811/2013/ES a normy STN EN 14825 sa bli viacej k skutonm
prevdzkovm podmienkam, pretoe zohaduje zmeny v energetickej efektvnosti
v dsledku meniacej sa teploty vonkajieho vzduchu poas celej sezny. Navye, zaha
spotrebu prdavnej energie, ktor sa tak zviditenila.

Na obrzku je zobrazen typick poet hodn vykurovania (hned iara) v zvislosti

od vonkajej teploty. Vykurovac vkon monovalentnho tepelnho erpadla (modr
preruovan iara) zodpoved vkonu v bode nvrhu pri vpotovej teplote 10 C.
Vykurovac vkon bivalentnho tepelnho erpadla (modr pln iara) v bode nvrhu
sa rovn stu prdavnho krenia a vykurovacieho vkonu tepelnho erpadla.
Najni regulovan vkon je zobrazen spodnou modrou iarou. Potreba
vkonu na krenie (zelen iara) rastie pri klesajcich teplotch vonkajieho vzduchu.
Plocha naavo od bivalentnho bodu (rafovan ervenou) predstavuje teplo dodan
zlonm ohrevom a plocha napravo medzi zelenou a modrou iarou zna oblas
cyklovania kompresora, ktor sa zmenuje regulciou jeho vkonu.
Nominlna a seznna innos
Seznne innosti lepie vystihuj skuton prevdzku poas roka a umouj
vyvja tlak na vrobcov, aby sa zlepovali pomocou opatren, ktor sa pri hodnoten
Vek tepeln erpadl

Strana 42

vlune nominlnej innosti pri plnom zaaen neprejavili, pri celkovom hodnoten
vak maj podstatn vplyv na konen spotrebu energie. Zlepenie energetickej
efektvnosti pri iastonom zaaen je mon vberom potu kompresorov, vhodnho
kompresora, s regulovanm vkonom, zniovanm podielu asu cyklovania
kompresora, regulciou vparnej kondenzanej teploty, zniovanm podielu spotreby
energie, respektve plnm vypnutm zariadenia pri odstaven kompresora (najm pri
ohreve oleja), alej zlepenm vmennka tepla naprklad zmenou priemeru rrok,
rchlosti prdenia vzduchu s ventiltormi s EC motormi a pod.

Nominlna innos pri plnom zaaen udva, ako inne tepeln erpadlo vyuva dodan
energiu pri nominlnych (normalizovanch) podmienkach.
Seznna innos udva, ako inne tepeln erpadlo vyuva dodan energiu poas celej
chladiacej i vykurovacej sezny.

Normalizovan vpoet SCOP sa u priemyselnch tepelnch erpadiel

s vkonom nad 70 kW sa poda prvnych noriem nerob. Pre takto vpoet nemusia
by k dispozcii chladiace a vykurovacie sinitele namer an poda STN EN 14511.
Vpoet pre priemyseln erpadl sa me urobi poda normy STN EN 15316 4-2
alebo inmi metodikami (ESEER) zohadujcimi meniace sa teploty zdroja a spotreby.
ESSER a IPLV

Eurpa m na zohadnenie iastonej zae pri chladen ESEER (certifikt od Euroventu)

a USA maj IPLV (Integrated Part-Load Value ASHRAE/ARI). Navzjom sa lia vhovmi
podielmi (tabuka niie). Obe s to innosti, vkonov sla chladiacich okruhov v klimatizcii
zohadujce schopnos chladiaceho okruhu prispsobi sa iastonmu zaaeniu.

3.2.2 Norma STN EN 15450

Popisuje tepeln zdroj (OZE vzduch, voda, zem), zsobovanie elektrinou (vkon, max
prd, isti, tarifa, HDO), regulciu, Tbiv, zlon zdroj, COP, SPF, GWP, umiestnenie
(kompakt, split, teplota zmrznutia, mont, drba), hlukov izolovanie,
vykurovanie, vykurovanie a prpravu TV (akumulcia, poloakumulcia, ...). Definuje
COP a SPF.
3.2.3 Norma EN 15316 4-2:2008
Vpotov peridy bin Tj odpovedajco znmym COP alebo mesiacom v roku poet
hodn vs vonkajia teplota kontantn denn spotreba TV. Vypota sa :
Tepeln energia pre vykurovanie
Tepeln energia pre TV
Tepeln vkon T na vykurovanie a TV
Doplnkov energia, straty, .......
Vek tepeln erpadl

Strana 43

Predpovedan seznny vkonnostn sinite SPF

Pracovn vkonnos tepelnho erpadla poas celej doby prevdzky v roku je
nazvan ako seznne vkonov sinite (SPF). Je definovan ako pomer mnostva
dodanho tepla tepelnm erpadlom poas celej doby prevdzky v kalendrnom roku
a celkovho mnostva spotrebovanej pohonnej energie kompresora a alch
pomocnch (prdavnch) zariaden obehu (erpadiel soanky, ventiltorov a
odmrazovaov vparnkov a alch zariaden ktor spotrebovvaj pohonn
primrnu energiu).

Vkonnos tepelnch erpadiel je ovplyvovan vekm mnostvom faktorov.

Pre tepeln erpadl pre vykurovanie a prpravu teplej itkovej vody v budovch
zaha:

klimatick podmienky - ron potreba tepla a chladu a maxim za

teploty zdrojov tepla a systm dodvky tepla
spotreba energie pomocnch (prdavnch) zariaden (erpadl, ventiltory, regultory a pod.)
kvalita nvrhu a vroby tepelnho erpadla
dimenzovanie tepelnho erpadla vo vzahu k potrebe tepla a prevdzkovm charakteristikm
regulan systm tepelnho erpadla a budovy

Poda okolitch podmienok, teploty zdroja a spotreby sa men aj vkonov slo.

Tak ako pri vodnom erpadle zvis spotreba od rozdielu hladn, tepeln erpadlo
spotrebuje viac energie pri vekom rozdiele teplotnch hladn zdroja a vykurovacej
ltky. V priebehu roku sa menia teploty zdroja, spotreby a tie i potreba tepla. Seznne
vkonov slo sa me vypota, predpoveda pomocou venho priemeru,
na zklade hodnt COP pre jednotliv dni, mesiace, respektve tzv bin
zsobnky (ron frekvencia teploty vonkajieho vzduchu zaloen na kumulcii
hodinovch priemernch hodnt a rozdelen do teplotnch intervalov, tzv. binov, ktor
s limitovan hornm hlim a dolnm dlim teplotnm limitom).
.

kde:

COPi - priemern vkonov slo v jednotlivom zsobnku (bin, mesiaci, ...) zskan od
vrobcu, meranm, vpotom
di - poet vykurovacch dn v jednotlivom mesiaci
dvyk - poet dn, vykurovacieho obdobia
Qi potreba tepla v danom zsobnku (bin, mesiaci, ...)
Qvyk_celkom celkov potreba tepla vo vykurovacom obdob

Celoron (seznne) vkonov slo je vypotan (predpovedan) venm

priemerom COP a EER v jednotlivch zsobnkoch poas vykurovacej a chladiacej
sezny kde vhou je tepeln/chladiaci vkon v tchto mesiacoch.
Vek tepeln erpadl

Strana 44

Metda pecifickho seznneho vkonu, Bin-metda

Je zaloen na hodnoten kumulatvnej frekvencie teploty vonkajieho vzduchu,
obrzok. Ron frekvencia teploty vonkajieho vzduchu je zaloen na kumulcii
hodinovch priemernch hodnt a rozdelen do teplotnch intervalov, tzv. binov,
ktor s limitovan hornm a dolnm teplotnm limitom. Prevdzkov podmienky
binov s charakterizovan pracovnm bodom v strede kadho binu. Pre vpoet sa
predpoklad e pracovn bod celho binu definuje podmienky pre tepeln erpadlo.
*

10- vonkajia teplota Tj

2,3,4 bin zsobnky v hodinch
6,12,19 OP pracovn bod
5 nvrhov vonkajia teplota
7,14,20,21hranice bin zsobnkov
8,15,17 DH (h) kumul poet hodn
v bin zsobnkoch na vykurovanie
9,16,18,22 prprava TV v danch
bin zsobnkoch pri danom COP
TTD - (h) koreponduje potrebe
tepla v bin zsobnku
ATTD kumulovan TTD (h)
zvl pre vykurovanie a TV

Obrzok Bin hodiny vs teplota vonkajieho vzduchu vzorka 3 binov pre

vykurovanie a kontantn denn potreba tepelnej energie pre TV (4 biny pre TV).
1 vstupn pohonn energia na pokrytie potreby
tepla (napr. elektrina, palivo)
2 okolit teplo pouit ako zdroj tepla pre T
3 tepeln vstup generanho subsystmu
zodpovedajci potrebe tepla pre distribun subsys
4 tepeln straty generanho subsystmu
5 nvratn tepeln strata generanho subsystmu
(tepeln as), pre vykurovanie
6 nenvratn tepeln strata generanho
subsystmu (tepeln as)
7 celkov nvratn tepeln strata generanho
subsystmu pre vykurovanie
8 celkov pomocn energia generanho subsyst
9 obnoven pomocn energia generanho subsyst
10 neobnoven pomocn energia gen. subsystmu
11 obnoviten pomocn energia gen subsystmu
12 neobnoviten pomocn energia gen. subsyst.
13 generan subsystm
Obrzok Energetick bilancia generanho subsystmu. sla uveden na obrzku predstavuj
percento energetickch tokov na pokrytie potreby tepla distribunho subsystmu (100%). S uren
zodpovedajce pouitiu elektricky pohanho monovalentnho tepelnho erpadla so zdrojom
nzkopotencilnej energie zem, v zapojen len pre vykurovanie, obsahujce akumulan zsobnk.
Vek tepeln erpadl

Strana 45

4. Nvrh tepelnho erpadla

V prpade monosti sptnho zskavania tepla z technologickch procesov (chladiaca
voda, vzduch) prostrednctvom tepelnch erpadiel postup na vpoet (dimenzovanie)
T pre konkrtne hodnoty napr. chladiacej vody z technologickho procesu.

T
stabilita

T
stabilita

Obrzok Pri nvrhu T je dleit definova stabilitu prietoku a teploty zdroja tepla
a stabilitu prietoku a teploty vyuitia tepla vyrobenho tepelnm erpadlom. Ak
parametre oboch tepelnch zsobnkov s potvrden, tepeln erpadlo sa me
navrhn
Faktografick a analytick merania
Zistenie vstupov a vstupov do T, ktor sa z pohadu tchto meran jav ako ierna
skrinka, ale aj na hadanie svislost otvorenm iernej skrinky a meranm hodnt,
charakteristickch pre meniace sa vonkajie podmienky.

Qk

Qo

Obrzok Pre nvrh tepelnho erpadla s podstatn

hodnoty Qo, Qk a P pri meniacich sa vonkajch
podmienkach, na prklad vonkajej teplote
Vek tepeln erpadl

P
Strana 46

Tepeln erpadlo
Chladiaci okruh

Urenie potrebnho hmotnostnho prietoku vody zo zdrojovej studne

Na urenie hmotnostnho prietoku zdrojovej studninej vody potrebujeme pozna
vkon vparnka tepelnho erpadla [kW], mern tepeln kapacitu vody a teplotn
rozdiel vody na vstupe do vparnka a vstupe z vparnka. Hmotnostn prietok
zdrojovej vody urme zo vzahu

Kde
- je prietok vody zo zdrojovej studni [kg.s-1]
cw - je mern tepeln kapacita vody [kJ.kg-1.K-1], (4,186 kJ.kg-1.K-1)
tz1-tz2 - je teplotn rozdiel vstupnej a vstupnej vody
je vkon vparnka [kW],
Vek tepeln erpadl

Strana 47

4.1 Prklad technolgie ohrevu baznovej vody

Schma tepelnho erpadla vyuvajceho vodu z rieky ako zdroj tepla na ohrev vody
v dvoch baznoch. Tepeln erpadlo m dva kompresory a dvojit kondenztor
umoujci ohrev teplej vody v oboch baznoch naraz i samostatne na rzne teploty
Technolgia T a teploty
Zdroje tepla mu ma rznu teplotu
o Podzemn 10 C
o Z jazera, rieky 5 C
o Odpadn a 30 C
o Vzduch -20 a+20
Poiadavky na vstupn teplotu s
o od 25 C (naprklad bazn)
o po 80 C (vykurovanie + procesy
Prklad na vpoet (dimenzovanie) T pre zvolen konkrtne hodnoty napr.
chladiacej vody z technologickho procesu, urenie vetkch komponentov
Teplotn rozdiel zdroja a vstupu ovplyvuje COP
Vpoet tepeln erpadlo voda - voda
disponibiln voda: +10C
Ohrev pre bazn: +24C
Prietok zo zdroja: 26,66 l/s
Pouit vzahy na vpoet energie z vody, nvrh chladiaceho okruhu, vpoet prietoku
cez kondenztor
Energia z vody: 560 kW
Tepeln vkon : 640 kW
Vek tepeln erpadl

Strana 48

 Prkon: 103 kW
COP pri plnom zaaen: 6,2
Vpoet vkonu pre ohrev vody v bazne na 24 C T zo zdroja riena voda 10 C.
T s kompresorom turbokompresor s prkonom 51 kW nominlny bez olejov 2 ks s
chladivom R410A.
Pokia nie s k dispozcii daje od vrobcu, je mon prepota COP pri nezmenenej
izoentropickej innosti na zmenen vparn a kondenzan teploty a poda tabuliek
niie. K tomu s k dispozcii rzne programy na vpoty v lnp-h diagrame
Technick dta tepelnho erpadla chladiaci vkon
% Qo

100 %

75 %

50 %

25 %

15 %

Chladiaci vkon Qo

kW

560

420

280

140

84

Kondenzan vkon Qk

kW

663

497

328

167

99

Elektrick prkon

kW

103

67

41

19

12

6,44

6.88

7.41

8.03

8.31

COP

Technick dta tepelnho erpadla vparnk to=2C tk=33C

Prietok vody

m3/h

96

96

96

96

96

Vstupn teplota

10

10

10

10

10

Vstupn teplota

6,2

7,4

8,7

9,2

Tlakov strata

bar

0,55

Faktor zneistenia

m2K/W

0,000043

Poet obehov

Technick dta tepelnho erpadla Kondenztor

m3/h

114

114

114

114

114

Vstupn teplota

24

25,2

26,5

27,7

28,2

Vstupn teplota

29

29

29

29

29

Tlakov strata

bar

0,43

m2K/W

0,00008

Prietok vody

Faktor zneistenia
Poet obehov

Z tabuliek je vidie, e pri stupovite riadenom vkone kompresorov a pri

nezmenenom prietoku cez vmennky, ako i nezmenenej vstupnej teploty zdrojovej
vody z rieky na vparnk a nezmenenej vstupnej teploty ohriatej vody z kondenztora
kles rozdiel teploty vstupnej a vstupnej teploty vody a zvyuje sa COP.
Vek tepeln erpadl

Strana 49

Prklad Ohrev termlnej vody

Zdrojom tepla pre T je odpadov voda z baznu o teplote 17C. Poadovan je
ohrev termlnej vody v baznoch na poadovan teplotu 35C
zdroj 50 m3/h o teplote 17 C
tepeln erpadl voda/voda
intalovan vkon T 300 kW (W10/W35)
Doplnkov zdroj vykurovania
kondenzan plynov kotle
Prklad vpotu vkonu pre sptn ohrev na 35 C zo zdroja voda z baznu 17C
T so skrol kompresorom s vkonom 61 kW s chladivom R410A
Technick dta tepelnho erpadla vparnk
Prietok vody

m3/h

50

Vstupn teplota

17

Vstupn teplota

12

Tlakov strata

bar

0,55

Faktor zneistenia

m2K/W

0,000043

Poet obehov

Technick dta tepelnho erpadla chladiaci vkon to=7C tk=45 C Qk

% Qo

100 %

16,66 %

Chladiaci vkon Qo

kW

291

50,1

Kond. Vkon Qk

kW

355

61

Elektrick prkon

kW

63.32

13,55

4,59

4,65

COP

Technick dta tepelnho erpadla Kondenztor T = 61 kW x 6 ks

Prietok vody

m3/h

60,8

10,4

Vstupn teplota

30

30

Vstupn teplota

35

35

Tlakov strata

bar

0,43

0,43

Faktor zneistenia

m2K/W

0,000086

0,000086

Poet obehov

Prepoet disponibilnho prietoku 50 m3/h s potencilnym vkonom 291 kW na zvolen

T s vkonom 61 kW na kondenzanej strane.
Vek tepeln erpadl

Strana 50

Vpoet v programe Solkane poda zadan vyie

Hmotnostn chladivos
qo = dh1
Mern izoentropick prca
aiz = ideal dh2
Vkonov slo
COPR = qo : aiz
= dh1 : dh2ideal
Izoentropick innos
hiz =ideal dh2 : dh2
Chladiaci vkon

Q o m .qo
o
opravn sinite na
prepoet COP = 0,8-0,85
(spotreba ventiltorov, ...)

Parametre potrebuje na vpoet COP a Qo

Vek tepeln erpadl

Strana 51

Chladiace okruhy
Zkladn, s ekonomizrom, dvojstupov a kaskdny

Na avo pripojenie snmaov teplt, tlakov a elektrickch parametrov na zkladom chladiacom

okruhu.
Napravo rieenie okruhu s ekonomizrom, s nstrekom chladiva do medzi rotorovho
priestoru kompresora. Ak je oznaen mnostvo vstreknutho chladiva do kompresora psmenkom i
, hmotnostn prietok nasvanho chladiva kompresorom je oznaen m. Potom hmotnostn prietok
chladiva cez kondenztor je m+i. Dosiahne sa nielen znenie vtlanej teploty za kompresorom, ale
i vy kondenzan vkon.

Rieenie pre nzke vparn, alebo vysok kondenzan teploty

Nstrek chladiva do kompresnho priestoru aby sa obmedzila teplota na vtlaku
Aby sa mohli skrol a skrutkov kompresory pouva spoahlivo i pre nzke
vyparovacie teploty, respektve pre vysok kondenzan teploty , dopluje sa o systm
chladenia stlanch pr chladiva v priebehu kompresie. Tak kompresor skrol m do
priestoru medzi rotormi priveden studen chladivo vo forme pr, prpadne kvapalnho
chladiva, ktor ochlad stlan pary na teplotu, pri ktorej ete nedochdza ku
kondenzcii chladiva v kompresora ochrana proti znieniu kompresora kvapalnm
rzom. Pretoe je chladivo privdzan do priestoru, ktor je u za prvm sacm
priestorom, nedochdza ku zneniu nasvanho objemu par a kompresor nie je
vkonovo ovplyvnen z hadiska chladiaceho vkonu. Prkon a kondenzan vkon
sa vak zvia o energiu nutn ku stlaeniu a kondenzcii privedenho chladiva do
medzistupa. Priveden chladivo do medzistupa sa me predtm vyui tie
ku podchladzovaniu chladiva za kondenztorom pre zvenie ekonomickej
efektvnosti sstavy. Pri nadnulovch okolitch teplotch sa vyrad z prevdzky.
Ekonomizr je rieenie je vhodn pre vemi nzke teploty pri chladen a vysok
pri vykurovan v tepelnch erpadlch vzduch/voda. V tepelnom erpadle je tento
spsob vhodn z dvoch dvodov: jednak umon zven prevdzkov rozsah
skrolu najm do vych kondenzanch teplt (to je rozdiel voi chladiacemu
zariadeniu) a jednak sa zvi kondenzan vykurovac vkon sstavy.
Dvojstupov kompresia je alternatvou okruhu s ekonomizrom podobne ako
kaskdny okruh (dva samostatn okruhy). Obe rieenia sa vo vekch tepelnch
erpadlch aplikuj zriedkavo vzhadom na zloitos a vyiu cenu.
Vek tepeln erpadl

Strana 52

Prklad dvojstupov kompresia - menie mnostvo chladiva za kondenztorom expanduje do ndoby

odluovaa pr, kde sa vypar a podchlad kvapaln chladivo. Tlak z prvho nzkotlakho kompresora
expanduje do medzistupovho tlaku p3 = p2. Pary z odluovaa pr (ekonomizra) s injektovan
do sania vysokotlakho kompresora, znia teplotu nasvanch pr a tm aj teplotu vtlan.

Hranice pouitenosti kompresorov

Prpustn vyparovacia teplota smerom k nim hodnotm je obmedzen
teplotou nasvanch pr tnp.
Pri krtkom sacom potrub a jeho dobrom zaizolovan sa d tnp zni. Rozsah
pouitia kompresorov sa d rozri pomocou prdavnho chladenia
Ventiltory ofukuj hlavy kompresorov alebo s vodou chladen hlavy
Chladenie elektromotora parami chladiva
Nstrek chladiva do kompresnho priestoru.
EVI ekonomizr
Upchvkov kompresory s priamym sanm maj t vhodu, e odpad al ohrev
nasvanch pr prdiacich inak cez vinutie motora, a tm s podstatne niie
teploty na vtlaku kompresora.
Ohriatie nasvanch pr chladiva elektromotorom me by o 20 a 40 K, v
zvislosti od vyparovacej teploty, a tie od hmotnosti chladiva prdiaceho cez
motor. Tm je rozsah pouitenosti upchvkovch oproti hermetickm
kompresorom a polohermetickm, ktor s chladen nasvanmi parami chladiva
v. Rozdiely s vidie v diagramoch rozsahov pouitenosti
Aplikan oblas oblka prevdzkovch vparnch a kondenzanch teplt
skrol kompresora.
Pouitenos kompresora je dan
vyparovacou a kondenzanou
teplotou, ktorch priesenk mus
by v oblke ohranienej iernymi
iarami.
Vavo hore je ohranienie
prpustnou vtlanou teplotou, ktor
sa d posva do vyieho tlakovho
pomeru popsanmi rieeniami.
Vek tepeln erpadl

Strana 53

Tabuka meranch a vypotanch hodnt ku hodnoteniu sprvnej prevdzky T na

strane chladiaceho okruhu i na strane primrneho a sekundrneho okruhu
s vypotanmi chladiacimi vykurovacmi sinitemi
Vek tepeln erpadl

Strana 54

5. Hodnotenie ekonomickej a ekologickej efektvnosti

Z hadiska ekonomickej efektvnosti je optimum pouitia tepelnho erpadla
uren najnimi celkovmi ronmi nkladmi, ktor s dan prevdzkovmi
a obstarvacmi (investinmi) nkladmi.
Investin nklady

Prevdzkov nklady
Nklady na vyradenie

Argumenty pre pouitie tepelnho erpadla

Vyuitie obnovitenej energie
spora zdrojov foslnych palv / znenie emisi kodlivn, CO2
Flexibiln pre intalciu (voda, zem, vzduch a odpadov teplo)
Nie je potrebn sklad paliva (pevn paliv, olej, zsobnk PB, biomasy)
Nie je potrebn riei komn, plynov prpojku
Sadzby dodvatea elektriny, spora pri prevdzke elektrospotrebiov v domcnosti
Prevdzkov nklady o cca. 40 % 50 % niie ako u konvennej techniky (systm mus
by navrhnut energeticky efektvne)
Monos chladenia (pasvne vysokoteplotn 16-18st., aktvne nzkoteplotn 6-7st.)

Mern nklady v /!kW

Nklady na projekt
Nklady na stavebn pravy
Nklady na zariadenie vrtane dopravnch nkladov
Nklady na mont
Nklady na uvedenie do prevdzky
Nklady na energiu
Nklady na drbu (prca a nhradn siastky)
Nklady na opravy
Nklady na recyklciu a znekodnenie

Obrzok Mern investin nklady na 1 kWh vkonu T v zvislosti od celkovho vkonu

Nklady v

Celkov nklady
Elektrointalcia
Mont

Obrzok
Intalan nklady
priemyselnch T

Vkon T v kW
Vek tepeln erpadl

Strana 55

Zkladnou podmienkou ekonomickej vhodnosti

Pouitia tepelnho erpadla namiesto klasickho (inho) spsobu vroby tepla z
hadiska ronch nkladov je, e tieto s menie ako celkov ron nklady na
porovnvac klasick spsob vroby tepla. Zkladn podmienka ekonomickej
vhodnosti pouitia tepelnch erpadiel z hadiska ronch nkladov:
(NPE +A I+NPR)T < (NPE+A I+NPR)PS
T Index tepelnho erpadla,
PS Index porovnvan systm
NPE ron nklady na pohonn energie (eur)
NPR ron prevdzkov nklady (mzdy, nklady, drba) (eur)
A podiely jednorazovch investinch nkladov
I investin nklady (eur)
Ak zkladn ekonomick podmienka je splnen, hodnot sa

o Jednoduch nvratnos
o Priemern nvratnos
o ist sasn nvratnos
Ron nklady na pohonn energie (elektrinu) T:

Ron nklady na pohonn energie porovnvanho systmu naprklad plynovho kotla

ce cena elektrickej energie za /1kWh

cq cena plynu /1kWh
cme mesan nklady za odbern miesto elektriny /mes
cmp mesan nklady za odbern miesto plyn /mes
k innos vroby tepla kotlom (napr. poda vyhlky MVSR . 311/2009 Z. z.)
QR ron vroba tepla/chladu (kWh/rok)
Ron spora

pri pouit tepelnch erpadiel voi porovnvacm

Nc celkov nklady
Hodnoty ronch nkladov pre tepeln erpadl

Hodnoty ronch nkladov pre porovnvac systm

Vek tepeln erpadl

Strana 56

Zkladnm kritriom hodnotenia akejkovek investcie je ist sasn hodnota

budcich spor, istho zisku. ista sasn hodnota (angl. Net Present Value NPV)
predstavuje rozdiel medzi sasnou hodnotou oakvanch prjmov (cash flow)
a kapitlovch vdavkov na investciu.:
NPV PV I

kde:
NPV (Net present Value)= ist sasn hodnota
PV (Present Value) = sasn hodnota budcich prjmov z investcie (spory, ist zisk)
I (Investment) = vka investcie (rozdiel investinch nkladov na T a PS)
Cestou k maximalizcii vkonnosti je z hadiska vlastnka maximalizcia NPV

Sasn hodnota budcich prjmov investcie (PV) pre vlastnka predstavuje hodnotu
budcich peanch tokov, ktor je mon v podniku oakva prepotanch na ich
sasn hodnotu. Tento prepoet na diskontovan pean tok je odrazom vah
vlastnka podniku o riziku, ktor nesie pri podnikan a asovej hodnoty peaz.
asov hodnota peaz odra skutonos, e hodnotnejie je euro zskan dnes ako v
budcnosti:
n

Pt
t
t 1 (1 i )

PV

kde:
Pt
t
n
i

= pean toky (spory) v jednotlivch rokoch jej ivotnosti

= jednotliv roky
= poet rokov celkom
= rokov (diskontn) miera poda NB Slovenska

Diskontn rokov miera

Pre skromn investcie zvyajne zodpoved rokovej miere v banke bez inflcie, ale
mu by pouit rzne hodnoty. Ak podnikatelia vyberaj diskontn mieru pre
hodnotenie investcie, rozhoduj sa vinou pre jej vyiu rove, aby zohadnili
riziko podnikania.
Relna rokov miera
Zohaduje inflciu (znehodnotenie meny v dsledku rastu cien):
i iinf l
i real
1 iinf l
ireal relna rokov miera zohadujca, opraven na inflciu
i diskontn (nominlna) rokov miera poda Nrodnej banky Slovenska
iinfl - miera inflcie. D sa len ako predpoveda, orientane poda tatistickho radu

Metda istej sasnej hodnoty NPV

Metda istej sasnej hodnoty (NPV net present value) sa pouva na zistenie, i je
investcia ekonomicky efektvna z hadiska vvoja rokovej miery s predpokladanou
dobou ivotnosti. To nastva v prpade, ak vsledn hodnota NPV je kladn. Pri
vpote treba bra do vahy, i sa ron spory menia kadm rokom alebo nie.
Uvaujeme, e ron spory s kad rok rovnak, teda P1=P2=P3=Pt
Vek tepeln erpadl

Strana 57

Potom NPV ist sasn hodnota sa vypota zo vzahu

Pre rokov diskontn mieru:
n

NPV
t 1

Pt
I
(1 i )t

Pre relnu rokov mieru:

n

NPVreal
t 1

Pt
I
(1 ireal )t

Investcia je ekonomicky vhodn, ak ist sasn hodnota investcie NPV je kladn.

Ak sme do diskontnej miery zahrnuli aj rizikov prmiu naprklad vo forme inflcie,
potom meme investciu prija aj s uritou mierou rizika. V prpade, e NPV je rovn
0, poiadavky investora na zhodnotenie kapitlu investcia taktie spa. Zporne
hodnoty SH ete nemusia znamena, e investcia nie je ziskov, avak miera
ziskovosti je niia ako je poiadavka investora, preto v tomto prpade investciu
zamietame.
5.1 Finann vkonnos investcie
Je pouvan na porovnanie finannej vkonnosti rznych investci. Naprklad kpy
systmu s tepelnm erpadlom alebo ponechanie peaz na bankovom te. Finann
vkonnos je podiel istho ronho zisku (spor) a nkladov na investciu.

. 100 %

Ak ist prjem z rokov na bankovom te je v ako finann vkonnos systmu

s tepelnm erpadlom, potom je finanne vhodnejie necha peniaze na bankovom
te. Finann vkonnos je inverziou jednoduchej hrubej doby nvratnosti.
Hrub jednoduch nvratnos (Payback)
Hrub nvratnos (PB) predstavuje asov obdobie do splatenia investcie, za
predpokladu rovnakch ronch spor (P1 = P2 = ... = Pn). Po uplynut tohto asu,
investor zana na investcii zarba peniaze voi nkladom na porovnvan systm.

I - rozdiel investci do T a porovnvan systm v

IT - investcia do T v
IPS - investcia do porovnvanho systmu v
Pt - spory za rok
PB - nvratnos v rokoch

Vypota sa nvratnos tepelnho erpadla voi porovnvanmu systmu v rokoch. Od

tohto okamihu zane T na seba zarba.
Vek tepeln erpadl

Strana 58

ist nvratnos (Pay-off)

ist nvratnos je to ist ako jednoduch nvratnos, okrem toho, e hodnota
budcich vnosov v podobe spor je diskontovan v rmci istej sasnej hodnoty
NPV. ist nvratnos bude vdy dlhia ako jednoduch nvratnos a pravdepodobne
bude realistickejia. Vypota sa as potrebn do splatenia realizovanej investcie,
priom zohaduje sa bu diskontn alebo relna rokov miera.


kde:
PO - ist nvratnos v rokoch pre diskontn a relnu rokov mieru

Zo vzahu sa vypota, do koko rokov bude investcia splaten pri zohadnen relnej
rokovej miery vzhadom na uvaovan ivotnos porovnvanch systmov. ist
nvratnos je dlhia ako hrub nvratnos.
Poznmka
Ak sa spory menia vzhadom naprklad na predpokladan rast energi, ceny prce, investci
a podobne, potom je PV spory (P1 = P2 = ... = Pn) potrebn vypota na kad rok samostatne.
Vypotan nvratnos bude zvisie od pouitej minimlnej, priemernej alebo maximlnej ronej
spory alebo v zvislosti od integrovanej spory. Ak s spory (ist zisk) v kadom roku in, potom
dobu nvratnosti zistime postupnm zapotavanm ronch peanch tokov dovtedy, km sa
kumulovane iastky spor nebud rovna investinm nkladom. im je doba splcania kratia, tm
je investcia vhodnejia. Samozrejme, doba nvratnosti mus by kratia ako je ivotnos investcie.

In metdy hodnotenia investci

Vntorn rokov miera (Internal Rate of Return - IRR) je hodnota diskontnej sadzby,
pre ktor sasn ist hodnota stu nkladov a vnosov zskanch poas ivota
projektu by bola nulov. Pouitie IRR me by znane problematick najm
v projektoch s preruovanm peanm tokom, kedy vpoet nemus generova
zodpovedajce hodnoty. Preto tto metda nie je odporan.
6. TEWI Celkov ekvivalent dopadu oteplenia
Hodnota TEWI uruje vplyv prevdzky konkrtneho zariadenia na sklenkov
efekt pomocou vplyvu porovnatenho celkovho mnostva CO2 v kg, ktor by vzniklo
a uniklo do atmosfry po cel dobu ivotnosti danho zariadenia.
Celkov ekvivalent dopadu oteplenia TEWI:
TEWI = priamy vplyv + nepriamy vplyv

(kg CO2)

TEWI = GWP [L n +m 1- f ] + n E e

(kg CO2)

Kde:
Priamy vplyv = GWP chladiva * nik chladiva (kg.rok-1) * ivotnos zariadenia (rok)
+ GWP chladiva * npl chladiva (kg) * (1- faktor recyklcie)
(kg CO2)
Nepriamy vplyv = ivotnos zariadenia (rok) * ron spotreba energie (kWh.rok-1) *
mern emisia CO2 (kg CO2.kWh-1)
(kg CO2)
Vek tepeln erpadl

Strana 59

Variabiln daje:
mnostvo chladiva v jednotlivch zariadeniach m (kg)

Fixn daje:
GWP sklenkov potencil chladiva vztiahnut na 1 kg CO2
L nik chladiva kg/rok L = 0,03 % * m
n ivotnos v rokov
f sinite sptnho zskania chladiva (f = 0,7)
E ron spotreba pohonnej elektrickej energie E (kWh)
e - emisia CO2 na 1 kWh spotreby pohonnej energie pre jednotliv zariadenia z vyhl 311/2009 Z. z.

6.1 ECO Efektvnos

Ekonomick a ekologick efektvnos ECO (eco-efficiency) - efektvnos na
rozdiel od TEWI, ktor vyjadruje celkov vplyv prevdzky na oteplenie zeme, Ekoefektvnos vyjadruje nielen ekologick hodnotenie cez emisie CO2, (LCCA poda ISO
14040), ale tie nklady (investin, prevdzkov, kapitlov) na realizciu
porovnvanch systmov pomocou pomernch hodnt pre cel ivotnos zariadenia.
Hodnotenie eko-efektvnosti -Vsledkami porovnania v pomerovch grafoch s:
o ceny vyrobenho tepla v /kWh z grafu je zrejm pomern hodnota
celkovch nkladov jednotlivch vybranch systmov poas ivotnosti,
o kilogramy vyprodukovanho CO2 na vyroben kWh tepla z grafu je
zrejm pomern hodnota TEWI (celkov ekvivalent vplyvu oteplenia)
jednotlivch vybranch systmov poas ivotnosti.
Eko-efektvnos
Ekonomick hadisko pre vobu novho chladiaceho systmu, T
Cena chladu, tepla:
CENA _ TEPLA _ CHLADU

N PE A . I N PR
Qn

/kWh.rok

Obrzok 1 Hodnotenie poda Eko efektvnosti (ekonomika+ekolgia)

Ekonomick a ekologick efektvnos pri ronom niku chladiva 5 %
Vek tepeln erpadl

Strana 60

7. Hodnotenie energetickej efektvnosti pomocou stupa

vyuitia primrnej energie PER
Porovnanie hodnt vkonovch sel COP (vykurovacieho siniteu) parnch
kompresorovch a absorpnch systmov tepelnch erpadiel nie je mon, pretoe
mechanick pohonn energia je vyroben z tepelnej energie spaovanm foslnych
palv s uritou hodnotou innosti transformcie jednotlivch druhov energie z
chemickej energie paliva na tepeln energiu a nsledne na mechanick. Hodnota COP
je teda nedokonalm vyjadrenm energetickej efektvnosti obehov tepelnch erpadiel,
pretoe ju nie je mon veobecne poui na porovnvanie systmov vroby tepla s
rznymi druhmi pohonnej energie. Tento nedostatok meme odstrni definovanm
energetickej efektvnosti systmu pomocou PER (primary energy rate). PER na rozdiel
od COP, umouje porovnva ubovon energetick systmy na vrobu tepla, s
rznymi druhmi pohonnej a produkovanej energie. Pouvaj sa dva spsoby vpotu:
1. pomer spotrebovanej pohonnej primrnej energie (tepeln energia vo foslnom
palive, dan vhrevnosou paliva) na jednotku uitonej tepelnej energie.
2. pomer zskanej uitonej tepelnej energie ku primrnej energii (obrten pomer
PEF = primrna energia vstup / zskan energia vstup)
Stupe vyuitia primrnej energie PER je teda mon vyjadri dvomi spsobmi.
Prv spsob poda Prof. Zieglera sa pouva najm vo vedeckej literatre.
V tomto vpote m niiu hodnotu PER systm dosahuje, tm je spotreba
primrnej energie na jednotku vyrobenej uitonej energie menia, tzn. e
systm je energeticky efektvnej.
Druh spsob vyjadruje, e m vyiu hodnotu PER systm dosahuje, tm je
spotreba primrnej energie na jednotku vyrobenej uitonej energie menia, tzn.
e systm je energeticky efektvnej.
Porovnanie stupa vyuitia primrnej energie PER tepelnm erpadlom
a plynovm kotlom
PER vypotan ako pomer spotrebovanej pohonnej primrnej energie na jednotku
uitonej tepelnej energie
1

1
4.0,4
1
0.98

0.625

1,02

V vsledkov je zrejm, e stupe vyuitia primrnej energie pri vrobe tepla

tepelnm erpadlom je takmer 2 krt ni ako pri vrobe tepla pomocou plynovho
kotla. Tepeln erpadlo je teda energeticky efektvnejie z hadiska vyuitia primrnej
energie. Druh spsob vyjadrenia PER je nasledovn:
Vek tepeln erpadl

Strana 61

PER vypotan ako pomer dodanej uitonej tepelnej energie ku spotrebovanej

primrnej energii (innos vroby tepelnej energie voi dodanej primrnej energii)
.

Poda vyhlky . 364/2012 Z.z. SPF=2,76 PEF = 2,764 potom

Poda Eurostatu PEF =2,5 SPF poda vyhlky = 2,7 potom
Pre SR vo vzahu poda Eurostatu PEF2006 =2,5 SPFvzduch/vo=3,1 potom
Pre SR vo vzahu poda Eurostatu PEF2006 =2,5 SPFzem/vo=3,7 potom
Pre SR vo vzahu k vrobe elektriny v PPC PEFPPCs = 2 SPF=3,3 potom
Pri vrobe vo vodnch elektrrach PEF = 1,1 SPFvz/vo=3,3 potom
Pri vrobe vo vodnch elektrrach PEF = 1,1 SPF zem/vo=3,7 potom
Pre porovnanie, plynovm kondenzanm kotlom sa dosiahne
t max resp.

PER =0.998
PER =1.08
PER =1.24
PER =1.48
PER =1.65
PER =3
PER =3.36
PER =0.72

Z uvedench prkladov je vidie, e stupe vyuitia primrnej energie pri vrobe

tepla T zvis od hodnt COP respektve SPF a PEF. Pre vpoty v rmci E sa bud
bra daje poda Eurostatu uveden napr. v Rozhodnut z 1.3.13. Tie s vrazne lepie,
ne ak pouva SR vo svojej vyhlke . 364/2012 Z.z. a to napriek tomu, e skuton
hodnoty emisi CO2 na vyroben kWh elektriny a nzky podiel foslnej energie pri
vrobe elektriny v SR s vraznejie v prospech tepelnch erpadiel ako priemer E.
Vyie PER v tomto vpote zodpoved innejej vrobe tepla. Vyie SPF
seznny vykurovac sinite zodpoved innejej vrobe tepla tepelnm erpadlom.
8. Emisie CO2
Kad tepeln erpadlo prina v podmienkach SR sporu primrnej tepelnej
energie a zniuje emisie CO2. Emisie CO2 v elektrrach s najdleitejm faktorom
z hadiska vplyvu tepelnch erpadiel na sklenkov efekt. Ak je pouit elektrina len
z vodnch elektrrn, tepeln erpadl maj vysok potencil redukcie CO2 emisi.
Vpoet emisi oxidu uhliitho stanovuje vyhlka MVaRR . 364/2012 Z.z. v
4 ods.7 prl. 2 s vyuitm prepotacch faktorov. Poda tabuky E.1 v STN EN 15603
pre jednotliv energetick nosie sa uvauj hodnoty sinitea emisi CO2 v kg/kWh:
0,277 zemn plyn; 0,020 dreven peletky, tiepka a kusov drevo; pre energetick
mix v SR sa poda vyhlky pre elektrinu pouije sinite emisi CO2 0,382. To je
stle viac ako je skuton hodnota vykzan SE a to 0,18 kgCO2/kWh vyrobenej
elektriny. Vpoty emisi CO2 na vyroben kWh tepla s v nasledujcej tabuke poda
vzahu:
Emisie CO2/kWh tepla = Emisie CO2/kWh_energie : SPF respektve t
Vykurovac systm
T poda vyhl. 364/2012 Z.z.
T poda podmienok v SR
Elektrick vykurovanie v SR
Plynov kondenzan kotol

SPF
resp t
2,7
3
1
0,98

Emisie CO2/kWh
0,293 z elektriny
0,18 elektriny
0,178 elektriny
0,277 z plynu

Emisie
Porovnanie s
CO2/kWh tepla PKkond=100%
0,108
39
0,06
21
0,178
63
0,277
100

* Do vpotu nie s zahrnut emisie chladiva so sklenkovm efektom, ktor sa pohybuj rdovo g/kWh tepla.

Vek tepeln erpadl

Strana 62

9. Vplyv faktora primrnej energie

na hodnotenie tepelnch erpadiel a solrnych kolektorov

PEF (faktora spotreby primrnej energie) m vznam pri hodnoten, porovnvan
T s inmi technickmi zariadeniami na ohrev kvapaln naprklad PK (plynovch
kotlov), SK (solrnych kolektorov) a podobne. Vznam PEF sa prejavuje naprklad pri
energetickej certifikcii budov, kde pri sasnom normatvnom hodnoten pouitm
dajov z vyhlky . 364/2012 Z.z. je takmer jedno, i v budove je zabudovan plynov
kotol alebo T so seznnym vykurovacm siniteom SPF=4.
Faktor spotreby primrnej energie PEF
PEF primary energy faktor je obrtenou hodnotou e. Vypota sa ako pomer :
primrna energia vstup / zskan energia vstup
Eurostat prezentuje na svojich strnkch vvoj e pre potreby rznych
vpotov, medzi ktor patr aj vpoet poda prlohy VII Smernice 2009/28/ES.
e
je pomer medzi vyrobenou elektrinou a spotrebou primrnej energie pri vrobe
elektriny vypotan ako EU priemer poda dajov Eurostatu
PEF Faktor primrnej energie primrna energia delen dodanou energiou na
vstupe
Tabuka : Vvoj (eta), PEF v krajinch EU - 27
ROKY
EU-27 e
EU-27 PEF

1990

1995

2000

40.49% 41.29% 42.77%

2.47

2.42

2.33

2005

2010

43.99%

45.53%

2.27

2.19

Zdroj: Eurostat, daje zverejnen 05 Oktber 2012. PEF - primrny energetick faktor m vyjadri podiel
primrnej energie na vrobe elektriny. Jeho vpoet je vak nejasn a pouva sa ako politick nstroj na
ovplyvnenie situcie na trhu. Na Slovensku PEF je udrovan vyhl. 311/2009 Z.z. na vysokej hodnote 2,8.
So zniujcim sa PEF a so zvyujcou sa komplexnosou elektrickej siete vo vzahu k vrobe elektriny
z OZE kles atraktvnos kogenercie.

Vznam PEF a hodnotenie T a SK

Prklad:
V nasledujcej tabuke je uroben prepoet innosti vroby tepelnej energie T
s elektrickm pohonom a SK s elektrickm a plynovm ohrevom vody v ase
nedostatku slnenej energie. Pri vrobe 100 kWh tepelnej energie a dodan 36 kWh
elektrickej energie je v tabuke 2 pri rznych PEF vypotan potreba primrnej
energie (tret riadok tabuky) a innos vroby tepelnej energie voi dodanej
primrnej energii pri rznych PEF (tvrt riadok tabuky). Z tabuky vyplva e pri
PEF=2,8 je T respektve SK s elektrickm ohrevom na rovni kondenzanho PK.
Pri PEF=2,15 a nzkom COP=2,77 je u innos 130 %, ktor PK neme dosiahnu.
Vysok innos voi primrnej energii
Z porovnania nasledujcich tabuliek vyplva ete jedna zaujmav skutonos a to
vemi vysok innos SK s plynovm ohrevom s PEF=1,36 a to a 250 % pri
COP=2,764 a a 285 % pri COP=3,3. To znamen, e pokia innos voi primrnej
energi je pri rovnakom COP zhodn pre T a SK s elektrickm ohrevom vody, tak to
u neplat pre SK s plynovm ohrevom vody v ase nedostatku slnenej energie.
Vek tepeln erpadl

Strana 63

Tabuka innos vroby tepelnej energie voi dodanej primrnej energii pri
COP=2,77 a PEF = 2,8 (poda vyhlky .311/2009 Z.z.) a poda dajov Eurostatu

Tabuka innos vroby tepelnej energie voi dodanej

primrnej energii pri zvenom COP=3,33

V tabuke je uroben prepoet innosti vroby tepelnej energie T s elektrickm pohonom a SK

s elektrickm a plynovm ohrevom vody v ase nedostatku slnenej energie. Pri vrobe 100 kWh
tepelnej energie a dodan 30 kWh elektrickej energie je pri rznych PEF vypotan potreba primrnej
energie (tret riadok tabuky) a innos vroby tepelnej energie voi dodanej primrnej energii pri
rznych PEF (tvrt riadok tabuky). Z tabuky vyplva, e pri PEF=2,8 m T respektve SK
s elektrickm dohrevom innos 120 %. Pri PEF=2,15 s COP=3,33 je u innos 155 %.

9.1 Ekologick a ekonomick vhodnos

Primrna innos SK s plynovm ohrevom vody je sce vysok, ale ako vyplynie
z alieho porovnania, neznamen to automaticky zrove ekologick a ekonomick
vhodnos. Postup hodnotenia a porovnvania vykurovania, chladenia domu
s tepelnm erpadlom (T) voi plynovmu kotlu (PK) so solrnym kolektorom (SK)
a klimatizanou jednotkou (KJ) umouje vyhodnoti najvhodnejie rieenia, ktor
s spracovan z hadiska /6/:
energetickho porovnanie energetickej nronosti na vyroben kWh tepla,
ekologickho porovnanie emisi oxidu uhliitho na vyroben kWh tepla
ekonomickho porovnanie nkladov na vyroben kWh tepla tepelnmi
erpadlami vzduch/voda voi plynovm kotlom v kombincii so SK a KJ
klimatizanou jednotkou.
Porovnanie cenovej a ekologickej vhodnosti T+KJ a PK+SK+KJ pre rodinn domy s
rznou potrebou tepla a chladu za ivotnos zariadenia s vkonom do 5, 10, 15 kW na
vykurovanie, prpravu TV a chladenie

Vsledkami porovnania /6/ s:

Vek tepeln erpadl

Strana 64

1. ceny vyrobenho tepla v /kWh pomern hodnota celkovch nkladov

jednotlivch vybratch systmov poas ivotnosti,
2. kilogramy vyprodukovanho CO2 na vyroben kWh tepla pomern hodnota
TEWI jednotlivch vybratch systmov poas ivotnosti.
Vsledky s zobrazen v grafoch, z ktorch sa ur Eko Efektvnos vybratch
systmov, to znamen, ktor systm je vhodnej z hadiska nkladov a emisi CO2 na
vyroben kWh tepla.
Porovnvala sa najm citlivos na zmenu emisi CO2 na kWh vyrobenho tepla v
systmoch T+KJ a PK+SK+KJ. Environmentlna vhodnos T sa zvyuje so zniujcou
sa produkciou CO2 na kg/kWh vyrobenej tepelnej energie vaka kombinovanej vrobe
elektrickej energie s vyuitm aj OZE voi vyej produkcii CO2 porovnvanch systmov
s PK, kde monosti na zniovanie emisi CO2 s obmedzen.

Porovnanie cenovej a ekologickej vhodnosti T+K a PK +SK+K pre RD s

rovnakou potrebou tepla za rok resp. ivotnos zariadenia s vkonom do 5, 10,
15 kW na vykurovanie a prpravu TV
Plynov kotol
a solrna zostava

Tepeln
erpadlo

Obrzok Grafick zhodnotenie systmov s T a PK poda sinitea emisi CO2 v kg na kWh

vyrobenej tepelnej energie. Vstupn daje v grafe s vstupn daje pre elektrinu transformovan T
e = 0,382 kg CO2/kWh a pre zemn plyn transformovan kondenzanm kotlom e = 0,277 kg
CO2/kWh tepla z plynu poda /2/
Z vslednho hodnotenia vyplynulo, e tepeln erpadl v novej vstavbe s vhodnejie
z hadiska ekologickej aj ekonomickej vhodnosti voi porovnvanm systmom plynovho kotla
so solrnym kolektorom a klimatizciou pri zabezpeen potreby tepla na vykurovanie a prpravu
TV a chladu na chladenie. Ekonomicky a ekologicky vhodnejiemu rieeniu s tepelnm erpadlom
voi zostave plynovho kotla so solrnym kolektorom brni poiaton vyia investcia na T.
Solrny kolektor v porovnvanom systme zhoruje cenov vhodnos. Solrny kolektor sce voi
primrnej energii zlepuje innos PK, ale v kadom prpade environmentlna vhodnos je horia
voi systmom s T z dvodu vych emisi CO2 pri pouit SK v kombincii s plynovm kotlom.
Uveden je menej vznamn v existujcich rodinnch domoch, kde intalcia T nie je vhodn.
V takom prpade SK v kombincii s PK s opodstatnen z hadiska KEB.
Vek tepeln erpadl

Strana 65

10. Ako sa pota prnos T z OZE

Poda Smernice 2009/28/EU a Rozhodnutia komisie z 1.3.2013

Poda metodiky prlohy VII k smernici objem obnovitenej energie dodvanej
technolgiami tepelnch erpadiel (E RES ) sa vypota poda Rozhodnutia EK z
1.3.2013:
E RES = Q usable * (1 1/SPF)
Q usable = H HP * P rated
o kde:

Q usable = odhadovan celkov uiton teplo dodan tepelnmi erpadlami [GWh];

H HP = ekvivalent hodn prevdzky pri plnom zaaen [h];
P rated = vkon naintalovanch tepelnch erpadiel s prihliadnutm na ivotnos
rznych typov tepelnch erpadiel [GW];
SPF = odhadovan priemern seznne vkonov slo (SCOP net alebo SPER net ).

o tandardn hodnoty pre H HP a konzervatvne tandardn hodnoty SPF s

stanoven v tabuke 1 a 2 kapitoly 3.6.
o Vpoet na www.szchkt.org od roku 2010

Teplo
z
okolia

Prim
rna
ener
gia

Elektr
re

Elek
trina

Uit
on
teplo

OZE

Obrzok Vpoet mnostva obnovitenej dodanej T poda metodiky Smernice pre OZE

Vek tepeln erpadl

Strana 66

11. Tepeln, fotovoltick alebo hybridn solrne sstavy

Pozcia tepelnch erpadiel v kombincii s FV a SK

Ako funguje fotovoltick systm
Vhodou fotovoltiky je, e panely mono pridva a tak zvova vkon
celho zariadenia. Fotovoltick panel premiea sveteln energiu (fotnov slnenho
iarenia) na elektrick energiu, priom vyrba jednosmern prd (DC). Zkladn typy
fotovoltickch panelov s monokrytalick, polykrytalick a amorfn a v sasnosti
dosahovan innos fotovoltickch panelov je 14 a 16 percent. Odhadovan
ivotnos fotovoltickch panelov je cez 30 rokov a ich recyklcia je zatia dobrovon.
Pre dosiahnutie maximlneho zisku sa solrne panely umiestuj smerom na juh a
optimlny sklon solrneho panela na Slovensku je okolo 35. Ron vroba z 2 kW
fotovoltickho zdroja (8x FV panel s vkonom po 250W) v naich podmienkach
dosahuje 2000-2400 kWh prnos z OZE. Elektrick sie FV je oznaen ako TT.
Ako funguje termick kolektor
Klasickm spsobom vyuvania slnenej energie je zohrievanie vody slnkom.
A 75 % ronho slnenho iarenia dopadne na Zem od apr do sept. Ak toto iarenie
zachytme, zskame z neho teplo na ohrev itkovej vody na 60 C poas minimlne 6
mesiacov v roku. Vo zvynom ase je treba vodu zohrieva alebo dohrieva naprklad
centrlnym krenm alebo v bojleri. Takto sa d vyrobi asi 70 % tepla na ohrev vody
v benom rodinnom dome. Pre 4-lenn domcnos plne sta solrne zariadenie,
ktor tvor 5 a 6 m2 plochch kolektorov alebo 4 m2 vkuovch kolektorov
prepojench na 200 a 300 l bojler. ivotnos zariadenia je najmenej 25 rokov a poas
roka sa d uetri a 3 000 kWh = prnos z OZE a takmer 0,7 tony emisi CO2 za rok.
Ako funguje hybridn solrny kolektor
Spja fotovoltick a termick kolektor do jednho panelu, m sa lepie vyuva
disponibiln plocha strechy domu.
Ako funguje tepeln erpadlo
Zskava tepla z okolitho prostredia na vykurovanie budov. Takto teplo naprklad z pdy, z vonkajieho vzduchu, z podzemnej alebo povrchovej vody alebo
z odpadovho vzduchu z interirov - je k dispozcii vade, je ho dostatok a je zadarmo.
Napriek tomu ho vak klasickmi metdami nevieme vyui na priame vykurovanie,
pretoe uveden mdi maj nzku teplotu (tzv. nzkopotencilov teplo). Tepeln
erpadlo prinesie priemerne z OZE 10-12000 kWh, o je 5-6x viac ako z FV alebo SK.
To zodpoved spore 2,8 tony emisi CO2 za rok.
Kombincia T s FV a SK
Je mon. Nie je vak idelna ani po strnke ekonomickej ani energetickej.
Kombinciou T a SK sa sce dosiahne zvenie energetickej efektvnosti, ale len
odpovedajco COP, ktor prnos SK degraduje. Kombinciou FV a T, ktor v zime
kri a najm v lete chlad sa d, i ke nie idelne, FV systm zatia najlepie vyui.
Kombincia T s hybridnm systmom je ekonomicky neopodstatnen.
Vek tepeln erpadl

Strana 67

12. Systm manarstva kvality

Systm manarstva kvality zaha v sebe sbor vzjomne previazanch alebo

vzjomne psobiacich prvkov (stratgia, politika a ciele kvality, plnovanie kvality,
riadenie a zabezpeovanie kvality, zlepovanie kvality...). Je zameran na
usmerovanie a riadenie organizcie s ohadom na kvalitu, ako najkomplexnejie
vyjadrenie vetkho o spsobuje neustle zlepovanie a zabezpeenie poiadaviek
vetkch zainteresovanch strn. Zkladn princpy SMQ s: orientcia na zkaznka
kvalita vedenia analyzovanie faktov v procese rozhodovania analza procesu
pribliovanie systmu k procesu vedenia kontinulne zlepovanie vzjomne
uiton dodvatesko-odberatesk vzahy realizcia prostrednctvom ud.
Vybran normy rodiny ISO 9000
ISO 9000 Systm manarstva kvality. Zklady a slovnk
ISO 9001 Systm manarstva kvality. Poiadavky
ISO 9004 Systm manarstva kvality. Nvod na zlepovanie vkonnosti
ISO 19011 Nvod na auditovanie systmu manarstva kvality a/alebo systmu
environmentlneho manarstva
Osem zsad manarstva kvality pre vrcholov manament k zlepeniu vkonnosti
organizcie (ISO9000):
o zameranie sa na zkaznka
o vodcovstvo/vedenie
o zapojenie pracovnkov
o procesn prstup
o systmov prstup k manarstvu
o trval zlepovanie
o rozhodovanie na zklade faktov
o vzjomne vhodn vzahy s dodvatemi

Vek tepeln erpadl

Strana 68

13. tatistika a vvoj trhu s T

aj v svislosti so situciou na Ukrajine

I ke tatistika za rok 2013 ete nie je ukonen, u je jasn, e trh sa oivil
a zana op rs. V tejto svislosti sa dva do popredia rizikov situcia s dovozom
plynu cez Ukrajinu. T s vyuvanm elektriny z OZE sa tak dostvaj viac do popredia
najm z dvodov:
1. Znenia zvislosti E na dovoze plynu.
2. Schopnosti vyuva nrazovo vyroben elektrinu z OZE.
3. Zvyujcej sa innosti voi primrnej energii
4. Zniovania emisi CO2.
Monosti T zniova emisie CO2 pri rastcom podiele OZE pri vrobe elektriny
je v pozornosti nielen EK, ale tie UNEP, UNFCCC. Aj tto skutonos posva T na
najlepiu technolgiu vykurovania a chladenia s vziou do roku 2050.

Vavo akumulovan predaj T v 21 krajinch E od roku 2005 so zahrnutm predajom aj pred

tmto obdobm. Vpravo podiel jednotlivch druhov T v roku 2013, z ktorho vidie vysok podiel
reverzibilnch T vzduch/vzduch, ktor oznamuj vo vekch mnostvch nielen jun krajiny, ale
tie seversk krajiny, kde i nzke vkonov slo prina vek finann spory voi prevldajcemu
elektrickmu vykurovaniu a kreniu olejom.

Rchlo rastie trh s T na prpravu teplej vody. Zkaznci uprednostuj T pred SK vzhadom na
ekonomiku a tie zabezpeenie TV poas celho roku. T odoberaj teplo z vetranho vzduchu,
alej zo vzduchu v pivniciach, m ich aj vysuuj a podobne.
Vek tepeln erpadl

Strana 69

Predaj T v E a na Slovensku

V E sa pred takmer 800 tis T rone. To znamen priemerne takmer 1,6 T na

1000 obyvateov. V SR sa pred do 1000 T za rok, to znamen asi 0.2 T na 1000
obyvateov. To je asi 8 x menej, ako je eurpsky priemer. Na rovni eurpskeho
priemeru je cca 8 x vy predaj T v R. Takto vvoj je sce zdvodnen hustou
plynofikciou, pomerom ceny plynu a elektriny, dostupnosou biomasy ako aj vkou
investcie do T, ale podobn situcia je aj v inch krajinch. Na tomto vvoji m svoj
podiel aj legislatva, ktor tepeln erpadl uvdza len okrajovo ponc Stratgiou
vyieho vyuitia OZE. To sa nsledne prejavilo v NAP a v dotcich, kde T neboli
zahrnut.

TOP 10 krajn v roku 2012 pokrylo 89 % trhu

Viac pozornosti vekm tepelnm erpadlm

Podiel vekch T s vkonom nad 20 kW na celkovom vkone. Vidie, e podiel vekch T je nzky
zrejme aj vaka nedostatone vedenej tatistike. EHPA chce v budcnosti zvi pozornos na vek
T, ktor nachdzaj ekonomick uplatnenie v priemysle, administratve, obchodoch ap.
Vek tepeln erpadl

Strana 70

14. Prevdzkovate chladiaceho okruhu s HFC chladivami

zskava informcie o svojich zkonnch povinnostiach prevane od certifikovanej organizcie

Nariadenie . 842/2006/ES o uritch flurovanch sklenkovch plynoch

zaviedlo opatrenia v oblasti chladiacej a klimatizanej techniky a tepelnch erpadiel
s hlavnm cieom zni niky HFC chladv a tm aj vhu GWP vo vpote TEWI.
Servisn organizcie pouvaj program Leaklog umoujci hodnoti vvoj v
relnom ase, udra spotrebu HFC chladv pod kontrolou a vykonva potrebn
zsahy na chladiacich okruhoch poda platnch technickch a prvnych noriem.
F plyny hlavn zodpovednos za plnenie
zkona m prevdzkovate
1. Pohyb chladiva je uzavret len medzi
certifikovanmi organizciami
2. Zkaznk objednva sluby len od
certifikovanej organizcie
3. Servis vedie zznamnk na PC oznamuje
pohyb chladv na www.szchkt.org
4. Prevdzkovate overuje, i organizcia je
certifikovan na www.szchkt.org
5. Certifikt sa rone obnovuje oznmenm
pohybu chladv
Prevdzkovate, to je ten pn v modrom obleku a kravate na obrzku. Je smutn.
Utei ho nevie ani sekretrka. Je to prve chladiar z certifikovanej organizcie, ktor presne vie,
ako m prevdzkovate splni svoje povinnosti a vie mu ponknu svoje sluby.
Vetko je zrazu jednoduch.

Preo je prevdzkovate smutn?

Pretoe prevdzkovate je zodpovedn, hoci asto si toho ani nie je vedom,
za:
1. Vykonvanie kontrol niku v predpsanch peridach
2. Vykonanie kontroly niku do jednho mesiace po oprave niku
3. Zhodnotenie chladiva
4. Vedenie elektronickho zznamnka Leaklog
Cel systm vzahov medzi prevdzkovateom a certifikovanou servisnou
organizciou by mal by komplexne prepojen a jeho spolonm mottom by malo by:
ak chladiaci okruh pracuje sprvne, unik menej chladiva a zariadenie sa menej kaz,
ak sa chladiaci okruh pravidelne kontroluje, niky sa vas zistia a systm je
energeticky efektvnej.
Ak kompresor pracuje v normlnych prevdzkovch tlakoch, nenastvaj
prejavy porch vysokho i nzkeho tlaku, nik chladiva je v medziach zkona, funkcia
okruhu je sprvne nastaven a okruh je bezpen. Zkaznk by mal vyadova
vyplnen zznamnk, nalepen ttok kontroly niku, prpadne ttok doplnenho,
regenerovanho chladiva. Takisto by mal objedna termn alej kontroly a oznmi
daje na O P do 31. janura.
Vek tepeln erpadl

Strana 71

13. Trendy a stratgia v chladivch

Idelne chladivo neexistuje. Vber je vdy kompromisom zvisiacim od

nasledovnch vlastnost chladiva pre konkrtne rieenie:
Fyziklne, termodynamick vlastnosti:
o Vysok (termodynamick) energetick innos vyjadren COP
o Vek mern chladiaci vkon a objemov chladivos
o Vysok kritick teplotu
o Nzky tlakov pomer
o Nzky teplotn sklz
o Mal mern hmotnos pr a s tm svisiacu mal tlakov, teplotn stratu
o Dobr koeficient tepelnej vodivosti
Environmentlne TEWI, LCCP a in ekonomick, chemick parametre:
Nzky sklenkov vplyv
Nzka jedovatos
Nzka horavos
Nzka vbunos
Dob kompatibilita s materilmi a olejmi

nik
chladiva

Priame
emisie

Nepriame emisie
pri vrobe elektriny

Obrzok Vzah priamych a nepriamych emisi prevdzkou chladiacich okruhov prepotanch cez
parameter TEWI na kg CO2

Ako alej s chladivami:

Zodpovedn vber chladiva, minimalizcia nplne, hermeticky uzavret
systmy, sprvna mont a uvedenie do prevdzky, sprvna prevdzkov prax
pri servise, vyraovan z prevdzky, prevencii nikom, zniovan spotreby
energie, ...
Nezakazova chladiv, ale postupne zniova ich spotrebu.
Nestrca as hadanm novch chladv. Je potrebn sa sstredi na nahradenie
energeticky neefektvnych zariaden, nahraden kotlov na foslne paliv
tepelnmi erpadlami. Tam je vek priestor na zniovanie emisi.
Len mlo chladv ostva pre pouitie. Nielen GWP, ale aj in parametre ako
ivotn prostredie, ekonomika, energetick efektvnos a pod musia by pri
vbere chladiva zohadnen. Nemalo by sa hodnoti GWP samostatne. Vdy len
TEWI alebo LCCP.
Vek tepeln erpadl

Strana 72

Chladiv zoraden poda normy STN EN 378 1-4+A1+A2 do

bezpenostnch skupn. R404A, R507 bud postupne vyraden novm
nariadenm na F plyny. Nhradami s chladiva s nzkym GWP pomaly
horiace v bezpenostnej skupine A2L a tzv prrodn chladiv oxid
uhliit zaraden v bezpenostnej skupine A1, amoniak zaraden
v B2, ist uhovodky zaraden v A3.
Chladiv pre vek tepeln erpadl
Bude viac syntetickch alebo prrodnch chladv?
Syntetick HFC chladiv s vym sklenkovm efektom maj budcnos len dovtedy, km
nebud chladiv s vyou energetickou efektvnosou bez ODP (potencilu pokodzovania
oznovej vrstvy zeme) a bez GWP (sklenkovho efektu). Syntetick chladiv s zatia
uprednostovan z hadiska bezpenosti, ekonomiky a dosahovanch vych COP. S tie
vyvinut syntetick chladiv tzv HFO s vemi nzkymi hodnotami GWP a s vemi dobrou
energetickou efektvnosou. Tieto bud konkurova tzv prrodnm chladivm nimi nkladmi
na vrobu chladu a to vaka najm monosti priamej nhrady HFCs chladv v existujcich
chladiacich okruhoch. Vyvjaj sa aj zmesi HFC/HFO s GWP do 300 a 700 s R32.
Amoniak je obor v oblasti chladv pouvan od roku 1872 a perspektvny aj do budcnosti. Je
snahou s aj do mench vkonov pod 100 kW, nich npln a tie v nepriamom, kaskdnom
chladen do kombincii s inmi chladivami najm s CO2. Vznam amoniaku rastie pre priame i
nepriame chladenie z hadiska ODP=GWP=0 a dosahovanej energetickej efektvnosti najm pri
vych chladiacich vkonoch.
CO2 je star chladivo, ktor sa vracia sp. Pri zavdzan CO2 sa u v mnohch aplikcich
s uritmi obmedzeniami v nadkritickch (vysok tlaky) ale najm v podkritickch chladiacich
obehoch dosahuj vyie vkonov sla (COP), ako so syntetickmi chladivami. Vyuitie CO2
ako chladiva je u dnes len otzkou hromadnej vroby komponentov tak, aby sa znili investin
nklady. CO2 sa u spene aplikuje vo vrobe T na prpravu TV, v mobilnom chladen,
klimatizcii, v komernom chladen v supermarketoch priamo i nepriamo, pri chladen npojov
a potravn, ... Vo vvoji s chladie vody, T pre rodinn domy a podobne.
ist uhovodky - HC chladiv, od ktorch s odvoden halognovan HCFC a HFC chladiv
s navzjom zameniten v tch istch chladiacich okruhoch. Dokonca pri zmene R22
a propnu netreba meni ani olej. Problm vak je horavos. Rieenia spovaj v zmenench
nplniach, umiestnen (rooftopy, tepeln erpadl split, strojovne so senzormi...), nepriame
systmy a podobne. Konkrtne aplikcie s u ben v domcom, komernom chladen
(izobutn, propn, etn, propyln), zriedkavejie s v tepelnch erpadlch (propn),
v komernom chladen v nepriamych systmoch (propn).
V absorpnom chladen s tie prrodn chladiv, v lete nie je potrebn foslna energia, nie je
potrebn kompresor a v trigenercii sa lepie zhodnocuje primrna energia. Potencionlne
vyuitie vak je zatia mal. Absorpn chladenie je teoreticky vhodn pre autoklimatizciu.
Technicky to vak nie je dorieen. Hlavnmi problmami s hmotnos a cena.
Voda ako chladivo, pre vysok mern objem nastench pr vo vkuu, vyaduje
obrovsk kompresor a nachdza preto len zriedkav vyuitie. adov erpaten vodn kaa
ponka vyuitie skrytho tepla.
Vek tepeln erpadl

Strana 73

Ktor chladiv maj ance v budcnosti?

Najvie zrejme tie, ktorch GWP je niie ako 150. Tie ostatn a do GWO 1500 je mon
oznai ako doasn, ktor vak zohraj dleit lohu v prechodnom obdob. Poda novho,
revidovanho Nariadenia 842/2006/ES je mon poradie chladv zatriedi poda GWP nasledovne:
1. Do 150 - NH3, CO2, chladiva HFO, uhovodky
2. Do 750 - R32, viacer zmesi OPTEON, DR, L
3. Do 1500 - R134a (pre kaskdne okruhy no, ale pre mobiln klimatizciu konia)
4. Do 2500 - R407C, A, F, R410A, ...
Chladiv s GWP nad 2500, kam patr R404A, R507 u postupne konia poda druhu pouitia.
Tie ostatn zrejme a po GWP 150 bud koni sce neskr, ale tie, preto mu by oznaen ako
doasn, i prechodn aj ke zatia bez asovho obmedzenia.
A2L
H orav

A1
Nehorav

Chladiaci vkon

N hrady v klim atizcii

za R 410A

N hrady v obchodnom
chladen za R 404A

N hrady v chladioch
vody za R 134a

GW P

Prehad chladv na obrzku stle nie je pln. Vo vvoji s alie zmesi a to nielen ako nhrady za
HFC chladiv, ale i nov chladiv s vmi monosami najm pre tepeln erpadl a klimatizciu
Veobecne plat: m niie GWP, tm vyie vtlan teploty a vyia horavos
Tabuka Matrica systmu klasifikcie bezpenostnej skupiny poskytuje es samostatnch
klasifikci bezpenostnch skupn chladv (A1, A2, A3, B1, B2 a B3) v sasnosti platnej norme
STN EN 378-1+A2:2012. Tto norma je rozren o bezpenostn skupiny A2L a B2L
TOXICITA

HORAVOS

Niia

Vyia

Nijak renie plamea

A1

B1

Horavos

A2

B2

A2L

B2L

A3

B3

Niia horavos*
Vyia horavos

* Nov skupinx A2L, B2L : Ltky s rchlosou horenia niou ako <10 cm/s. Obe skupiny s zaraden
v norme ISO/FDIS 51491.2. Upraven, doplnen je aj norma STN EN 378-1.
Ostatn chladiv
R32 HFC horav chladivo BS A2L presadzuje Daikin ai v Japonsku do klimatizci a T
R723 zmes NH3/DME (E170) 60/40%. DME sa pouva ako hnac plyn do sprejov. V zmesi
s amoniakom vylepuje mazanie a mieatenos. Najviac ho pouva Frigopol a u ns ABC Food
Machinery.
R245- fa Honeywell GWP 1000 pecilne aplikcie, teplota varu 15C pri atm tlaku
R290 max. npl 150 g, inak platia podmienky ATEX1, ATEX2
Vek tepeln erpadl

Strana 74

Chladiv pre T
HFC chladiv s vysokm GWP bud postupne vyraovan. Chladiv R407C a R410A sa
mu zatia pouva bez obmedzenia, kee ide o dleit oblas pouitia chladiacich okruhov
s vznamnmi ekologickmi prnosmi. Do budcnosti pozornos sa sstreuje z prrodnch chladv
na propn, amoniak a CO2. Zo syntetickch na chladivo HFC32, HFC152a HFO1234ye, HFO1234ze
vznikaj zmesi, kde snahou je zska podobn termodynamick vlastnosti ako maj chladiv R404A
a R410A. Sem patria naprklad vyvjan zmesi OPTEON od DuPontu nehorav XP20 s GWP=950,
horav XL20 s GWP<150, XL41 s GWP=460 s vlastnosami blzkymi R410A podobne ako zmes
L41 od Honeywellu. Ako nhrady za R134a DuPont vyvja nehorav zmesi DR65 s GWP<950
a DR14 s GWP=375 pre teploty do 100C. Pre teploty vyie ako 100 C sa typicky pouva chladivo
R245fa. Nov ra priemyselnm erpadlm sa predpoved so zmesami ako DR2 s GWP<10
vyvjanmi pre teploty a 160 C. Pre teploty nad 100 C u musia by pouit pecilne oleje
i kompresory s odolnmi materilmi.
Pouit oznaenia:
HFC halognov chladiv
GWP sklenkovy efekt v kg CO2
TV tepl voda
T (1-3) tepeln erpadlo s rznou cenou
PS (1-3) porovnvan systmy s rznou cenou
PK plynov kotol
PEF - faktor primrnej energie primrna energia vstup delen zskanou energiou na vstupe
PER stupe vyuitia primrnej energie
SK solrne kolektory
KJ klimatizan jednotka
e sinite emisi CO2 v kg na kWh vyrobenho tepla
TEWI Celkov ekvivalent dopadu oteplenia
- pomer medzi vyrobenou elektrinou a spotrebou primrnej energie pri vrobe elektriny vypotan ako EU
priemer poda dajov Eurostatu
Indexy:
e energia
t tepeln
i de, mesiac, bin zsobnk
Literatra:

1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.

HAVELSKY, V.: o treba vedie o tepelnch erpadlch. www.szchkt.org

KLAZAR, L.: Rodinn domy, tepeln erpadl a nklady na energie. www.szchkt.org
NMETHYOV S.: Tepeln erpadl voda-voda. Uebn texty SZCHKT Rovinka.
TOMLEIN, P.: Tepeln erpadl vyuitie OZE. In: TZB Haustechnik, Bratislava: JAGA GROUP, 5/2008.
STERNOV, Zuzana a kolektv: Energetick hospodrnos budov a energetick certifikcia budov. 1 vyd. JAGA GROUP,
2010. ISBN 978-80-8076-060-1
TOMLEIN, Peter: Chladiace okruhy s halogenovanmi chladivami. 1 vyd. SZ CHKT, 2010. ISBN 978-80-89376-04-9
TOMLEIN, P.: Certifikcia osb a firiem na seku T. In: TZB Haustechnik, Bratislava: JAGA GROUP, 3/2011.
TOMLEIN, Peter: Energetick a ekologick vpoty inkov T. In: TZB Haustechnik, Bratislava: JAGA GROUP, 5/2011.
Tomlein, P.: Tesnos a energetick efektvnos. Uebn texty SZ CHKT, 2010.
Tomlein, P.: Chladiace okruhy s HFCs chladivami. In: 2/2011 | TZB HT.
DANO, Martin TOMLEIN, Peter: Porovnanie vykurovania, chladenia domu s tepelnm erpadlom voi plynovmu kotlu
so solrnym kolektorom a klimatizanou jednotkou. In: TZB Haustechnik, Bratislava: JAGA GROUP, 5/2011.
Vyhlka MVRR SR . 311/2009 Z.z., nahraden vyhl. 364/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuj podrobnosti o vpote
energetickej hospodrnosti budov a obsah energetickho certifiktu z roku 2012
Metodick usmernenie MVRR SR k uplatneniu vyhlky ministerstva . 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti
o vpote energetickej hospodrnosti budov a obsah energetickho certifiktu zo 17.12.2009.
STN EN 13313, 17024, 378, 2037/2000 ES, 2002/91 ES, Nariadenie 842/2006 na urit F- plyny, zkon . 286/2009 Z.z.
Leak-Check (Germany), EPEE logbook, RFID (Hungary) a STN EN 378 1-4
www.szchkt.org, www.ehpa.org, www.gerotop.cz , Sprvy SZCHKT 2009-2014

Vek tepeln erpadl

Strana 75

Slovensk zvz
pre

chladiacu a klimatizan techniku

znamen Vae

spojenie
s evolciou v odbore

Zdruuje slovenskch i zahraninch podnikateov, zamestnancov,

projektantov, intitcie, firmy, a ostatnch zujemcov z oblasti vroby,
dovozu, obchodu, servisu, vzdelvania a uitia
chladiacej, klimatizanej techniky a
tepelnch erpadiel

SZ CHKT
Hlavn 325
900 41 Rovinka
tel.: 02/45646971
fax: 02/45646971
szchkt@szchkt.org
http://www.szchkt.org
Vek tepeln erpadl

Strana 76