PODMIENKY EFEKTVNOSTI A ELNOSTI POUITIA TEPELNCH ERPADIEL NA SLOVENSKU

Prof. Ing. Vclav Havelsk, PhD., Strojncka fakulta STU Bratislava

vod Je veobecne znme, e tepeln erpadlo pracuje na princpe chladiaceho termodynamickho obehu, v ktorom teplo zskavan kondenzciou chladiva v kondenztore sa vyuva ako uiton tepeln energia pre rzne ely - vrobu teplej uitkovej vody, vykurovanie alebo rzne technologick ohrievacie procesy. Tepeln erpadlo sa sklad z rovnakch komponentov ako chladiace zariadenie, me pracova na princpe kompresorovho chladiaceho zariadenia, alebo aj absorpnho chladiaceho zariadenia. Nzkopotencilne teplo potrebn pre vyparovanie chladiva vo vparnku sa zskava vinou z okolitho prostredia vzduchu, vody, zemskho povrchu, slnenej energie, alebo aj z rznych odpadnch energetickch tokov z technologickch aj inch tepelnch procesov. Tepeln erpadl ako alternatvne zariadenia pre vrobu tepelnej energie mu by za uritch podmienok energeticky, ekologicky aj ekonomicky efektvnejm zdrojom tepla ako klasick zariadenia kotle na spaovanie fosilnch palv, prpadne kogeneran zdroje tepla a elektrickej energie. Stanovenie energetickej a ekonomickej efektvnosti prevdzky tepelnho erpadla, ale vychdza zo zsadne inch predpokladov, ako na chladiacom zariaden. Ide o to, e tepelnho erpadlo je alternatvou ku klasickmu spsobu vroby tepla (chladiace zariadenie nem principilne in alternatvu) a preto energetick a ekonomick hodnotenie, ktor rozhoduje o elnosti jeho pouitia sa mus realizova v porovnan s inm klasickm spsobom vroby tepla. Tepeln erpadlo je potom eln poui len v prpade ak toto porovnanie vychdza priaznivo, priom si je potrebn uvedomi, e pre budceho uvatea je rozhodujce len komplexn ekonomick hodnotenie (teda cena vyrbanho tepla mus by menia ako porovnvanho spsobu jeho vroby). Priazniv energetick hodnotenie uvedenho porovnania ete nezaruuje ekonomick efektvnos, je len jednm z jej predpokladov. HODNOTENIE ENERGETICKEJ A EKOLOGICKEJ EFEKTVNOSTI PREVDZKY TEPELNCH ERPADIEL Energetick efektvnos Energetick efektvnos chladiaceho termodynamickho obehu (a teda aj tepelnho erpadla) je dan pomerom uitone zskanho energetickho toku k dodanej (vynaloenej) energii na jeho vrobu. Tento pomer sa nazva vkonov slo a vo svetovej literatre sa oznauje COP (z anglickho coefficient of performance). V naej odbornej literatre sa doteraz vinou tento pomer oznauje ako a nazva vykurovac faktor.

Pre tepeln erpadlo pracujce na princpe kompresorovho chladiaceho obehu, kde zskavame uiton tepeln vkon z kondenztora QT a dodvame pohonn mechanick energiu (vinou vo forme elektrickej energie na pohon elektromotora) na kompresor o prkone P teda plat: COPT = QT / P Tento pomer teda uruje, koko uitonej energie vyrobme na jednotku dodvanej pohonnej energie na prevdzku zariadenia. Samotn hodnota COP me ale sli len na porovnvanie jednotlivch tepelnch erpadiel medzi sebou. Pre porovnanie energetickej efektvnosti tepelnho erpadla s klasickm spsobom vroby energie je potrebn zavies definciu tzv. sinitea efektvnosti , ako pomeru tepelnho vkonu tepelnho erpadla a tepelnho vkonu porovnvanho klasickho zariadenia vroby tepla pri rovnakej spotrebe primrnej energie. Sinite vyjadrme v alom pre v sasnosti jednoznane prevaujcu klasick vrobu tepla spaovanm foslnych palv v kotle a pre takisto prevaujci druh tepelnch erpadiel na princpe kompresorovho chladiaceho obehu s kompresorom pohanm elektromotorom. Potom pre sinite plat: QT COPT . = = QK k kde: QK je tepeln vkon porovnvanho kotla na foslne palivo k je innos porovnvanho kotla je transforman koeficient vyjadrujci podiel medzi vyrobenm mnostvom elektrickej energie a spotrebou primrnej energie na tto vrobu v danej krajine Hodnotu vypotame ako [4]: e = xe (2)

(1)

kde: e je priemern hodnota termickej innosti vroby elektrickej energie spaovanm foslneho paliva (v kondenzanch elektrrach a teplrach ) v jednotlivej krajine ( hodnota pre SR je 0,35 a 0,48) xe je podiel elektrickej energie vyrban spaovanm foslnych palv z celkovej vroby v danej krajine ( pre SR je to pribline 0,2) Na zklade uvedenho je mon vyjadri palivovo-energetick sporu UK (sporu primrnych energetickch zdrojov foslneho paliva) prevdzky tepelnho erpadla v porovnan s prevdzkou porovnvanho kotla vzahom: k UK = 1 - COPT.

(3)

Potom je mon uri tzv. medzn hodnotu vkonovho sla tepelnho erpadla (COPTM), pri ktorej je spora primrnej energie poda vzahu (3) nulov vzahom: COPTM = k (4)

K spore primrnych energetickch zdrojov, teda foslneho paliva prevdzkou T v porovnan s vrobou tepla v kotle teda dochdza len v prpade ak COPT konkrtnej aplikcie je vy ako medzn hodnota COPTM. Pre podmienky vroby elektrickej energie na Slovensku (uvaujeme priemern hodnotu e = 0,4, potom = 2) vychdza COPTM = 0,.45 ( ak potame s priemernou hodnotou k = 0,9). Z uvedenho vyplva, e vetky tepeln erpadl prevdzkovan v SR prinaj sporu primrnej energie ( vetky samozrejme dosahuj hodnotu COPT > 1, teda vyiu ako COPTM) v kvantitatvnej miere mernej hodnote COPT konkrtnej aplikcie.

Ekologick efektvnos Ekologick efektvnos tepelnho erpadla je dan hodnotou TEWI, teda celkovho ekvivalentu globlneho oteplenia, ktor prevdzka tepelnch erpadiel spsobuje monm nikom chladiva do okolia (tka sa viny v sasnosti pouvanch

chladv okrem prrodnch, ako s amoniak, butn, izobutan a propan) a vyuvanm elektrickej energie pre pohon kompresora (tka sa prevane pouvanch kompresorovch obehov), o spsobuje nik sklenkovch plynov (CO2) pri jej vrobe spaovanm foslnych palv. Tento tzv. nepriamy vplyv by sa mohol eliminova len ak by vetka elektrick energia v SR bola vyroben atmovmi alebo vodnmi elektrrami, s m sa ned v dohadnom ase uvaova. Tepeln erpadl teda nemono vo veobecnosti hodnoti ako zariadenia, ktor s ekologicky nekodn. Ich ekologicky kodliv vplyvy na globlne otepovanie planty klesaj merne so zvyovanm energetickej efektvnosti ich prevdzky, teda so zniovanm spotreby primrnej energie na jednotku vyrobenej tepelnej energie, o samozrejme spsobuje zniovanie niku sklenkovch plynov pri vrobe pohonnej elektrickej energie (ale aj pri vrobe pohonnej tepelnej energie na absorpnch chladiacich obehoch). Priamy nik chladiva a jeho potencil globlneho otepovania (GWP) m pri sasne pouvanch chladivch a zariadeniach s prevane hermetickmi kompresormi na celkov hodnotu TEWI u len vemi mal vplyv. Hodnotenie ekonomickej efektvnosti tepelnch erpadiel Zkladnou podmienkou pre dosiahnutie ekonomickej vhodnosti a uitonosti pouitia tepelnho erpadla namiesto niektorho klasickho alebo inho spsobu vroby tepla je, e celkov ron nklady (uren prevdzkovmi a investinmi nkladmi) na tto vrobu s niie, ako celkov ron nklady na porovnvan spsob vroby tepla. Pre porovnanie celkovch ronch nkladov teda mus plati vzah [3]: (NPE + A . I + NPR)T < (NPE + A . I + NPR)PS kde: NPE NPR I A - s ron nklady na paliv a dodan energiu - ron prevdzkov nklady bez nkladov na paliv a energiu - investin nklady - podiely jednorzovch investinch nkladov (odpisy) (5)

av strana nerovnosti (5) s hornm indexom T sa tka navrhovanho systmu tepelnho erpadla, prav strana s hornm indexom PS sa tka porovnvanho systmu vroby tepla. Ron nklady na paliv a energiu pre kompresorov obeh tepelnho erpadla s pohonom kompresora elektromotorom a porovnvan vrobu tepla spaovanm foslneho paliva v kotle urme nasledovnmi vzahmi:

(NPE)T = ce . QR / COPT (NPE)PS = cq . QR / k kde: QR cq ce je ron dodvka tepla z porovnvanch systmov, je cena tepla v palive (Sk /Wh), je cena elektrickho prdu (Sk/Wh).

(6) (7)

Je potrebn zdrazni, e platnos vzahu (5) je len nutnou podmienkou pre monos dosiahnutia ekonomickej vhodnosti pouitia tepelnch erpadiel v porovnan s inm spsobom vroby tepla. Tento vzah teda nie je komplexnm hodnotenm ekonomickej efektvnosti investcie do systmu tepelnho erpadla, ktor vyaduje urenie peanch tokov (mus bra do vahy cenu peaz rokov miery, inflciu a pod.) a v konenom dsledku urenie hrubej a istej nvratnosti investcie, ktor je rozhodujca pre uvatea pre stanovenie vhodnosti a uitonosti realizcie danho systmu tepelnho erpadla pre vrobu tepelnej energie. Bez komplexnho ekonomickho hodnotenia nie je teda mon len potvrdenm platnosti vzahu (5) argumentova o ekonomickej vhodnosti a uitonosti pouitia tepelnch erpadiel. Ak nerovnos (5) neplat, teda ron nklady na systm tepelnho erpadla s vyie ako na porovnvan systm, vtedy je samozrejme bezpredmetn vykona komplexn ekonomick analzu, pretoe nvratnos investcie me vyjs: "len zporn teda nie je iadna". Vzhadom k tomu, e investin nronos systmov tepelnch erpadiel je prakticky vdy vrazne vyia ako na porovnvan klasick systmy vroby tepla spaovanm foslnych palv, je teda dosiahnutie spor primrnej energie poda vzahu (3) nutnou podmienkou platnosti nerovnosti (5) pre porovnanie celkovch ronch nkladov. i bude potom mon dosiahn ekonomick vhodnos danej investcie na systm tepelnho erpadla v porovnan s konvennou vrobou tepla spaovanm foslneho paliva zle od kvantitatvnych pomerov jednotlivch hodnt porovnvanch systmov vo vzahoch (5), (6) a (7). Na tie z energetickho hadiska vplva najm hodnota teploty zdroja nzkoteplotnej energie na vparnk tepelnho erpadla (ktor v prevanej miere ovplyvuje dosiahnuten hodnotu vkonovho sla COP) a jej asov priebeh poas prevdzky. Z ekonomickho hadiska ide najm o vku investcie na cel systm tepelnho erpadla. Monosti efektvneho a elnho pouitia tepelnch erpadiel v podmienkach SR Pre hodnotenie relnych monost efektvneho vyuitia tepelnch erpadiel v SR sa budeme predovetkm zaobera systmami tepelnch erpadiel vzduch voda a vzduch

vzduch. Ide teda o tepeln erpadl, ktor vyuvaj ako zdroj nzkoteplotnej energie pre vparnk obehu okolit prostredie atmosfrick vzduch. Tepeln erpadl vyuvajce podzemn (pitn) vodu mu by sce energeticky aj ekonomicky efektvne, ale ich plon uplatnenie u ns vzhadom na prsne vodohospodrske predpisy neprichdza celoplone do vahy. Tepeln erpadl vyuvajce geotermlnu vodu s takisto vysoko energeticky efektvne a pri ich vyuit pre vek tepeln vkony v obytnch alebo priemyselnch objektoch mu by aj ekonomicky efektvne, ale ich vyuitie je viazan na miesto vskytu geotermlnej vody. Uplatnenie tepelnch erpadiel vyuvajcich ako zdroj nzkoteplotnej energie zemsk kru (pdu) je sce energeticky vysoko efektvne a teoreticky celoplone v SR aplikovaten, ale takto systmy nemu dosiahnu pre uvatea prijaten ekonomick efektvnos vzhadom na nemerne vysok investin nklady. Dosiahnutie energetickej aj ekonomickej efektvnosti je vemi relne a perspektvne tepelnmi erpadlami, ktor vyuvaj ako nzkoteplotn zdroj energie rzne odpadn tepeln toky z technologickch priemyselnch aj inch procesov. Ide najm o tzv. priemyseln tepeln erpadl vekch tepelnch vkonov, ktor sa zatia v SR minimlne vyuvaj, aj ke nevyuitch odpadnch tepelnch tokov je vek mnostvo najm v potravinrskom priemysle (konzervcia potravn teplom) a v energetike (chladenie kondenztorov, losk toivch strojov a pod.). Problmom je najm to, e nie je potreba vyuitia generovanho tepelnho vkonu v danom mieste. Jedinm plone vyuitenm systmom v SR s teda tepeln erpadl so vzduchom ako nzkoteplotnm zdrojom energie. Mu by pouit na vrobu teplej itkovej vody, vykurovanie, alebo vrobu tepla pre technologick ohrievacie procesy. Hlavnm problmom takhoto systmu tepelnho erpadla je, e teplota okolitho vzduchu kles v zimnom obdob, ke naopak stpa potreba tepelnho vkonu pre vykurovanie alebo ohrev teplej uitkovej vody. Ak teplota vzduchu kles, kles samozrejme vkonov slo COP, kles spora primrnej energie a zniuje sa kvantitatvny rozdiel v nerovnosti poda vzahu (5) a tm kles monos dosiahnutia ekonomickej vhodnosti investcie do takhoto systmu vroby tepla. V klimatickch podmienkach SR Ke v zimnch mesiacoch s teploty vzduchu asto poas dlhieho obdobia v rozmedz od 0 do 10 C aj niie, dosahuj uveden systmy tepelnch erpadiel pre vykurovanie a prpravu teplej uitkovej vody relne seznne hodnoty COP (dan pomerom mnostva vyrobenho tepla k dodanej pohonnej energii za cel dobu prevdzky poas kalendrneho roku) v rozmedz od 2,5 a 3,5. Zvenie seznnej hodnoty COP je samozrejme mon dimenzovanm systmu na ni tepeln vkon ak je maximlne

v zimnch mesiacoch potrebn. Potom je ale potrebn poui alternatvny systm vroby tepla, o nemerne zvyuje investin nklady celho vykurovacieho systmu. Vzhadom na podiel elektrickej energie vyrban spaovanm foslnych palv z celkovej vroby na Slovensku ( pribline 0,2) dosahuj tepeln erpadl prevdzkovan v SR vysok spory primrnej energie ( poda vzahu (3)) v porovnan s vrobou tepla spaovanm foslnych palv a preto aj dosiahnutie ekonomickej vhodnosti ich pouitia ( nzkej doby nvratnosti investcie) je vo vine prpadov ich aplikcie relne.

Energetick efektvnos sa neustle zvyuje Na druhej strane je potrebn kontatova, e energetick efektvnos systmov tepelnch erpadiel vzduch - voda sa vskumom a vvojom tchto zariaden neustle zvyuje, najm pouitm innejch kompresorov, vmennkov tepla, ekonomickou regulciou a pod. U v sasnosti je mon navrhn takto energeticky aj ekonomicky efektvne systmy pre vykurovanie a prpravu teplej uitkovej vody s vyhovujcou nvratnosou. Predpokladom je ale maximlne zniovanie potrebnej kondenzanej teploty, o je umonen vvojom vekoplonch vykurovacch systmov s o najniou potrebnou teplotou (35 C aj niie), zvyovanie tepelnej izolcie vykurovanch priestorov a stavieb pre znenie potreby tepelnho vkonu v zimnch mesiacoch a najm m dlhm vyuitm systmu poas roka, teda nielen v zimnom a prechodnom jarnom a jesennom obdob, ale aj v letnom obdob na vrobu chladu (na prklad pomocou systmu s reverzibilnm cyklom). Z uvedenho je zrejm, e energetick a ekonomick efektvnos systmu tepelnho erpadla vzduch-voda alebo vzduch-vzduch (pre teplovzdun vykurovanie) mus by hodnoten pre konkrtne podmienky jeho aplikcie, ako s klimatick podmienky, prevdzkov doba poas roku, spsob vyuitia zskanej tepelnej energie (vykurovanie, tepl voda a in) a alie pecifick prevdzkov parametre. Pri nvrhu vyuitia takchto systmov pre vykurovanie a tepl vodu v novch objektoch s vekoplonmi vykurovacmi systmami je mon realizova jednoznane energeticky aj ekonomicky efektvne nvrhy. Zver Na Slovensku nepochybne existuj relne monosti vraznho rozrenia pouvania tepelnch erpadiel ako alternatvnych zdrojov tepelnej energie. Tieto monosti s dan schopnosou nvrhu a realizcie energeticky aj ekonomicky efektvnych aplikci, ktor prines okrem spor primrnej energie aj vrazn

ekonomick spory uvateom a znia ekologicky nepriazniv vplyvy v porovnan s inmi spsobmi vroby tepla. To je umonen v podmienkach SR najm malm podielom vroby elektrickej energie spaovanm foslnych palv (pribline 20%), ie elektrick energia je v SR vyrban prevane ekologicky bez spaovania foslnych palv (najm v atmovch a vodnch elektrrach). Z hadiska vyuitia tepelnch erpadiel pre vykurovanie a vrobu teplej vody je mon u v sasnosti navrhn energeticky aj ekonomicky efektvne systmy tepelnch erpadiel vzduch voda. Aplikcia tepelnch erpadiel pre vykurovanie a prpravu teplej uitkovej vody s niektormi almi zdrojmi nzkoteplotnej energie ako je najm zemsk kra a slnen energia, nie je v podmienkach SR najm pre vysok investin nroky ekonomicky efektvna a je pre vinu uvateov v sasnosti nerelna. Taktie nie je mon dosiahn ekonomick ale ani energetick efektvnos vroby tepla kombinciou tepelnch erpadiel a solrnych kolektorovch systmov. Relne a perspektvne s ukazuj monosti efektvnych nvrhov vysokokapacitnch priemyselnch tepelnch erpadiel vyuvajcich odpadn energetick tepeln toky z technologickch aj inch energetickch prevdzok. Ich vyuitenos je ale len v mieste vskytu tchto tokov. Pouit literatra [1] Merik, K., Havelsk, V., Fri,B.: Tepeln erpadl. Alfa/SNTL, Bratislava, 1988 [2] Havelsk,V.: Energetick efektvnos aplikci chladiacich obehov. Vydavatestvo STU Bratislava, 1999 [3] Havelsk,V., Fri, B.: Chladenie - Zklady techniky chladenia a tepelnch erpadiel. Skript pre Stavebn a Strojncku fakultu STU, Vydavatestvo STU, Bratislava, 1994. [4] Havelsk,V.: Evaluation of renewable heat sources utilization by heat pumps. Proceedings of 7th International conference Compressors 2009. Papiernika.,SR 30.9 - 2.10.2009, SZ CHKT, Rovinka ISBN: 978-80-89376-02-2