Informcie pre technikov a osoby pouvajce chladiace

zariadenia, klimatizan zariadenia a tepeln erpadl

obsahujce flurovan sklenkov plyny
(janur 2015)

Zhrnutie
Nariadenie (E) . 517/2014 o flurovanch sklenkovch plynoch (alej len nariadenie) obsahuje
viacer poiadavky na servisnch technikov a prevdzkovateov zariaden obsahujcich flurovan
sklenkov plyny (F-plyny), ako s naprklad flurovan uhovodky (HFC).
Servisn technici a prevdzkovatelia chladiacich zariaden, klimatizanch zariaden a tepelnch
erpadiel musia zabezpei, aby sa zamedzovalo emisim a aby dochdzalo k ich obmedzovaniu.
Predovetkm potrebuj vedie, i a ako asto sa m kontrolova, i v zariaden nedochdza k
niku, a musia vies zznamy o tchto zsahoch. V niektorch zariadeniach mu by nutn aj
automatick systmy detekcie niku. Konkrtne poiadavky zvisia od vekosti dvky F-plynu v
zariaden meranej pomocou ekvivalentu CO2, o s jednotky, v ktorch sa vyjadruje potencilny
vplyv na globlne otepovanie.
Pri kadej kontrole zariadenia obsahujceho sasti, v ktorch sa nachdza F-plyn, servisn
spolonosti a prevdzkovate musia zabezpei, aby technick pracovnk poveren touto lohou mal
prslun osvedenie tkajce sa F-plynu alebo absolvoval odborn prpravu pre tento typ
zariaden. Okrem toho prevdzkovatelia vetkch druhov zariaden musia pred vyradenm tchto
zariaden prija opatrenia na riadne zhodnotenie a/alebo znienie F-plynov.
Nariadenm sa takisto zavdza tzv. postupn zniovanie HFC. Postupn zniovanie HFC znamen,
e ponuka HFC bude oraz obmedzenejia, najm v prpade HFC s relatvne vysokm potencilom
globlneho otepovania (GWP). Z tohto dvodu prevdzkovatelia maj jasn motivciu investova
do zariaden vyuvajcich plyn s najnim monm vplyvom na globlne otepovanie, vrtane
tch, ktor vyuvaj alternatvne plyny, ako s uhovodky, amoniak a oxid uhliit.
Pri nkupe novch zariaden by si prevdzkovatelia mali by vedom zkazov tkajcich sa
pouvania uritch F-plynov v novch zariadeniach. Od roku 2020 u nebude povolen
prevdzkovanie uritch chladiacich zariaden s novmi (pvodnmi) F-plynmi, ktor maj vemi
vysok vplyv na globlne otepovanie.
Cieom tohto dokumentu je poskytn usmernenia pouvateom a technikom zariaden bez toho,
aby boli dotknut povinnosti uveden v nariaden. Tento usmerovac dokument sa zameriava na
vetky chladiace a klimatizan zariadenia a tepeln erpadl vyuvajce F-plyny, i u mobiln,
alebo stacionrne.
Tento dokument nie je prvnym predpisom.

Potvrdenie

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Tento dokument pre Generlne riaditestvo Eurpskej komisie pre oblas klmy pripravili Barbara
Gschrey a Bastian Zeiger zo spolonosti ko-Recherche GmbH (Germany).

Obsah
Zhrnutie ...........................................................................................................................1
Obsah ..............................................................................................................................2
Veobecn informcie ..................................................................................................3

1.

1.1.

o s flurovan sklenkov plyny (F-plyny)? ............................................................3

1.2.

o je GWP (potencil globlneho otepovania)? .........................................................3

2.

Komu je uren tto brora? .......................................................................................4

3.

o je nov? ................................................................................................................4

4.

Ktorch zariaden sa to tka? ........................................................................................5

4.1.

Typy zariaden ......................................................................................................5

4.2.

Hermeticky uzavret systmy .................................................................................6

4.3.

Dvka na zariadenie ..............................................................................................6

Povinnosti zamedzovania emisim a ich obmedzovania a zhodnotenia .................................9

5.

5.1.

Prehad veobecnch povinnost prevdzkovateov a servisnch zamestnancov ..............9

5.2.

Zamedzovanie emisim ....................................................................................... 15

5.3.

Obmedzovanie emisi prostrednctvom kontrol niku ................................................ 15

5.4.

Obmedzovanie prostrednctvom systmov detekcie niku ......................................... 16

5.5.

Obnova a regenercia chladv ............................................................................... 18

5.6.

Vedenie zznamov .............................................................................................. 18

5.7.

Oznaovanie ...................................................................................................... 19

Povinnosti svisiace s osvedovanm technickch zamestnancov a spolonost .................... 20

6.

6.1.

Stacionrne chladenie a klimatizcia a chladiarensk nkladn aut a prpojn vozidl .. 20

6.2.

Mobiln klimatizcia ............................................................................................ 21

Nov opatrenia ......................................................................................................... 22

7.

7.1.

Postupn zniovanie ............................................................................................ 22

7.2.

Zkazy .............................................................................................................. 23

8.

F-plyny uveden v prlohe I k nariadeniu....................................................................... 25

9.

Spsob vpotu celkovho GWP zmesi .......................................................................... 28

10.
Limity vekosti dvky pre ben chladiace ltky a zmesi v kilogramoch, ktor zodpovedaj
limitom dvky v ekvivalente CO2 ........................................................................................ 28
11.

GWP neflurovanch plynov v prlohe IV k nariadeniu .................................................. 29

12.

Zoznam vykonvacch aktov .................................................................................... 30

13.

Kde zskate alie informcie? .................................................................................. 31

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

1.
1.1.

Veobecn informcie
o s flurovan sklenkov plyny (F-plyny)?

F-plyny s lovekom vyroben chemick ltky, ktor sa pouvaj v niekokch odvetviach a

aplikcich. V 90. rokoch minulho storoia zskali popularitu ako nhrady pre urit ltky
pokodzujce oznov vrstvu, ktor sa v tom ase pouvali vo vine aplikci, ako s naprklad
chlrflurovan uhovodky (CFC) a neplne halognovan chlrflurovan uhovodky (HCFC),
ktorch pouvanie sa postupne zniovalo v rmci Montrealskho protokolu. Hoci F-plyny nemaj
vlastnosti, ktor pokodzuj oznov vrstvu, vrazne prispievaj k zmene klmy. Vplyv F-plynov zo
vetkch aplikci v tomto kontexte je porovnaten s vplyvom celho odvetvie letectva.
V prlohe I k nariadeniu sa uvdzaj tieto flurovan sklenkov plyny:
1.

flurovan uhovodky (HFC),

2.

perflurovan uhovodky (PFC) a

3.

ostatn plnoflurovan zleniny [fluorid srov (SF6)].

Zoznam tchto plynov a ich potencil globlneho otepovania (GWP) spolu s ich typickmi
aplikciami je zahrnut v oddiele 8 tohto dokumentu.

1.2.

o je GWP (potencil globlneho otepovania)?

GWP sa pouva ako parameter na oznaenie relevantnosti plynov z hadiska otepovania

atmosfry. Vypota sa ako storon potencil otepovania jednho kilogramu F-plynu vo vzahu k
jednmu kilogramu CO2. Vpoet potencilu globlneho otepovania (GWP) v prpade zmes sa
uvdza v oddiele 9 tohto dokumentu.
Potencil globlneho otepovania F-plynov sa zvyajne pohybuje rdovo v tiscoch. Naprklad
R404A (GWP 3 922) je 3 922 krt innej sklenkov plyn ako CO2. Zamedzovanie niku F-plynov
do atmosfry je preto vemi innm spsobom zniovania emisi, ktor prispievaj k zmene klmy.
Tabuka 1: Potencily globlneho otepovania bench sklenkovch plynov v porovnan
s niektormi typickmi F-plynmi (oranov farba)

Plyn
CO2
Metn
Oxid dusn

GWP (AR4,
100r)
1
25
298

HFC-134a

1 430

R-404A (HFC zmes)

3 922

R-410A (HFC zmes)

2 088

HFC-125

3 500

PFC-14

7 390

SF6

22 800

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Komu je uren tto brora?

2.

Tto brora obsahuje poiadavky stanoven v nariaden o F-plynoch pre prevdzkovateov

zariaden, ako aj technickch zamestnancov pracujcich s chladiacimi a klimatizanmi zariadeniami
(RAC).
Prevdzkovate, ktor je prvne zodpovedn za dodriavanie mnohch povinnost svisiacich s
obmedzovanm emisi, ako je naprklad kontrola niku a riadne vyraovanie zariaden, je
vymedzen ako fyzick alebo prvnick osoba, ktor m skuton prvomoc nad technickm
fungovanm vrobkov a zariaden1. Poda tohto vymedzenia sa vlastnk automaticky nestva
prevdzkovateom zariadenia, pokia lensk tt neur, e za zvzky prevdzkovatea je
zodpovedn vlastnk2.
Skuton prvomoc nad technickm fungovanm konkrtneho zariadenia alebo systmu by
v zsade mala obsahova tieto prvky:

Von prstup k systmu, o zaha aj monos dohliada na jeho sasti a ich fungovanie a
monos poskytn prstup tretm stranm.

Kontrola nad kadodennm fungovanm a prevdzkou (napr. prijmanie rozhodnut o

zapnut alebo vypnut).

Prvomoc (vrtane finannej) rozhodn o technickch pravch (napr. vmene

komponentu), pravch mnostva F-plynov v zariaden alebo systme a o vykonvan
kontrol alebo oprv.

Prevdzkovateom domcich alebo malch obchodnch zariaden typicky bva jednotlivec, zvyajne
vlastnk zariadenia, zatia o pri komernch a priemyselnch aplikcich je prevdzkovateom vo
vine prpadov prvnick osoba (zvyajne spolonos), ktor je zodpovedn za vydvanie
pokynov zamestnancom, pokia ide o kadodenn technick fungovanie zariadenia.
V niektorch prpadoch, najm v prpade vekch zariaden, s na vykonvanie drby alebo
servisu uzavret zmluvy so servisnmi spolonosami. V tchto prpadoch urenie prevdzkovatea
zvis od zmluvnho a praktickho dojednania medzi zmluvnmi stranami.

3.

o je nov?

Pre prevdzkovateov oboznmench s povinnosami poda starho nariadenia o F-plynoch

nariadenia (ES) . 842/2006 sa v tomto oddiele uvdzaj najdleitejie zmeny, ktor prinieslo
nov nariadenie o F-plynoch nariadenia (E) . 517/2014 (alej len nariadenie), ktor s
relevantn pre prevdzkovateov zariaden.
Obmedzovanie a zhodnocovanie: V porovnan s opatreniami nariadenia o F-plynoch prijatho v
roku 2006 sa uplatuj niektor alie poiadavky na zamedzovanie emisim, kontrolu nikov,
spracovanie na konci ivotnosti a kvalifikciu zamestnancov, ktor s podrobne opsan niie.
Postupn zniovanie: V nariaden sa zavdza nov mechanizmus, ktor bude zniova ponuku
HFC na trhu E. V rokoch 2015 a 2030 bude nutn uvies na trh o 79 % menej flurovanch
uhovodkov (vyjadren v ekvivalente CO2). To bude ma vplyv na vrobcov HFC, vrobcov
zariaden, servisnch zamestnancov vykonvajcich servis HFC a prevdzkovateov zariaden.
Zkazy: Bolo pridanch niekoko novch zkazov, tkajcich sa najm chladiacich a klimatizanch
aplikci.

lnok 2 ods. 8 nariadenia (ES) . 517/2014.

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

4.
4.1.

Ktorch zariaden sa to tka?

Typy zariaden

Nariadenie sa vzahuje na vetky druhy zariaden obsahujcich F-plyny vrtane stacionrnych2 a

mobilnch3 chladiacich a klimatizanch zariaden.
5.1.1 Stacionrne chladiace zariadenia
Chladiace zariadenia s uren na chladenie vrobkov alebo skladovacch priestorov na niie
teploty, ne je teplota okolia. Patria medzi ne domce chladniky a mrazniky, ako aj zariadenia na
priemyseln4 a komern pouitie. Stacionrne zariadenia sa preto pouvaj v rznych
konfigurcich a vo vetkch typoch budov vrtane domcnost, radov, supermarketov,
obchodov, zvodov, spracovateskch podnikov, chladiarenskch skladov, retaurci, barov,
nemocnc a kl.
Rozmery zariaden v rmci tchto rozlinch aplikci sa rznia, od jednokomorovch domcich
chladniiek po vek chladiarenske sklady.
5.1.2 Mobiln chladiace zariadenia
Ako mobiln chladiace zariadenia sa oznauj vozidl vybaven chladiacim zariadenm, ako s
ahk itkov vozidl, nkladn vozidl, prpojn vozidl, lode at. Pre vinu z nich platia len
veobecn povinnosti obmedzovania emisi, naprklad povinnos predchdza emisim. Okrem toho
sa na konci ich ivotnosti vyaduje zhodnotenie plynov, ak je technicky uskutoniten a nevznikn
neprimeran nklady.
Na chladiace jednotky v nkladnch autch a prpojnch vozidlch vak nariadenie kladie prsnejie
poiadavky5. Chladiarensk nkladn aut a prpojn vozidl s uren na prepravu tovaru
podliehajceho skaze pri regulovanej teplote. Nariadenie definuje chladiarensk nkladn aut
ako motorov vozidl nad 3,5 ton s chladiacou jednotkou. V prpade chladiarenskch prpojnch
vozidiel neexistuje hmotnostn limit, ale musia by navrhnut na ahanie nkladnm autom alebo
ahaom.
Mal nkladn aut a prpojn vozidl sa prevane pouvaj na distribciu v mestskch a
prmestskch oblastiach, km vie nkladn aut a prpojn vozidl sa pouvaj na dopravu na
vek vzdialenos. Druh menovan skupina je dostupn ako multiteplotn zariadenia, ktor s
schopn uchovva vrobky pri rznych teplotch v jednotlivch komorch.
5.1.3 Stacionrne klimatizan zariadenia a tepeln pumpy
Klimatizan zariadenia sa pouvaj v rezidennom, komernom, verejnom a priemyselnom
sektore. Hlavnou lohou stacionrnych klimatizanch zariaden v miestnostiach alebo budovch je
chladenie a/alebo regulovanie teploty na urit rove. Vekos zariadenia sa pohybuje od malch
jednotiek (napr. prenosn systmy, ktor sa daj pripoji na rozvodn sie) a po vek, pevne
intalovan zariadenia na chladenie celch budov, naprklad radov alebo nemocnc. K tomuto typu
zariaden patria aj odvlhovae vzduchu.
V zvislosti od usporiadania je mon rozliova medzi kompaktnmi klimatizanmi jednotkami
(vetky potrebn komponenty s zabudovan do jednho krytu) a tzv. delenmi systmami
(zkladn zloky podporujce chladenie/vyhrievanie s rozdelen do viacerch krytov).

Definciu pozri v lnku 2 ods. 23 nariadenia (ES) . 517/2014.

Definciu pozri v lnku 2 ods. 24 nariadenia (ES) . 517/2014.

V lnku 2 ods. 32 sa komern pouitie vymedzuje takto: pouitie na skladovanie, prezentciu alebo vdaj
vrobkov, na predaj konenm pouvateom, a to v maloobchodnch a stravovacch slubch.
5

Definciu pozri v lnku 2 ods. 26 a 27 nariadenia (ES) . 517/2014.

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Kancelrske budovy, maloobchodn predajne alebo nemocnice maj zvyajne rzne systmy, ako
s mal delen systmy a vek centrlne systmy, ktor asto maj podobu nepriameho systmu
doplnenho sekundrnym okruhom s chladenou vodou.
Tepeln erpadl s zariadenia, ktor pouvaj chladiaci okruh na zskavanie energie zo zdroja
okolitho alebo odpadovho tepla a dodvaj teplo naprklad do budov. Okrem toho s k dispozcii
reverzibiln systmy, ktor maj chladiacu aj vykurovaciu funkciu.
Stacionrne tepeln erpadl sa pouvaj v domcnostiach, ako aj v komernom a priemyselnom
sektore na vykurovanie a chladenie, na vrobu itkovej vody, na rekuperciu tepla a in aplikcie.
5.1.4 Mobiln klimatizan zariadenia
Mobiln klimatizan zariadenia sa vyuvaj v autch a ahkch itkovch vozidlch (na tieto
vozidl sa vzahuje smernica o mobilnch klimatizanch systmoch6), vch cestnch vozidlch,
vlakoch, lodiach a lietadlch. Jeho hlavnm elom je poskytova chladenie v kabne vozidla.
V mench vozidlch s tieto zariadenia pohan motorom vozidla prostrednctvom remeovho
pohonu. Vo vch vozidlch mu by pohan aj elektricky alebo samostatnm motorom.

4.2.

Hermeticky uzavret systmy

Hermeticky uzavret systm je systm, ktor bol tovrensky zmontovan a obsahuje len trval
spojenia7. Ako prklady mono uvies vinu typov zariaden, ktor sa daj pripoji na rozvodn
sie, ako s domce chladniky a mrazniky, alebo komern samostatn zariadenia, ako s
chladiace skrine do supermarketov, ako aj prenosn izbov klimatizan zariadenia.
Hermeticky uzavret systmy vyuvaj priaznivejie sbory poiadaviek, naprklad pokia ide o
kontroly tesnosti8, vdy pod podmienkou, e pojem hermeticky uzavret systm sa uvdza na
etikete zariadenia.

4.3.

Dvka na zariadenie

Dvka na zariadenie znamen mnostvo F-plynov obsiahnut v zariaden. Hlavnm kritriom na

urenie dvky je technick truktra (chladiaci okruh), a nie umiestnenie alebo funkcia zariadenia.
Aplikcia by sa mala chpa ako sbor komponentov a potrub tvoriaci jednu svisl truktru, cez
ktor mu prdi F-plyny. Ak sa molekula F-plynu me v rmci truktry prdenm dosta z
jednho miesta na druh, znamen to, e tieto dve miesta s sasou jednej a tej istej aplikcie.
Pokia ide o chladiace a klimatizan zariadenia a tepeln erpadl, znamen to, e ak s dva
chladiace okruhy plne oddelen (t. j. bez akchkovek trvalch alebo doasnch prostriedkov na
prepojenie jednho chladiaceho obvodu s druhm), tieto systmy by sa mali povaova za dve
samostatn aplikcie, a to aj v prpade, ak sa pouvaj na rovnak ely (naprklad na udranie
nzkej teploty v chladiarenskom alebo inom sklade).
alej je dleit pripomen, e v novom nariaden o F-plynoch sa dvky uvdzaj
pomocou ekvivalentu CO2, a nie v kilogramoch F-plynu. Kee mnoh poiadavky kladen na
prevdzkovateov zariaden zvisia od vekosti dvky meranej pomocou ekvivalentu CO2, je
dleit, aby prevdzkovatelia poznali potencil globlneho otepovania (GWP) F-plynov vo svojich
systmoch, ako aj spsob vpotu dvky pomocou ekvivalentu CO2. Od roku 2017 sa tto
informcia bude musie uvdza na etiketch zariaden.

Smernica 2006/40/ES.

Definciu pozri v lnku 2 ods. 11 nariadenia (ES) . 517/2014.

Hermeticky uzavret zariadenia, ktor s takto oznaen a obsahuj menej ako 6 kg F-plynov, nepodliehaj
kontrolm niku a do 31. decembra 2016 (lnok 4 ods. 2 nariadenia 517/2014).

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Urenie dvky na zariadenie pomocou ekvivalentu CO2

Ak chce prevdzkovate zisti dvku F-plynu, mal by mal skontrolova etiketu zariadenia a prruku
na obsluhu zariadenia alebo jeho technick pecifikcie. V prpade pochybnost by sa
prevdzkovate zariadenia mal obrti na dodvatea, vrobcu alebo pecializovan servisn
spolonos.
Po zisten dvky v kilogramoch a jej vynsoben GWP F-plynu pouvanho v systme zskame
dvku vyjadren pomocou ekvivalentu CO2. V tabuke 2 sa uvdzaj dvky v kilogramoch pre
limity vyjadren pomocou ekvivalentu CO2 pre najbenejie F-plyny a zmesi pouvan ako
chladiv. Podrobnej zoznam sa nachdza v oddiele 10.
Potreba systmu detekcie niku a kontrol niku zvis od toho, i vekos dvky presahuje 5, 50
alebo 500 ton ekvivalentu CO2. V nasledujcej tabuke s tieto limity preveden na hmotnos v kg
pre vinu bench chladiacich ltok a zmes.

Tabuka 2: Prevod limitov dvok z ekvivalentu CO2 na kilogramy pre najastejie

pouvan chladiace ltky a zmesi

Chladivo
R134a
R32
R404A
R407C
R410A
R422D
R507A

GWP
1 430
675
3 922
1 774
2 088
2 729
3 985

Limity dvok v t ekviv. CO2

40
50
500

1 000

3,5
7,4
1,3
2,8
2,4
1,8
1,3

Prevod limitov dvok na kg

28,0
35,0
349,7
59,3
74,1
740,7
10,2
12,7
127,5
22,5
28,2
281,9
19,2
24,0
239,5
14,7
18,3
183,2
10,0
12,5
125,5

699,3
1 481,5
255,0
563,7
479,0
366,4
250,9

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Povinnosti zamedzovania emisim a ich obmedzovania a

zhodnotenia

5.

5.1.

Prehad veobecnch povinnost prevdzkovateov a servisnch zamestnancov

Prevdzkovatelia zariaden a servisn zamestnanci s vo veobecnosti povinn predchdza emisim

F-plynov9. Musia prija ochrann opatrenia na zamedzovanie nikom10. Po zisten niku je potrebn
opravi ho bez zbytonho odkladu11.
Viacer poiadavky na odborn prpravu a osvedovanie bud ma vplyv na hospodrske subjekty
a servisnch zamestnancov vykonvajcich servis stacionrnych zariaden RAC (chladiace a
klimatizan zariadenia), tepelnch erpadiel, ako aj chladiarenskch nkladnch ut a prpojnch
vozidiel:
servisn zamestnanci musia ma osvedenie, ktor ich oprvuje na intalciu, servis, drbu,
opravu alebo vyradenie zariadenia, ako aj na vykonvanie kontroly niku a zhodnotenie plynu na
konci ivotnosti.
prevdzkovatelia, ktor prideuj lohy ako je intalcia, servis, drba, oprava a vyradenie, ako
aj kontrola niku a zhodnotenie plynu na konci ivotnosti, na in podnik, sa musia uisti, e tento
podnik m osvedenie.
Iba podniky s osvedenm si mu zaobstarva F-plyny na ely intalcie, servisu, drby alebo
opravy.
Pre mobiln klimatizan zariadenia a chladiarensk vozidl okrem nkladnch ut a prpojnch
vozidiel platia tieto podmienky:
rekupercia plynu na konci ivotnosti z mobilnch klimatizanch jednotiek v osobnch autch a
ahkch itkovch vozidlch si vyaduje, aby sa na nej zastovali iba zamestnanci s atestciou z
odbornej prpravy. Zhodnocovanie F-plynov z mobilnch klimatizanch jednotiek v inch
vozidlch, ako aj z chladiacich vozidiel inch ako chladiarensk nkladn aut a prpojn vozidl si
vyaduje primerane kvalifikovanch zamestnancov; osobitn potvrdenie alebo osvedenie nie s
potrebn.
Nariadenie obsahuje aj konkrtnejie povinnosti obmedzovania emisi pre prevdzkovateov, ako
naprklad pravideln kontroly niku vykonvan zamestnancami s osvedenm, v prpade potreby
intalcia systmov detekcie niku a dsledn vedenie zznamov, ako aj zhodnocovanie plynov na
konci ivotnosti, ktor s uveden niie12. Tieto povinnosti zvisia od druhu zariadenia, i u ide o

stacionrne chladiace a klimatizan zariadenia prpadne tepeln erpadl,

mobiln chladiace systmy alebo

mobiln klimatizan systmy

alebo dvky F-plynu obsiahnut v zariaden. Upozornenie: v novom nariaden o F-plynoch sa dvky
na rozdiel od minulosti neuvdzaj v hmotnosti danej chladiacej ltky, ale v ekvivalente CO2. To je
vhodn pre prevdzkovateov zariaden pouvajcich chladiv s nim GWP, ktor sa naprklad
nemusia kontrolova tak asto.
V rozhodovacom strome na obrzku 1 sa stacionrne zariadenia zarauj do kategri A D, v
zvislosti od ich dvky. Mobiln chladiace zariadenia mu by zaraden do kategri MRX, MRA a
9

lnok 3 ods. 1 nariadenia (ES) . 517/2014.

10

lnok 3 ods. 2 a 4 nariadenia (ES) . 517/2014.

11

lnok 3 ods. 3 nariadenia (ES) . 517/2014.

12

lnky 4, 5, 6 a 8 nariadenia (E) . 517/2014.

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

MRB, v zvislosti od toho, i sa zariadenie nachdza v nkladnom aute resp. prpojnom vozidle a od
vekosti dvky (obrzok 2). Mobiln klimatizan zariadenia patria do kategrie MAX alebo MAC v
zvislosti od toho, i podliehaj smernici 2000/40/ES (smernica o mobilnch klimatizanch
systmoch; obrzok 3.)
V tabuke 3 s zhrnut prslun povinnosti pre kad z tchto deviatich kategri.
Osobitn poiadavky stanoven v nariaden o F-plynoch pre rzne kategrie zariaden s podrobne
opsan alej v texte. Na oznaenie prslunch kategri sa pouvaj tieto symboly.
Prklady:
relevantn pre vetky kategrie zariaden:
A

MRX

MRA

MRB

MAX

MAC

- relevantn iba pre stacionrne zariadenia kategrie D (500 t ekviv. CO2):

A

MRX

MRA

MRB

MAX

MAC

Obrzok 1: Rozhodovac strom pre kategriu stacionrnych zariaden

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Dvka obsiahnut v stacionrnom zariaden

KATEGRIA
stacionrnych zariaden

<5 t ekv. CO2

no
no

Nie
5 - <10 t ekv. CO2

no

Nie

10 <50 t ekv. CO2

Hermeticky
uzavret?

Nie

no

no

no

Nie

50 <500 t ekv. CO2

Nie

500 t ekv. CO2

Obrzok 2: Rozhodovac strom pre mobiln chladiace zariadenia

Dvka obsiahnut v mobilnom chladiacom zariaden

V chladiarenskom
nkl. aute (>3,5t) i
prpojnom vozidle

KATEGRIA
mobilnch zariaden

Nie

MRX

no

MRA

no

MRB

no

<5 t ekv. CO2

Nie
5 t ekv. CO2

10

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Obrzok 3: Rozhodovac strom pre mobiln klimatizan zariadenia

KATEGRIA
mobilnch zariaden

V osobnom aute i
ahkom itkovom
vozidle (kat. N1, trieda 1)
no

Nie

MAX

MAC

11

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Tabuka 3: Prehad poiadaviek v kategrich stacionrnych zariaden

Opatrenie
Zamedzovanie nikom a o mono
najrchlejia oprava nikov (l. 3)
Intalcia13,
drba
alebo
servis
zariaden
zamestnancami
a
spolonosami s osvedenm (l. 3)
Minimlna frekvencia kontrol niku
zamestnancami s osvedenm (l. 4)
Intalcia systmu detekcie niku, ktor
sa mus by skontrolova aspo kadch
12 mes. (l. 3)
Archivcia zznamov (l. 6)
Zhodnotenie F-plynov zamestnancami s
osvedenm
pred
konenm
znekodnenm zariadenia a v prpade
potreby poas drby alebo servisu (l.
8 a 10)
Oznaovanie zariaden (l. 12)

Stacionrne chladiace a klimatizan zariadenia

A

12 mes.
(*)

6 mes. (*)

3 mes. (*)

(*) Ak je stacionrne chladiace alebo klimatizan zariadenie vybaven systmom detekcie niku, frekvencia
kontroly niku sa zdvojnsob na 24 mesiacov, 12 mesiacov a 6 mesiacov v prpade tried B, C a D v uvedenom
porad.

13

V relevantnch prpadoch, napr. nie v prpade dobjatench systmov, ktor sa daj pripoji na rozvodn
sie.

12

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Tabuka 4: Prehad poiadaviek na kategrie mobilnch zariaden

Mobiln chladenie
Opatrenie
MRX
Zamedzovanie nikom a o mono
najrchlejia oprava nikov (l. 3)
Intalcia, drba alebo servis
zariadenia zamestnancami a
spolonosami s osvedenm (l. 3)
Minimlna frekvencia kontrol niku
vykonvanch zamestnancami s
osvedenm (l. 4)
Intalcia systmu detekcie niku, ktor
sa mus by skontrolova aspo kadch
12 mes. (l. 3)
Archivcia zznamov (l. 6)
...
zamestnanca
mi s
osvedenm,
Zhodnocovanie F-plynov
...
pred konenm
zamestnanca
znekodnenm
mi s
zariadenia a v prpade
osvedenm
potreby poas drby
o odbornej
alebo servisu (l. 8 a l.
prprave
10)
primerane
odborne
spsobilmi
zamestnanca
mi. (**)
Oznaovanie zariaden (l. 12)

MRA

MRB

(*)

(*)

Mobiln
klimatizan
zariadenia
MAX
MAC

12 mes.

(*) Osvedenie musia ma len servisn zamestnanci, v prpade spolonost poskytujcich servisn sluby to nie
je nutn.
(**) Iba ak je to technicky uskutoniten a nevznikn neprimeran nklady [lnok 8 ods. 3 nariadenia (E) .
517/2014].

Intalcia

drba alebo servis

je spojenie dvoch alebo viacerch kusov

zariadenia alebo okruhov, ktor obsahuj alebo
s navrhnut tak, aby obsahovali flurovan
sklenkov plyny, na ely monte systmu na
mieste, kde sa bude prevdzkova. Zaha
spojenie plynovho vedenia systmu, aby
vznikol pln okruh bez ohadu na potrebu
naplnenia systmu po monti.

s vetky innosti, ktor si vyaduj preruenie

okruhov obsahujcich alebo navrhnutch tak,
aby obsahovali flurovan sklenkov plyny,
okrem zhodnotenia a kontrol niku. Zaha
najm:

prvod flurovanch sklenkovch plynov do

systmu,

odstrnenie jednej asti alebo viacerch

ast okruhu alebo zariadenia,

premontovanie dvoch alebo viacerch ast

okruhov alebo zariadenia,

opravu nikov.

13

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

5.2.

MRX

MRA

MRB

MAX

MAC

Zamedzovanie emisim

Vetci prevdzkovatelia aplikci chladenia, klimatizcie a tepelnch erpadiel vrtane

chladiarenskch nkladnch ut a prpojnch vozidiel a inch chladiacich vozidiel, ako aj mobilnch
klimatizanch zariaden musia bez ohadu na mnostvo chladiva:

zamedzova nikom prostrednctvom vetkch technicky uskutonitench opatren, pri

ktorch nevznikn neprimeran nklady, a

opravi niky o najskr po tom, ako boli zisten.

Intalciu, servis a drbu zariaden by mali vykonva len zamestnanci a spolonosti s prslunm
osvedenm alebo atestciou (pozri oddiel 6).

5.3.

MRX

MRA

MAX

MRB

Obmedzovanie emisi prostrednctvom kontrol niku

V stacionrnych chladiacich a klimatizanch zariadeniach a v chladiarenskch nkladnch autch a

prpojnch vozidlch, ktor obsahuj chladiv tvoren F-plynmi a ktor s v prevdzke alebo
doasne mimo prevdzky, sa mus v pravidelnch intervaloch vykonva kontrola niku (tabuka
5)14. To neplat, pokia je dvka niia ako 5 t ekviv. CO2. (alebo menej ako 10 t ekviv. CO2 pre
hermeticky uzavret zariadenia oznaen ako tak). Kovm bodom urujcim frekvenciu kontrol
je aj existencia alebo neexistencia systmu detekcie niku15.
Prevdzkovate zariadenia je zodpovedn za zabezpeenie toho, aby tto kontrolu vykonvaj
zamestnanci s osvedenm (pozri oddiel 6).
Pravideln kontroly niku sa nevyaduj v prpade mobilnch klimatizanch zariaden, ktor
obsahuj chladiv tvoren F-plynmi, ani v prpade chladiarenskch vozidiel, ktor nie s
nkladnmi ani prpojnmi vozidlami (napr. kontajnery, dodvky at.).
Tabuka 5: Prehad minimlnych frekvenci kontrol niku
Kategria zariaden

Bez
zavedenho
riadne
fungujceho
vhodnho
systmu detekcie niku
So
zavedenm
riadne

Stacionrne chladiace a klimatizan

zariadenia

Mobiln
chladenie

MRB

12 mesiacov

6 mesiacov

3 mesiace*

12 mesiacov

24 mesiacov

12 mesiacov

6 mesiacov

24 mesiacov

14

Do 31. decembra 2016 plat, e zariadenia, ktor obsahuj menej ako 3 kg F-plynov (menej ako 6 kg v
prpade hermeticky uzavretch zariaden) s osloboden od kontrol niku.
15

Systm detekcie niku je kalibrovan mechanick, elektrick alebo elektronick prstroj na zisovanie
niku flurovanch sklenkovch plynov, ktor po takomto zisten varuje prevdzkovatea (lnok 2 ods. 29
nariadenia (EU) . 517/2014).

14

MAC

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

fungujcim
vhodnm
systmom detekcie niku
(*) Aplikcie obsahujce dvku 500 t ekviv. CO2 alebo viac musia by povinne vybaven systmom detekcie
niku, ktor po takejto detekcii varuje prevdzkovatea.

Na novonaintalovanch zariadeniach by sa mala vykona kontrola niku bezprostredne po ich

uveden do prevdzky.
V prpadoch, ke sa zistil nik, prevdzkovate je povinn zabezpei, aby opravu niku vykonali o
najskr zamestnanci s osvedenm na vykonvanie prslunej innosti (pozri oddiel 6). V prpade
potreby sa pred opravou vykon oderpanie alebo zhodnotenie.
Okrem toho prevdzkovate mus zabezpei, aby sa po oprave niku vykonala, ak je to potrebn
(na zklade sudku zamestnanca s osvedenm), kontrola niku pomocou duska bez obsahu
kyslka (OFN) alebo pomocou inho plynu vhodnho na tlakov skky a suenie. Po tejto skke
by malo nasledova odstrnenie suiaceho plynu pouitho na tlakov skku, napustenie novej
dvky chladiva a nov kontrola niku. V prpade potreby sa pred tlakovou skkou pomocou OFN
alebo inho plynu vhodnho na tlakov skky zhodnotia F-plyny z celej aplikcie.
Pokia je to mon, mala by sa zisti prina niku, aby sa predilo jeho opakovaniu.
Nsledn kontrola sa mus vykona v ase do 1 mesiaca, v zvislosti od situcie a na zklade
sudku osoby s osvedenm. Tto kontrola by sa mala zamera na oblasti, v ktorch sa zistili a
opravili niky, ako aj na priahl oblasti v prpadoch, ke boli poas opravy podroben tlakovej
skke. Kee sa nsledn kontrola mus vykona poda tandardnch poiadaviek na kontrolu
niku, asov interval pre budcu pravideln kontrolu niku zane plyn okamihom jej konania.
Poiadavky na kontrolu niku zo stacionrnych zariaden s podrobne stanoven v osobitnom
nariaden16. Uveden s poiadavky na veobecn systematick kontrolu, ako aj metdy priameho
a nepriameho merania kontroly niku.

5.4.

MRX

MRA

MRB

MAX

MAC

Obmedzovanie prostrednctvom systmov detekcie niku

Systm detekcie niku sa definuje ako kalibrovan mechanick, elektrick alebo elektronick
prstroj na detekciu niku flurovanch sklenkovch plynov, ktor po takejto detekcii varuje
prevdzkovatea17.
Zariadenia obsahujce 500 t ekviv. CO2 alebo viac chladiva tvorenho F-plynmi musia by
vybaven takmto systmom detekcie niku. Riadne fungovanie systmu detekcie niku sa mus
skontrolova aspo raz za 12 mesiacov18.
Systmy detekcie niku sa nevyaduj pre chladiace zariadenia v mobilnch zariadeniach, ako s
nkladn aut a prpojn vozidl alebo mobiln klimatizan systmy.
Pri vbere vhodnej technolgie a umiestnenia zariadenia takhoto systmu detekcie niku by
prevdzkovate mal bra do vahy vetky parametre, ktor mu ovplyvni jeho innos, s cieom
16

Nariadenie Komisie (ES) . 1516/2007.

17

lnok 2 ods. 29 nariadenia (ES) . 517/2014.

18

lnok 5 ods. 3 nariadenia (ES) . 517/2014.

15

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

zabezpei, aby intalovan systm zistil nik a varoval prevdzkovatea. Medzi takto parametre
me patri typ zariadenia, priestor, v ktorom je intalovan, a mon prtomnos inch
zneisujcich ltok v miestnosti.
Vo veobecnosti plat, e systmy, ktor zisuj nik monitorovanm prtomnosti F-plynov v
ovzdu, by mali by poda monosti naintalovan v strojovni, alebo ak strojova neexistuje, o
najbliie ku kompresoru alebo odvzduovacm ventilom, a mali by ma citlivos umoujcu
innu detekciu niku.
Vo vhodnch prpadoch sa mu poui in systmy, vrtane tch, ktor zisuj nik
prostrednctvom elektronickej analzy hladiny kvapaliny alebo inch dajov.
Do vahy by sa mala vzia najm norma EN 378 a akkovek in normy uveden v tejto norme,
ako aj vntrottne predpisy.
V prpade, e systmo detekcie niku indikuje nik F-plynov, mus nasledova kontrola (bod 5.3) s
cieom identifikova nik a v prpade potreby ho opravi.
Aj prevdzkovatelia aplikci obsahujcich menej ako 500 t ekviv. CO2 F-plynov mu naintalova
systm detekcie niku. Na zariadeniach s riadne fungujcimi vhodnmi systmami detekcie niku
sa me kontrola niku vykonva menej asto (pozri tabuku 5).

16

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

5.5.

MRX

MRA

MRB

MAX

MAC

Obnova a regenercia chladv

Prevdzkovatelia vetkch typov zariaden musia prija opatrenia na riadne zhodnotenie, t. j. zber
a skladovanie chladv tvorench F-plynmi z chladiacich okruhov chladiacich a klimatizanch
zariaden a tepelnch erpadiel, s cieom zaisti recyklciu, regenerciu alebo znekodnenie Fplynov. Tto innos sa mus uskutoni pred konenm znekodnenm zariadenia a vo vhodnch
prpadoch poas drby alebo servisu.
Pre stacionrne RAC, ako aj chladiarensk nkladn aut a prpojn vozidl sa vyaduj
zamestnanci s osvedenm. Zhodnocovanie F-plynov z klimatizanch zariaden motorovch
vozidiel, ktor sa upravuje smernicou 2006/40/ES (osobn automobily, ahk nkladn vozidl; t.
j. MAC), musia vykona zamestnanci, ktor maj aspo platn atestciu z odbornej prpravy.
Zhodnocovanie F-plynov z mobilnch klimatizanch zariaden v inch vozidlch (MAX), ako aj
chladiarenskch vozidlch inch ako nkladn aut a prpojn vozidl (MRX), si vyaduje primerane
kvalifikovanch zamestnancov bez akejkovek osobitnej atestcie alebo osvedenia. Pri vetkch
mobilnch klimatizanch zariadeniach sa zhodnocovanie vyaduje iba v prpade, e je technicky
uskutoniten a nevznikn pri om neprimeran nklady.

5.6.

MRX

MRA

MRB

MAX

MAC

Vedenie zznamov

Prevdzkovatelia stacionrnych aplikci RAC, ako aj chladiarenskych nkladnch ut a prpojnch

vozidiel, ktor obsahuj dvku 5 alebo viac t ekviv. CO2 F-plynov, musia vies zznamy o zariaden
a sprstupni ich na poiadanie prslunmu vntrottnemu orgnu alebo Eurpskej komisii. V
prpade, e zariadenia s oznaen ako hermeticky uzavret zariadenia, tieto zznamy sa
vyaduj len vtedy, ak je dvka via ako 10 t ekviv. CO2.
Prevdzkovate mus uchovva zznamy 5 rokov, zatia o dodvate mus uchovva 5 rokov
kpiu zznamov. Zznamy o zariadeniach musia obsahova tieto informcie:

Meno, potov adresu, telefnne slo prevdzkovatea

Informcie o mnostvch a typoch intalovanch F-plynov (ak sa neuvdzaj v technickch

pecifikcich vrobcu alebo na etikete, musia ich uri zamestnanci s osvedenm)

Mnostv F-plynov pridan poas intalcie, drby alebo servisu z dvodu niku

Mnostv intalovanch F-plynov, ktor boli recyklovan alebo regenerovan, vrtane

nzvu a adresy podniku, ktor tto recyklciu alebo regenerciu vykonal, a v prslunch
prpadoch aj sla osvedenia

Mnostvo zhodnotench flurovanch sklenkovch plynov

Dtumy a vsledky kontroly niku vrtane priny kadho zistenho niku

V prpade vyradenia zariadenia

flurovanch sklenkovch plynov

Identifikciu spolonost/zamestnancov, ktor vykonvali tieto innosti

Dtumy a vsledky kontroly systmu detekcie niku (ak je intalovan)

Vetky ostatn relevantn informcie.

opatrenia

prijat

na

zhodnotenie

znekodnenie

17

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

V prpade mobilnch klimatizanch zariaden alebo chladiarenskch vozidiel inch ako nkladn
aut a prpojn vozidl sa nemusia uchovva iadne zznamy. alie usmernenia tkajce sa
zznamov o zariaden s uveden v samostatnom nariaden19.

5.7.

MRX

MRA

MRB

MAX

Oznaovanie

Chladiace a klimatizan zariadenia vrtane mobilnch klimatizanch zariaden musia by nleite

oznaen etiketou. Na etikete sa mus uvies, e zariadenie obsahuje F-plyny, informcia o tom,
ktor F-plyny obsahuje, a o vekosti dvky. Etiketa by okrem toho mala by jasne itaten, ako aj
ahko dostupn, naprklad vaka umiestneniu v blzkosti servisnch uzverov. Ak je zariadenie
hermeticky uzavret, mus by na etikete uveden aj tto informcia.
Od 1. janura 2017 sa na etikete mus uvdza ekvivalent CO2 dvky, ako aj GWP obsiahnutch Fplynov. Etikety musia by umiestnen na zariaden pri jeho prvom uveden na trh, t. j. ke vrobca
zariadenia so sdlom v E toto zariadenie prv raz pred distribtorovi alebo inej spolonosti, alebo
ke dovozca uvon toto zariadenie do vonho obehu.

19

Nariadenie Komisie (ES) . 1516/2007.

18

MAC

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

6.

Povinnosti svisiace s osvedovanm technickch

zamestnancov a spolonost

Nariadenm sa zakazuje akkovek myseln uvoovanie flurovanch sklenkovch plynov do

atmosfry20. Servisn zamestnanci preto musia zabezpei, aby k tomu nedochdzalo. S alej
povinn prijma preventvne opatreniami na minimalizciu niku F-plynov21.
Osvedenie sa vyaduje pre viacero innost, ktor sa uvdzaj niie. Okrem zrunost a znalost,
ktor sa vyaduj poda starch prvnych predpisov, v novom nariaden o F-plynoch sa navye
vyaduje, aby certifikan programy a odborn prprava povinne zahali aj informcie o
prslunch technolgich vyuvanch na nahradenie F-plynov alebo na obmedzenie ich
pouvania a na bezpen zaobchdzanie s nimi.

6.1.

Stacionrne chladenie a klimatizcia a chladiarensk nkladn aut a prpojn

vozidl

Pokia ide o stacionrne chladiace a klimatizan zariadenia, ako aj zariadenia v chladiarenskch

nkladnch autch a prpojnch vozidlch (t. j. A, B, C, D, MRA a MRB), innosti uveden v tabuke
6 mu vykonva len pracovnci a spolonosti, ktor s dritemi osvedenia vydanho
osvedujcim orgnom urenm lenskm ttom. V prpade ostatnch chladiarenskch vozidiel
(MRX) neexistuje iadna poiadavka na osvedovanie.
Intalciu a innosti svisiace s drbou alebo servisom tchto typov zariaden mu vykonva len
zamestnanci s osvedenm pracujci pre oprvnen spolonosti. Konkrtne na kontrolu niku a
zhodnocovanie F-plynov musia ma zamestnanci osvedenie, ale nie je vslovne stanoven
poiadavka, aby osvedenia mala spolonos.
Osvedenia vydan poda starho nariadenia o F-plynoch (2006) zostvaj v platnosti. lensk
tty mu stanovi pecifick poiadavky, ktor by sa mali zohadni.
Prevdzkovate mus zabezpei, aby prslun zamestnanci boli dritemi platnho osvedenia pre
uveden innosti.

Tabuka 6: innosti tkajce sa stacionrnych RAC a mobilnch chladiacich zariaden v

chladiarenskch nkladnch autch a prpojnch vozidlch, ktor musia
vykonva servisn zamestnanci a spolonosti s osvedenm
innos

Zamestnanci s
osvedenm (*)

Spolonosti s
osvedenm

Intalcia
drba alebo servis
Kontroly niku z dvok kategri B, C, D a
MRB
Zhodnocovanie F-plynov
(*) V lnku 4 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) . 303/2008 sa uvdzaj urit vnimky.

Osvedenia musia obsahova tieto informcie:

20

lnok 3 ods. 1 nariadenia (ES) . 517/2014.

21

lnok 3 ods. 4 nariadenia (ES) . 517/2014.

19

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Nzov osvedujceho orgnu, cel nzov dritea, slo osvedenia a dtum skonenia
platnosti (ak existuje)

Kategria osvedenia (len pre zamestnancov)

innosti, ktor je drite osvedenia oprvnen vykonva

Dtum vydania a podpis vydvajcej osoby.

O obsahu osvedenia, kategrii zamestnanca a dtume skonenia platnosti mu rozhodn

lensk tty. Je preto dleit, aby hospodrsky subjekt poznal osobitn podmienky lenskho
ttu (viac informci v nrodnch kontaktnch miestach).
Prehad kategri osveden udeovanch zamestnancom a prslunch innost, ktor sa mu
vykonva na zklade poiadaviek E, sa uvdza v tabuke 7.

Tabuka 7: Kategrie osvedovania zamestnancov pre vetky kategrie zariaden

Zariadenia kategrie A a
MRA
R
I
M

Zariadenia kategri B, C, D a MRB

L1

L2

Kategria I
Kategria II
Kategria III
Kategria IV

Poznmka: L1 = kontrola niku vrtane preniknutia do chladiaceho okruhu; L2 = kontrola niku

bez preniknutia do chladiaceho okruhu; R=Obnova; I=Intalcia; M=drba alebo servis

Osvedenia spolonost zodpovedaj innostiam (nie kategrim), bu intalcii, alebo drbe a

servisu, prpadne obom. Osvedenia (s vnimkou doasnch osveden) s platn vo vetkch
lenskch ttoch, ale lensk tt me vyadova preklad osvedenia.
Poiadavky na udeovanie osveden zamestnancom a spolonostiam s stanoven v osobitnom
nariaden22.

6.2.

Mobiln klimatizcia

Pri zhodnocovan F-plynov z motorovch vozidiel, na ktor sa vzahuje smernica o mobilnch

klimatizanch systmoch23 (osobn automobily a ahk nkladn vozidl; t. j. kategria MAC), sa
vyaduje, aby zamestnanci mali platn atestciu z odbornej prpravy. Takto zamestnanci musia
prinajmenom absolvova kolenia o

fungovan mobilnho klimatizanho systmu,

environmentlnom vplyve chladv tvorench F-plynmi,

prvnych predpisoch v oblasti ivotnho prostredia a

zhodnocovan chladv.

22

Nariadenie Komisie (ES) . 303/2008.

23

Smernica 2006/40/ES.

20

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Zhodnocovanie F-plynov z motorovch vozidiel, na ktor sa nevzahuje smernica o mobilnch

klimatizanch systmoch (t. j. kategrie MAX) vyaduje primerane kvalifikovanch pracovnkov,
ale nevyaduje iadne osobitn atestcie ani osvedenia.

Nov opatrenia

7.
7.1.

Postupn zniovanie24

V rmci postupnho zniovania sa mnostvo HFC (vyjadren v ekvivalente CO2) uvdzan na trh
E v obdob rokov 2015 2030 postupne zni o 79 %. Tento mechanizmus nezakazuje predaj
iadneho konkrtneho HFC. Vzhadom na to, e celkove bude k dispozcii menej ekvivalentu CO2,
sa vak oakva, e ceny sa postupne zvia, najm v prpade HFC s vysokm GWP (a adekvtne
vysokou spotrebou ekvivalentu CO2). Zvyovanie cien poctia prevdzkovatelia pri plnovan
budcej drby a servisu zariaden a systmov, ktor obsahuj HFC.
Prevdzkovatelia zariaden me naalej vyuva svoje sasn chladiace a klimatizan
zariadenia a tepeln erpadl s existujcimi plynnmi chladivami, s vnimkou zkazu servisu (pozri
niie). Zvyovanie cien vak me by vznamn najm v rokoch, ke sa ponuka F-plynov ete
viac zni (pozri obrzok 3 a tabuku 9). Je dleit uvedomi si, e na vod pjde o vrazn
zmenu(t. j., e k zneniu ponuky djde rchlo).
Obrzok 4: Postupn zniovanie mnostva F-plynov poda novho nariadenia

% zkladnho predaja v E

100%

80%
60%
40%

20%
0%

2015

2018

2021

2024

2027

2030

Tabuka 8: Kroky postupnho zniovania do roku 2030

2009-12
Vchodiskov
stav (100 %)

2015

2016-17

2018-20

2021-23

2024-26

2027-29

2030

100 %

93 %

63 %

45 %

31 %

24 %

21 %

Je preto dleit, aby prevdzkovatelia, ktor uvauj o nkupe novho zariadenia, brali tieto
skutonosti do vahy. Nie je vhodn, aby sa v tomto ase investovalo do zariaden pouvajcich
HFC s vysokm GWP, najm zariaden, pre ktor plat zkaz servisu (pozri niie). Prevdzkovatelia
24

lnky 14 a 15 nariadenia (ES) . 517/2014.

21

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

by si mali overi v osvedench zdrojoch, ak zariadenia pouvajce chladiv s nzkym GWP alebo
in technolgie s k dispozcii na ich konkrtny el.

7.2.

Zkazy

Zkazy tkajce sa prevdzkovateov zariaden sa delia na

zkazy, ktor sa vzahuj na vrobky a zariadenia, a

zkazy, ktor sa vzahuj na servis a drbu.

7.2.1.

Zkazy uritch F-plynov v novch zariadeniach

Od uritch dtumov bude zakzan uvdza na trh urit nov vrobky a zariadenia25. Tabuka 9
poskytuje prehad alch zkazov dopajcich tie, ktor sa vyaduj v nariaden z roku 2006.
Tabuka 9: Nov zkazy, ktor sa vzahuj na zariadenia, ktormi sa dopluj zkazy
obsiahnut v nariaden 842/2006
Opis zkazu
Chladiace a mraziace zariadenia do domcnosti obsahujce HFC, ktorch GWP
je 150 alebo viac
Chladiace
a mraziace obsahujce HFC, ktorch GWP je 2 500 alebo
zariadenia [] na komern viac
pouitie (hermeticky uzavret obsahujce HFC, ktorch GWP je 150 alebo
systmy)
viac
Stacionrne chladiace zariadenia, ktor obsahuj HFC s GWP 2 500 alebo viac
alebo ktorch funknos zvis od takchto HFC, okrem zariaden urench pre
aplikcie navrhnut na chladenie vrobkov na teploty niie ako 50 C
Zdruen centralizovan chladiace systmy na komern pouitie, s
nominlnou kapacitou 40 kW alebo viac, obsahujce flurovan sklenkov
plyny s GWP 150 alebo viac alebo funkne zvisl od tchto plynov, s vnimkou
primrneho chladiaceho okruhu kaskdovch systmov, v ktorom mono poui
flurovan sklenkov plyny, ktorch GWP je menej ako 1 500
Mobiln interirov klimatizan zariadenia (hermeticky uzavret zariadenia,
ktor me koncov pouvate prena z miestnosti do miestnosti)
obsahujce HFC, ktorch GWP je 150 alebo viac
Jednoduch rozdelen klimatizan systmy obsahujce menej ako 3 kg
flurovanch sklenkovch plynov, priom obsahuj flurovan sklenkov
plyny s GWP 750 alebo viac, alebo ktorch fungovanie od tchto plynov zvis

Platnos od
1. janura 2015
1. janura 2020
1. janura 2022
1. janura 2020

1. janura 2022

1. janura 2020

1. janura 2025

Bolo by chybou pochopi tieto zkazy tak, e a do zaiatku ich platnosti sa odpora pouva
dotknut chladiv. Postupn zniovanie bude ma vek vplyv na ponuku tchto plynov a vyvol
cenov pohyby skr, ako zkazy definitvne nadobudn innos. Pokraujce pouvanie preto
nemus by ekonomicky nosn. Zkazy by sa mali chpa skr ako usmernenie, ktorm sa
objasuje, ktor chladiv mono u oskoro a skr ako sa zavedie zkaz nahradi alternatvami
s nzkym vplyvom na klmu.
Pokia ide o mobiln klimatizan systmy v osobnch autch, smernica o mobilnch
klimatizanch systmoch u vyaduje, aby sa do novch modelov ut v rokov 2011 2017
zaviedlo chladivo s GWP < 150. Od roku 2017 to bude plati pre vetky nov osobn automobily a

25

lnok 11 ods. 1 nariadenia (ES) . 517/2014.

22

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

ahk nkladn vozidl. Nariadenm o F-plynoch sa nestanovuj alie zkazy pre mobiln
klimatizan systmy.

7.2.2.

Zkazy, ktor sa vzahuj na servis a drbu chladiacich zariaden obsahujcich urit Fplyny

Niektor zkazy sa vzahuj na servis a drbu zariaden.

Od roku 2020 sa chladiace zariadenia s dvkou 40 alebo viac ton ekvivalentu CO2 nebud mc v
rmci servisu alebo drby plni pvodnmi HFC s GWP > 2 500. Zariadenia uren na chladenie
pod 50 C s z tohto zkazu vyat26.
Recyklovan a regenerovan HFC s GWP > 2 500 sa ete do roku 2030 mu pouva v rmci
servisu alebo drby, ak s prslune oznaen.
Na prevdzku a drbu zariaden, ktor obsahuj HFC s GWP < 2 500, sa nevzahuj iadne
obmedzenia.

Pri pouvan recyklovanch a regenerovanch chladv je dleit pamta na to, e pouvate je

odkzan na ich dostupnos. Plyny so strednm GWP pouvan v prerobench (retrofitovanch)
zariadeniach mu na druhej strane poskytn spory CO2 potrebn na dodranie tempa pri
neskorch krokoch postupnho zniovania. Preto z hadiska dlhodobej spornosti me ma
vznam priamy prechod na alternatvy s nzkym GWP.

Tabuka 10: Limity vekosti dvky, pri prekroen ktorch bude plati zkaz servisu a
drby, s prihliadnutm na prahov hodnotu 40 ton ekvivalentu CO2

Chladivo

R23
R404A
R507
R422D

26

Prahov hodnota
vekosti dvky (40 t
ekviv. CO2)
2,72 kg
10,20 kg
10,04 kg
14,66 kg

lnok 13 ods. 3 nariadenia (ES) . 517/2014.

23

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

8.

F-plyny uveden v prlohe I k nariadeniu

Flurovan sklenkov plyny uveden v prlohe I k nariadeniu . 517/2014 spolu s ich CAS slami a typickmi aplikciami
Priemyseln
oznaenie

Chemick nzov (ben nzov)

Chemick vzorec

GWP27

CAS slo

Typick aplikcie

Oddiel 1: Flurovan uhovodky (HFC)

HFC-23

triflurmetn (fluoroform)

CHF3

14800

75-46-7

nzkoteplotn chladivo
hasiaci prstroj

HFC-32

diflurmetn

CH2F2

675

75-10-5

komponent zmesi chladv

HFC-41

(metylfluorid)

CH3F

92

593-53-3

vroba polovodiov

HFC-125

pentafluretn

CHF2CF3

3500

354-33-6

komponent zmesi chladv

hasiaci prstroj

HFC-134

1,1,1,2-tetrafluretn

CHF2CHF2

1100

359-35-3

v sasnosti bez typickch aplikci

HFC-134a

1,1,1,2-tetrafluretn

CH2FCF3

1430

811-97-2

chladivo
komponent zmesi chladv
extrakn roztok
propelent pre medicnske a technick
aerosly
nadvac komponent pre peny z
extrudovanho polystyrnu (XPS),
polyuretnu (PU)

HFC-143

1,1,2-trifluretn

CH2FCHF2

353

430-66-0

v sasnosti bez typickch aplikci

HFC-143a

1,1,1-trifluretn

CH3CF3

4470

420-46-2

komponent zmesi chladv

HFC-152

1,2-difluretn

CH2FCH2F

53

624-72-6

bene sa nepouva

27

Pokia nie je uveden inak, daje vychdzaj zo tvrtej hodnotiacej sprvy prijatej Medzivldnym panelom o zmene klmy.

24

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Priemyseln
oznaenie

Chemick nzov (ben nzov)

Chemick vzorec

GWP27

CAS slo

Typick aplikcie

HFC-152a

1,1-difluretn

CH3CHF2

124

75-37-6

propelent pre pecializovan technick

aerosly
nadvac komponent pre peny z
extrudovanho polystyrnu (XPS)
chladivo

HFC-161

fluretn (etylfluorid)

CH3CH2F

12

353-36-6

bene sa nepouva; testoval sa ako

alternatva k R 22, bez pouitia na
komernej rovni

HFC-227ea

1,1,1,2,3,3,3-heptaflurpropn

CF3CHFCF3

3220

431-89-0

chladivo
propelent pre medicnske aerosly
hasiaci prstroj
nadvadlo pre peny

HFC-236cb

1,1,1,2,2,3-hexaflurpropn

CH2FCF2CF3

1340

677-56-5

chladivo
nadvadlo

HFC-236ea

1,1,1,2,3,3-hexaflurpropn

CHF2CHFCF3

1370

431-63-0

chladivo
nadvadlo

HFC-236fa

1,1,1,3,3,3-hexaflurpropn

CF3CH2CF3

9810

690-39-1

hasiaci prstroj
chladivo

HFC-245ca

1,1,2,2,3-pentaflupropn

CH2FCF2CHF2

693

679-86-7

chladivo
nadvadlo

HFC-245fa

1,1,1,3,3-pentaflupropn

CHF2CH2CF3

1030

460-73-1

nadvadlo pre polyuretn (PUR)

rozpadlo pre pecializovan aplikcie

HFC-365mfc

1,1,1,3,3-pentaflurbutn

CF3CH2CF2CH3

794

406-58-6

nadvadlo pre polyuretnov a benolick

peny
komponent zmesi rozpadiel

HFC-43-10mee

1,1,1,2,2,3,4,5,5,5-dekaflurpentn

CF3CHFCHFCF2CF3

1640

13849542-8

rozpadlo pre pecializovan aplikcie

nadvadlo pre peny

25

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

Priemyseln
oznaenie

Chemick nzov (ben nzov)

Chemick vzorec

GWP27

CAS slo

Typick aplikcie

Oddiel 2: Plnoflurovan uhovodky (PFC)

PFC-14

tetraflurmetn (perflurmetn, fluorid CF4

uhliit)

7390

75-73-0

vroba polovodiov
hasiaci prstroj

PFC-116

hexafluretn (perfluretn)

C2F6

12200

76-16-4

vroba polovodiov

PFC-218

oktaflurpropn (perflurpropn)

C3F8

8830

76-19-7

vroba polovodiov

PFC-3-1-10 (R31-10)

dekaflurbutn (perflurbutn)

C4F10

8860

355-25-9

vskum v oblasti fyziky

hasiaci prstroj

PFC-4-1-12 (R41-12)

dodekaflurpentn (perflurpentn)

C5F12

9160

678-26-2

rozpadlo na hbkov istenie

chladivo s nzkym vyuitm

PFC-5-1-14 (R51-14)

tetradekaflurhexn (perflurhexn)

C6F14

9300

355-42-0

chladiaca kvapalina v pecializovanch

aplikcich
rozpadlo

PFC-c-318

oktaflurcyklobutn
(perflurcyklobutn)

c-C4F8

10300

115-25-3

vroba polovodiov

SF6

22800

2551-624

izolan plyn vo vysokonapovom spnacom

mechanizme kryc plyn pre vrobu horka
leptanie
a
istenie
v
polovodiovom
priemysle

Oddiel 3: Ostatn plnoflurovan zleniny

fluorid srov

26

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

9.

Spsob vpotu celkovho GWP zmesi

Z prlohy IV Metda vpotu celkovho potencilu globlneho otepovania (GWP) zmesi

[nariadenie . 517/2014]
GWP zmesi sa vypota ako ven priemer odvoden zo stu hmotnost podielov
jednotlivch ltok vynsobench ich GWP, pokia nie je uveden inak, vrtane ltok, ktor nie
s flurovanmi sklenkovmi plynmi.
[(ltka X % GWP) + (ltka Y % GWP) + (ltka N % GWP)]
kde % je hmotnostn prspevok s toleranciou hmotnosti +/ 1 %.
Na vpoet GWP zmes sa pouva GWP nasledujcich neflurovanch ltok (pod nasledujcim
bodom 10). Pre ostatn ltky, ktor nie s uveden v prlohch, sa pouije hodnota 0.

10. Limity vekosti dvky pre ben chladiace ltky a zmesi v

kilogramoch, ktor zodpovedaj limitom dvky v
ekvivalente CO2
Limit vekosti dvky v t ekviv. CO2
5
40
50
500
Chladivo
R134a
R23
R32
R404A
R407A
R407C
R407F
R410A
R413A
R417A
R422A
R422D
R423A
R424A
R427A
R428A
R434A
R438A
R442A
R449A
R507A
R508B

GWP
1 430
14 800
675
3 922
2 107
1 774
1 825
2 088
2 053
2 346
3 143
2 729
2 280
2 440
2 138
3 607
3 246
2 265
1 888
1 397
3 985
13 214

1 000

Limit vekosti dvky preveden na kg

3,5
28,0
35,0
349,7
699,3
0,3
2,7
3,4
33,8
67,6
7,4
59,3
74,1
740,7
1 481,5
1,3
10,2
12,7
127,5
255,0
2,4
19,0
23,7
237,3
474,6
2,8
22,5
28,2
281,9
563,7
2,7
21,9
27,4
274,0
548,1
2,4
19,2
24,0
239,5
479,0
2,4
19,5
24,4
243,5
487,0
2,1
17,1
21,3
213,1
426,3
1,6
12,7
15,9
159,1
318,2
1,8
14,7
18,3
183,2
366,4
2,2
17,5
21,9
219,3
438,6
2,0
16,4
20,5
204,9
409,8
2,3
18,7
23,4
233,8
467,7
1,4
11,1
13,9
138,6
277,2
1,5
12,3
15,4
154,0
308,1
2,2
17,7
22,1
220,8
441,5
2,6
21,2
26,5
264,8
529,7
3,6
28,6
35,8
357,9
715,8
1,3
10,0
12,5
125,5
250,9
0,4
3,0
3,8
37,8
75,7

27

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

11. GWP neflurovanch plynov v prlohe IV k nariadeniu

Z prlohy IV Metda vpotu celkovho potencilu globlneho otepovania (GWP) zmesi
[nariadenie . 517/2014]:
Chemick vzorec

GWP28

metn

CH4

25

oxid dusn

N2O

298

CH3OCH3

metylnchlorid

CH2Cl2

metylchlorid

CH3Cl

13

chloroform

CHCl3

31

Ben nzov

dimetylter

Priemyseln oznaenie

E-170

etn

R-170

CH3CH3

propn

R-290

CH3CH2CH3

butn

R-600

CH3CH2CH2CH3

izobutn

R-600a

CH(CH3)2CH3

pentn

R-601

CH3CH2CH2CH2CH3

529

Izopentn

R-601a

(CH3)2CHCH2CH3

529

etoxyetn (dietylter)

R-610

CH3CH2OCH2CH3

metylformit

R-611

HCOOCH3

25

vodk

R-702

H2

amoniak

R-717

NH3

etyln

R-1150

C2 H4

propyln

R-1270

C3 H6

C5H10

529

cyklopentn

28

Pokia nie je uveden inak, daje vychdzaj zo tvrtej hodnotiacej sprvy prijatej Medzivldnym
panelom o zmene klmy.
29

Ltka nie je uveden vo tvrtej hodnotiacej sprve prijatej Medzivldnym panelom o zmene klmy;
vchodiskov hodnota je uren na zklade GWP inch uhovodkov.

28

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

12. Zoznam vykonvacch aktov

Niie je uveden zoznam vykonvacch aktov, v ktorch sa podrobnejie rozvdzaj
niektor ustanovenia nariadenia. Upozornenie: niektor z tchto aktov sa bud v
blzkej budcnosti aktualizova na zklade zmien a novch poiadaviek, ktor
pribudli v novom nariaden oproti zruenmu nariadeniu o F-plynoch.

31. 10. 2014 - Vykonvacie rozhodnutie Komisie, ktorm sa poda nariadenia

Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 517/2014 o flurovanch sklenkovch
plynoch uruj referenn hodnoty na obdobie od 1. janura 2015 do 31.
decembra 2017 pre kadho vrobcu alebo dovozcu, ktor nahlsil uvedenie
flurovanch uhovodkov na trh poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a
Rady (ES) . 842/2006
30. 10. 2014 - Vykonvacie nariadenie Komisie (E) . 1191/2014, ktorm sa
uruje formt a spsob nahlasovania informci poda lnku 19 nariadenia
Eurpskeho parlamentu a Rady (E) . 517/2014 o flurovanch sklenkovch
plynoch

V zujme zabezpeenia plynulho prechodu zo starho reimu vak nariadenia

Komisie (ES) . 1493/2007, (ES) . 1494/2007, (ES) . 1497/2007, (ES) .
1516/2007, (ES) . 303/2008, (ES) . 304/2008, (ES) . 305/2008, (ES) .
306/2008, (ES) . 307/2008 a (ES) . 308/2008 zostvaj v platnosti a naalej sa
uplatuj, pokia a pokm sa nezruia delegovanmi alebo vykonvacmi aktmi
prijatmi Komisiou poda nariadenia o F-plynoch z roku 2014.

2. 4. 2008 - Nariadenie Komisie (ES) . 303/2008 z 2. aprla 2008, ktorm sa

poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
ustanovuj minimlne poiadavky a podmienky vzjomnho uznvania
osveden spolonost a zamestnancov v svislosti so stacionrnymi
chladiacimi zariadeniami, klimatizanmi zariadeniami a tepelnmi erpadlami
obsahujcimi urit flurovan sklenkov plyny
2. 4. 2008 - Nariadenie Komisie (ES) . 304/2008 z 2. aprla 2008, ktorm sa
poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
ustanovuj minimlne poiadavky a podmienky vzjomnho uznvania
udeovania osveden spolonostiam a zamestnancom v svislosti so
stacionrnymi systmami poiarnej ochrany a hasiacimi prstrojmi
obsahujcimi urit flurovan sklenkov plyny
2. 4. 2008 - Nariadenie Komisie (ES) . 305/2008 z 2. aprla 2008, ktorm sa
poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
ustanovuj minimlne poiadavky a podmienky vzjomnho uznvania
udeovania osveden zamestnancom vykonvajcim zber uritch
flurovanch sklenkovch plynov z rozvodn vysokho naptia
2. 4. 2008 - Nariadenie Komisie (ES) . 306/2008 z 2. aprla 2008, ktorm sa
poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
ustanovuj minimlne poiadavky a podmienky vzjomnho uznvania
udeovania osveden zamestnancom vykonvajcim zber rozpadiel na
bze uritch flurovanch sklenkovch plynov zo zariaden
2. 4. 2008 - Nariadenie Komisie (ES) . 307/2008 z 2. aprla 2008, ktorm sa
poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
ustanovuj minimlne poiadavky na programy odbornej prpravy a
podmienky vzjomnho uznvania osveden o odbornej prprave
zamestnancov v svislosti s klimatizanmi systmami v uritch motorovch
vozidlch obsahujcich urit flurovan sklenkov plyny
29

Usmernenia pre prevdzkovateov zariaden

2. 4. 2008 - Nariadenie Komisie (ES) . 308/2008 z 2. aprla 2008, ktorm sa

poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006 ustanovuje
formulr oznmenia o programoch lenskch ttov tkajcich sa odbornej
prpravy a udeovania osveden
18. 12. 2007 - Nariadenie Komisie (ES) . 1497/2007 z 18. decembra 2007,
ktorm sa poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
ustanovuj tandardn poiadavky na kontrolu niku pre stacionrne
systmy poiarnej ochrany obsahujce urit flurovan sklenkov plyny
17. 12. 2007 - Nariadenie Komisie (ES) . 1494/2007 zo 17. decembra 2007 ,
ktorm sa poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
stanovuje forma oznaenia a dodaton poiadavky na oznaovanie vrobkov
a zariaden obsahujcich urit flurovan sklenkov plyny
17. 12. 2007 - Nariadenie Komisie (ES) . 1516/2007 z 19. decembra 2007,
ktorm sa poda nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady (ES) . 842/2006
ustanovuj tandardn poiadavky na kontrolu niku pre stacionrne
chladiace a klimatizan zariadenia a tepeln erpadl obsahujce urit
flurovan sklenkov plyny

13. Kde zskate alie informcie?

Nrodn kontaktn miesta pre F-plyny:

http://ec.europa.eu/clima/policies/f-gas/documentation_en.htm

Eurpska komisia, Generlne riaditestvo pre oblas klmy (GR CLIMA):

http://ec.europa.eu/clima/policies/f-gas/index_en.htm

30