Fosílne nálezy veľkých ustríc druhu Crassostrea

gryphoides (SCHLOTHEIM) z miocénu západného

Slovenska
Posted by www.paleoklub.sk

Fosílie lastúrnikov Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) sa v morských usadeninách

mladších treťohôr nevyskytujú príliš často, nájdené boli len na niektorých paleontologických
lokalitách. Zaujímavé nálezy týchto ustríc pochádzajú z miocénnych sedimentov z Dubovej a
Devína.

Fosílie ustríc Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) z lokality v Dubovej

 Ukážka lastúrnikov Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM)
Schránky sú poškodené, chýba dolná polovica lastúr. Dubová

Počas stredného miocénu bolo na našom území z nadčeľade Ostreacea rozšírených niekoľko
zástupcov. Hojne sa vyskytoval predovšetkým druh Cubitostrea digitalina (EICHWALD),
menej rozšírené boli druhy Neopycnodonte navicularis (BROCCHI) a Crassostrea
gryphoides (SCHLOTHEIM). Práve z posledného menovaného druhu bolo v morských
usadeninách z obdobia vrchného bádenu (13,65 – 12,70 mil. r.) nájdených na lokalitách v
Devíne a hlavne v Dubovej množstvo fosílnych lastúr. Z piesčitých sedimentov z Devína
patria tieto fosílie skôr k vzácnym ojedinelým nálezom, avšak na nálezisku v Dubovej ich
možno zaradiť medzi časté a frekventované nálezy. Obec Dubová sa nachádza pri Modre, na
východnom upätí Malých Karpát a na západnom okraji Dunajskej panvy. Pri výkopových
prácach súvisiacich s výstavbou vinárskeho komplexu boli na lokalite Malý trávnik pri
Dubovej odkryté vrstvy piesčitých ílov s bohatou faunou morských bezstavovcov. Okrem
koralov, rôznych druhov ulitníkov a lastúrnikov sa tu pomerne často vyskytovali aj fosílie
veľkých schránok druhu Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM). Nájdené boli väčšinou
fragmenty a poškodené schránky veľkých dospelých jedincov. V sedimente sa schránky ustríc
zachovali celistvo, väčšina schránok bola pôvodne pomerne dobre zachovaná, niektoré lastúry
boli v dôsledku fosilizačných procesov popraskané. K ich poškodeniu a rozlámaniu došlo
počas výkopových prác ťažkou stavebnou technikou. Na nálezisku sa však zriedkavo
nachádzali aj celé a dobre zachované lastúry, ktoré patrili skôr menším mladým jedincom.
Masívne a hrubostenné lastúry majú väčšinou charakteristický predĺžený tvar, sú mierne,
alebo i viac zahnuté. Iba v ojedinelých prípadoch dosiahli počas rastu rovný podlhovastý tvar.
Nájdené však boli aj schránky, ktoré sú od typických podlhovastých foriem skôr kratšie,
zavalitejšie a viac klenutejšie. U jedincov tohto druhu je možné pozorovať značnú variabilitu
morfológie jednotlivých schránok. Povrch lastúr je nerovný, zdobený nepravidelnými
jemnými, alebo i výraznejšími prírastkovými líniami. Veľmi nápadná je hlavne samotná
veľkosť schránok, ktoré dorastali do značných rozmerov. Na lokalite sa väčšinou nachádzali
poškodené schránky, alebo ich fragmenty s dĺžkou približne od 10 až do 30 cm, takže celé
veľké nepoškodené schránky dospelých exemplárov museli dosahovať dĺžku až niekoľko
desiatok centimetrov.
 Fragmenty gigantických schránok druhu Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) z Dubovej

Fragment nezvyčajne veľkého jedinca Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) nájdený na nálezisku v

Dubovej

Nálezy z Dubovej umožňujú detailnejšiu analýzu spoločenstva týchto lastúrnikov, ktoré v

danej biocenóze zohrávali významnú úlohu. Tieto ustrice obývali jemné ílovité až
piesčitoílovité dno v prostredí plytkého sublitorálu. Boli to typické sesilné bentózne
organizmy žijúce trvalo pripevnené na pevnom podklade. Na bahnitom ílovitom dne s
absenciou pevného substrátu boli tieto ustrice nútené pripevňovať sa na iné pevné predmety –
predovšetkým na schránky iných mäkkýšov. Na základe nálezov je zrejmé, že sa pripevňovali
hlavne o schránky veľkých dospelých jedincov vlastného druhu. Podľa spôsobu získavania
potravy ich možno zaradiť medzi filtrátory. Živili sa planktónom a organickými látkami
rozpustenými vo vode, ktoré získavali filtrovaním suspenzie - preto pre svoj život potrebovali
dobre prúdiacu vodu bohatú na planktón. Bol to euryhalínny druh lastúrnika tolerujúci aj
zníženie salinity morskej vody, ktorý bol charakteristický pre plytkovodné morské a pobrežné
ekosystémy vrátane estuárií . Je zaujímavé, že spoločenstvo mäkkýšov z vrchnobádenskej
lokality v Dubovej pozostáva prevažne z euryhalínnych rodov lastúrnikov a ulitníkov, ktoré
tolerujú mierne, alebo i výraznejšie zníženie salinity morskej vody. Ustrice Crassostrea
gryphoides (SCHLOTHEIM) dorastali do pomerne veľkých rozmerov. Dospelé jedince boli
vďaka svojim obrovským masívnym schránkam dobre chránené pred prípadnými útokmi
predátorov – či už dravých ulitníkov, alebo rýb. Samotné telíčko živočícha ukryté v bezpečí
medzi dvoma veľkými ťažkými lastúrami tak bolo dokonale chránené pred možným
nebezpečenstvom napadnutia dravcami. Ekologické faktory mali značný vplyv nie len na
morfológiu schránok a ich veľkosť, ale i na vek, ktorého sa tieto lastúrniky dožívali. O
vyhovujúcich a veľmi dobrých podmienkach v danom prostredí, v ktorom tieto ustrice žili,
svedčia veľké rozmery ich schránok. Je to práve veľkosť lastúr, ktorá poukazuje na ich
dožívanie sa pomerne vysokého veku. Na základe neúplných nálezov veľkých dospelých
exemplárov – prevažne fragmentov a poškodených lastúr nie je ale možné určiť presné
rozmery pôvodne celých nepoškodených schránok. Je však možné predpokladať, že schránky
väčšiny dospelých jedincov dorastali do dĺžky približne od 20 do 50 cm. Nájdené boli aj
fragmenty lastúr nasvedčujúce o skutočne gigantických jedincoch, ktoré nepochybne
dosahovali dĺžku väčšiu ako 50 cm. Veľkosť týchto nezvyčajne obrovských schránok sa
mohla pohybovať v rozmedzí od 50 až do 100 cm. Fosílie takýchto extrémne veľkých ustríc
patrili na lokalite skôr k ojedinelým nálezom. Podľa istej štúdie založenej na detailnej a
komplexnej analýze fosílnych vzoriek lastúrnikov Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM)
pochádzajúcich z rôznych období stredného miocénu z lokalít v Rakúsku bolo možné stanoviť
približný vek, ktorého sa dožívali. Táto štúdia priniesla zaujímavé a cenné výsledky. Počas
obdobia skorého stredného miocénu dorastali dospelé exempláre týchto gigantických ustríc do
dĺžky od 40 až do 100 cm a mohli sa dožívať veku od 17 až do 40
rokov. Avšak v priebehu neskorého stredného miocénu dorastali maximálne do dĺžky 20 cm a
dožívali sa nižšieho veku - od 10 do 14 rokov.

Fragment masívnej schránky Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) z Dubovej. Na bočnej strane

lastúry možno pozorovať jemné husté prírastkové línie
 Pohľad na úlomok hrubostennej schránky ustrice Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) z bočnej
strany. Dubová

Schránky ustríc poskytovali útočisko mnohým morským živočíchom - ich hrubostenné lastúry
obývalo viacero druhov rôznych sesilných a vŕtavých organizmov. Na schránkach niektorých
jedincov tak vznikali zaujímavé a jedinečné mikrokomunity tvorené týmito živočíchmi.
Sesilné bentózne organizmy, ku ktorým patrili rôzne druhy bezstavovcov, sa usídľovali na
povrchu lastúr, kde žili trvalo a pevne pripevnené. Okrem machoviek, serpulidných červov a
koloniálnych koralov druhu Siderastraea italica (DEFRANCE) boli na ich schránkach
nájdené pripevnené ustrice druhu Cubitostrea digitalina (EICHWALD), ako aj schránky
jedincov vlastného druhu - Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM). Povrch a vnútro lastúr
boli taktiež často obývané rôznymi vŕtavými organizmami, ktoré na schránkach ustríc
zanechali množstvo bioerozívnych stôp. Tieto nenápadné bezstavovce dokázali svojou
intenzívnou vŕtavou činnosťou ich veľké a masívne lastúry perforovať početnými
chodbičkami, komôrkami a kanálikmi. K narúšaniu pevnej kompaktnej štruktúry lastúr
tvorených uhličitanom vápenatým dochádzalo chemickým pôsobením, alebo kombináciou
chemického a mechanického pôsobenia týchto živočíchov. Kolónie hubiek rodu Cliona, červy
triedy Polychaeta, ako aj početné vŕtavé lastúrniky poškodzovali svojou aktívnou vŕtavou
činnosťou schránky ustríc. Časté nálezy patria hlavne lastúrnikom druhu Lithophaga
lithophaga (LINNAEUS). V navŕtaných a vyleptaných podlhovastých otvoroch a dutinách,
situovaných v niektorých prípadoch aj husto a tesne vedľa seba, mohlo žiť v schránke jednej
ustrice súčasne aj niekoľko jedincov týchto pomerne veľkých vŕtavých lastúrnikov. Druh
Lithophaga lithophaga (LINNAEUS) je rozšírený aj recentne - predovšetkým v pásme prílivu
a odlivu a plytkých vodách infralitorálu, žijúci zavŕtaný v komôrkach vytvorených v pevnom
skalnatom vápencovom podklade. Keďže na mäkkom bahnitom dne nebola žiadna možnosť,
kde by sa mohli zavŕtať a usídliť, vhodnou alternatívou pre osídlenie boli okrem koralov aj
pevné a mohutné vápenaté schránky ustríc Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM). Na ich
masívnych lastúrach boli okrem zástupcov rodu Lithophaga nájdené vyvŕtané otvory, ako aj
schránky patriace ďalšiemu vŕtavému lastúrnikovi - drobnému druhu Hiatella arctica
(LINNAEUS).
 Detailný pohľad na povrch úlomku schránky Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) so stopami po
vŕtavej činnosti
červov triedy Polychaeta. Dubová

Ustrica Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) so zachovanými bioerozívnymi stopami spôsobenými

vŕtavými morskými organizmami
Lokalita Dubová

a - Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) – lastúra

b – detailný pohľad na povrch lastúry s kanálikmi a chodbičkami vyvŕtanými červami (Polychaeta)
c – detail na stopy deštruktívnej vŕtavej činnosti hubiek rodu Cliona na povrchu schránky

Úspešnosť druhu Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) je preukázateľná aj jeho pomerne

rozsiahlou geografickou distribúciou, ktorá je doložená početnými nálezmi z Európy, Afriky a
západnej Ázie. Stratigraficky bol tento druh rozšírený od neskorého oligocénu (23,03 mil. r.)
až po pliocén (2,58 mil. r.). Nájdené boli na viacerých lokalitách v oblasti východnej a
centrálnej Paratetýdy, v Mediteránnej a severovýchodnej Atlantickej provincii, ako aj na
lokalitách z oblasti západného Indopacifického regiónu (Somálsko, Madagaskar). V centrálnej
Paratetýde sa tento druh objavil už koncom oligocénu, pričom jeho výskyty sú
dokumentované až po obdobie sarmat (11,60 mil. r.). Z oblasti centrálnej Paratetýdy sú
významné nálezy týchto ustríc známe aj zo stredného miocénu (karpat) lokality Korneuburg v
Rakúsku, kde boli v piesčitých sedimentoch odkryté hromadné nálezy týchto ustríc.
Nájdených tu bolo viac ako 15 000 schránok týchto gigantických lastúrnikov.

Lastúrnik Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) z lokality v Dubovej s bioerozívnymi stopami

spôsobenými vŕtavými hubkami

a - Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) – lastúra

b – pohľad na povrch spodnej časti lastúry rozvŕtaný hubkami rodu Cliona

Prierezy schránok ustríc Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) s navŕtanými otvormi a fosíliami

lastúrnikov
druhu Lithophaga lithophaga (LINNAEUS). Dubová
a – pohľad na fosílie vŕtavých lastúrnikov Lithophaga lithophaga (LINNAEUS) vo svojej životnej polohe v
schránke ustrice. Fosílie sú zachované v podobe kamenných jadier so zvyškami pôvodnej schránky.
b – podlhovasté komôrky vyleptané v schránke ustrice lastúrnikmi Lithophaga lithophaga (LINNAEUS).

Druh Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) koncom pliocénu vyhynul. Recentne je rod

Crassostrea zastúpený niekoľkými druhmi, pričom medzi najrozšírenejšie a pravdepodobne aj
najznámejšie patria predovšetkým druhy Crassostrea gigas (THUNBERG) a Crassostrea
virginica (GMELIN). Recentné druhy rodu Crassostrea obývajú hlavne litorálnu zónu,
rozšírené sú tiež v prostredí plytkého sublitorálu. V pásme prílivu a odlivu žijú tieto ustrice na
niektorých miestach v obrovských množstvách na pomerne veľkých plochách pozdĺž
pobrežia, alebo v chránených zálivoch, kde dokážu za priaznivých podmienok vytvárať
rozsiahle kolónie. V niektorých prípadoch – ak dôjde k akumulovaniu väčšieho počtu
jedincov na jednom mieste, môžu tieto lastúrniky vytvárať v plytčinách v blízkosti pobreží
masívne ustricové rífy. Obývajú väčšinou skalnaté dno, no nevyhýbajú sa ani mäkkému
ílovitému substrátu. Sú to eurytermné, euryhalínne lastúrniky, ktorým sa taktiež dobre darí v
plytkovodných oblastiach v blízkosti ústí riek, ako aj priamo v ústiach riečnych tokov
(estuárie). Rozšírené sú aj v pobrežných zónach pokrytých mangrovovými porastami v
tropických a subtropických oblastiach, kde žijú pripevnené na koreňových systémoch
mangrovníkov. Niektoré druhy sa dožívajú pomerne vysokého veku – zástupcovia druhu
Crassostrea gigas (THUNBERG) sa dožívajú až do veku 30 rokov. Rod Crassostrea je
recentne rozšírený celosvetovo.

Pohľad na plytčinu počas odlivu pri pobreží Nemecka s rozsiahlymi kolóniami recentných ustríc druhu
Crassostrea gigas (THUNBERG) Waddenské more.
Obrázok prevzatý zo stránky: www.senckenberg.de

Autor: Rado Biskupic