SLOVNK

N E O B Y A J N OST

Neobyajn samostatn druh ud alebo zvierat, poehnan aprekliaty mimoriadnymi schopnosami. Kedysi uctievan aobdivovan, dnes
prenasledovan azaznvan, Neobyajn ivoria na samom okraji spolonosti.

Kniznica_dusi.indd 10

25. 9. 2016 21:36:04

Sluka vymedzen asopriestor, vktorom sa donekonena opakuje

jeden aten ist de. Sluku mu vytvori audriava iba ymbrynky, ktor
tak robia predovetkm preto, aby zabezpeili ochranu svojich zverencov.
Aj ke tu nepodliehaj inkom asu, neznamen to, e sa stvaj nesmrtenmi: kad de, ktor pobytom vsluke preskoia, sa im pripota, ak
sa zdria pridlho mimo ochrannho psma sluky, ke prudko zostarn.

Ymbrynky ensk obdoba patriarchov; vo svete Neobyajnch zohrvaj vedcu lohu. Silou vle na seba doku vzia vtiu podobu, ovldaj
as azodpovedaj za ochranu neobyajnch det. Vprastarom jazyku Neobyajnch slovo ymbryne (vyslovuj imm-brinn) nesie vznamy revolcia alebo okruh.

Kniznica_dusi.indd 11

25. 9. 2016 21:36:05

Bezduch kedysi Neobyajn, dnes ohavn obludy prahnce po duiach niekdajch bratov. Vrskav, mtvolm podobn bytosti smocnmi
eusami, vktorch ukrvaj neuveritene siln jazyky pripomnajce chpadl. S mimoriadne nebezpen apre vinu Neobyajnch neviditen
svnimkou niekokch pecilne nadanch jedincov, spomedzi ktorch je
momentlne naive iba jedin, Jacob Portman, vnuk Abrahama Portmana,
ktor vynikal tou istou schopnosou. A donedvna, ke vaka zvrtenmu
experimentu zskali Bezduch nov schopnosti, nemohli prekroi hranice
sluky, ktor tak neobyajnm deom zaruovala dokonal ochranu.

Kniznica_dusi.indd 12

25. 9. 2016 21:36:06

Nemtvi zBezduchho, ktor poije dostaton mnostvo du neobyajnch bratov alebo sestier, sa stva Nemtvy. Ten je viditen avzorom pripomna normlneho loveka, a na jeden dleit detail: nem
zreniky ajeho oi s dve dokonale biele gule. Vynikaj inteligenciou,
prefkanosou aschopnosou perfektne splyn sakmkovek prostredm,
vaka omu sa im dlh roky dar infiltrova obidva svety, obyajn iten neobyajn. Me knim patri ktokovek zvho okolia: predava, ofr autobusu, lekr alebo psychiater. Dlh roky rozosievaj medzi Neobyajnmi
strach ahrzu, vradia ich aunaj, priom im obludn Bezduch verne
slia. Ich konenm cieom je pomsta aovldnutie sveta Neobyajnch.

Kniznica_dusi.indd 13

25. 9. 2016 21:36:07

PRV K A PI TOL A

Kniznica_dusi.indd 15

25. 9. 2016 23:26:52

tli sme od tej prery na dosah jej achovitho jazyka. Oi upierala na moje hrdlo a v scvrknutom mozgu sa jej nepochybne rojili predstavy o tom, kokmi rznymi spsobmi by ma vedela
znies zo sveta. Vzduch okolo ns napchol jej hladom. Bezduch, od narodenia suovan muivou tbou po duiach Neobyajnch, ns mal pred
sebou ako bufetov menu: Addison, ktorho by bez problmov zhltol ako
malinu, odvne a s bojovne vztenm chvostom vzdoroval strachu tak,
e mi zadnmi labami stpal po chodidlch; Emma, skr mtva ako iv,
omren po neakanom toku, sa o ma bezvldne opierala a od slabosti
by nezaala ani zpalku. Vetci traja sme sa chrbtami tisli k zdemolovanej
telefnnej bdke. Stanica okolo ns vyzerala ako non klub po bombovom toku. Z rozbitho potrubia syala para a halila svet do hmly plnej
przrakov. Zo stropu viseli monitory s roztrieskanmi obrazovkami ako
hompajce sa hlavy. Pern pokrvali lomky skla, v ktorom sa odrali hystericky blikajce erven poplan svetl ako v diskoguli. Boli sme
v pasci medzi stenou na jednej a hrubou vrstvou sklenench repov na
druhej strane, dva kroky od prery hnanej jedinou intinktvnou potrebou
roztrha ns na kusy a predsa sme stle ili, pretoe sa ani len nepohla.
Akoby zapustila korene, opito sa knsala na hrovitch nohch, smrtiacu
hlavu mala vyvrten nabok a jej jazyky, inokedy ako klbko zmij, teraz
pod vplyvom mjho rozkazu zaspali.
no, ja som to dokzal. Ja, Jacob Portman, nedleit chalan z jednho celkom nedleitho mesteka na Floride. Vraedn montrum si nekonalo svoju prcu t obluda z pekelnch hbok a najtemnejch snov ,

16

Kniznica_dusi.indd 16

25. 9. 2016 21:36:20

len preto, lebo som ho o to poiadal. Konkrtne a vemi rozhodne som mu

prikzal, aby okamite prestalo jazykmi zviera mj krk. Ustp, povedal
som. Stoj, prikzal som mu jazykom zvukov, ak som dosia z udskch st
nikdy nepoul a ono to, akoby zzrakom, naozaj urobilo, telo obludy povlo moje rozkazy, v oiach sa mu nhle zrail zmtok. Nepochopitenm
spsobom sa mi podarilo spta t non moru a akmsi prazvltnym
kzlom si ju podrobi. No v hbke due som vedel, e vetko spiace sa raz
prebud a kzla po ase prestvaj psobi, najm tie vyrieknut plnou
nhodou, a e pod momentlne pokojnm povrchom drieme ten ist nemilosrdn a krvilan Bezduch.
Addison ma tuchol ufkom do ltka. Prdu al Nemtvi. Mysl,
e ns nech prejs?
Hovor s tm, nabdala ma Emma, hoci hlas mala slab a zachrpnut. Povedz tomu, nech zmizne a nech ns na pokoji.
Hadal som vhodn slov, no bol som bezradn. Neviem ako.
Pred mintou si ete vedel, podotkol Addison. Znelo to, akoby
z teba hovoril nejak dmon.
Pred mintou, pred tm, ne som si uvedomil, e osi tak dokem,
som mal tie sprvne slov rovno na jazyku, len akali, km ich vyslovm.
No teraz, ke som ich chcel nroky njs, unikali mi, klzk ako ryba. Kedykovek som si pomyslel, e jedno mm, v okamihu sa mi znovu vymyklo.
Zmizni! zakrial som.
Celkom normlnym jazykom. Bezduch sa ani nepohol. Nahrbil
som sa, uprene som sa zadval do jeho o iernych ako atrament a sksil
som to op.
Vypadni odtia! Nechaj ns na pokoji!
udskou reou. Bezduch naklonil hlavu ako zvedav tea, no to
bolo vetko.
U je pre? vyzvedal Addison.
Nejestvoval nijak k, poda ktorho by vedeli, i je ete tam; ja
jedin som ho videl. Nie, je stle tu, vzdychol som. Netum, preo to
zrazu nefunguje.

17

Kniznica_dusi.indd 17

25. 9. 2016 21:36:20

Pripadal som si neuveritene hlpo. Ako totlny lzer. Mj asn

dar bol pre.
Netrp sa, upokojovala ma Emma. S Bezduchmi sa aj tak ned
vyjednva. Vystrela ruku a poksila sa o plame, no zhasol, sotva ho
zaala. Celkom ju to vyerpalo. Pevnejie som ju chytil okolo psa, aby
nebodaj nespadla.
etri sily, Zpalka, prehodil Addison. Bude ich potrebova.
Vykrtim tomu krk aj holmi rukami, ke na to prde, odvrkla
mu Emma. Najdleitejie je, aby sme sa k naim dostali prv, ne bude
neskoro.
Nai. Pred oami mm ich tvre za rozbitmi oknami vlaku miznceho v diake: Horace v elegantnom obleku, dokrenom a pinavom od
prachu; Bronwyn bezmocn proti zbraniam Nemtvych; Enoch omren
vbuchom; Hugh duchaprtomn ako vdy, vyuil chaos a rchlo vyzul
Olive jej oloven topnky, aby uletela; Olive, ako zfalo myk nohou, za
ktor ju v poslednej chvli zachytil Nemtvy. Kad z nich vydesen a so
slzami v oiach, kopancami printen nastpi do vlaku pod dohadom
przdnych o hlavn puiek a pitol. A s nimi zrejme posledn ymbrynka takmer sme umreli, km sme ju nali , vetci spolu vo vlaku rtiacom sa podzemm Londna, ktor ich nesie v strety osudu horiemu
ne smr. U teraz je neskoro, pomyslel som si. Vlastne bolo neskoro u
vtedy, ke Caulovi vojaci napochodovali do tajnej adovej pevnosti sleny
Wrenovej-Orieok. Ak nebolo neskoro u v t noc, ke sme si preibanho brata sleny Peregrinovej pomlili s naou milovanou ymbrynkou.
V duchu som sa vak zaprisahal, e naich priateov spolu s ymbrynkami
njdeme za kad cenu, aj keby sme mali na konci objavi len ich tel ba
dokonca aj vtedy, keby k nim mali pribudn tie nae.
Tam v tme, odkia k nm obas prenikali zblesky ervenho poplanho svetla, mus by cesta, ktor vedie hore. Dvere, schody, mono vah,
no presne na opanej strane od miesta, kde sa prve nachdzame. Len ako
sa k nim dosta?
Okamite sa nm prac z cesty! oboril som sa ete raz na Bezduchho.

18

Kniznica_dusi.indd 18

25. 9. 2016 21:36:20

Aj teraz mi rozumeli vetci, okrem neho. Iba zachral, no ani sa nepohol. Namham sa celkom zbytone. Vbec to nefunguje.
Pln B, povedal som. Prestalo to na ma reagova, take sa poksime prejs okolo. Dfajme, e si pamt mj posledn prkaz a ani sa
nepohne.
Kade okolo? sptala sa Emma.
Ak by sme sa tej prere chceli vyhn irokm oblkom, museli by
sme kra po hrubom koberci sklenench repov, ktor by istotne dorali Emme nohy a Addisonove laby by dorezali na franforce. Horkovito
som zvaoval alie alternatvy: psa by som mohol nies na rukch, ale o
potom s Emmou? Mohol by som pohada nejak vek a ostr lomok
skla a zabodn ho tej prere do oka raz sa mi to u osvedilo , no ak
by sa mi ju na prv raz nepodarilo zabi, jej by sa zaruene a hne na prv
pokus podarilo zabi ns. Jedin cesta teda vedie zkou medzerou medzi
Bezduchm a stenou, kde nie s nijak repiny. Hovorm zkou a myslm
to doslovne budeme radi, ak sa tade premykneme chrbtami prilepen
k obkladakm. Najviac som sa obval toho, o sa stane, ke sa k Bezduchmu priblime. o ak sa ho niektor z ns nhodou dotkne? Urite sa
preberie z tranzu a zato na ns. Ak nm vak nejakm zzrakom do
minty nenarast krdla, aby sme mohli ponad t obludu preletie, ni in
nm nezostva.
Me kra? sptal som sa Emmy. Aspo ako-tak?
Opatrne sa ma pustila, aby zistila, i ju unes nohy. Nejako sa tam
hdam douchcem.
Urobme to takto: chrbtami sa pritisneme o stenu a opatrne sa okolo toho premykneme. Ale pozor, t medzera je vemi zka! Musme by
vskutku mimoriadne opatrn
Addison si zrejme ivo predstavil, o od neho iadam, lebo roztrasene zasptkoval k telefnnej bdke. Neriskujeme, ke sa k tomu priblime
na dosah?
Azda nie.
o ak sa to preberie, prve ke

19

Kniznica_dusi.indd 19

25. 9. 2016 21:36:20

Nepreberie, povedal som predstierajc neochvejn istotu. Len

nijak prudk pohyby a nech by sa dialo okovek, nedotkajte sa toho.
Si naimi oami, pripomenul Addison. Nu, nech nad nami bdie
sm Vek ochranca malch vtkov.
Zo zeme som zodvihol dlh ostr rep a vloil som si ho do vrecka.
Dva kroky k stene, chrbtami sme sa pritisli o studen obkladaky a ksok
po ksku sme sa blili na rove nehybnho Bezduchho. Sledoval ns,
pohadom vpit do mojich o. alch pr ostraitch krokov a ocitli sme
sa v odporne zapchajcom oblaku, ktor obklopoval jeho telo, a mi vyhkli slzy. Addison zaprskal a Emma si pritisla ruku na nos.
U len ksok, prikrtene som zaepkal a oraz menej sa mi darilo
predstiera pokoj. Nahmatal som rep a vytiahol som ho z vrecka tak, aby
ostrm hrotom smeroval dopredu. Urobil som al krok. Potom al.
Boli sme tak blzko, e stailo natiahnu ruku a bol by som sa ho dotkol.
Dokonca som poul tlkot jeho srdca, ktor sa s kadm nam krokom
zrchoval. Akoby kadou bunkou svojho odpornho tela a kadm neurnom vrskavho mozgu bojoval o to, aby sa mi vymkol spod kontroly.
Nehb sa, neujne som otvral sta. Si mj. Ovldam a. Nehb sa.
Zadral som dych, aby som zaberal o najmen priestor, stavec po
stavci prilepen na lesklom povrchu obkladaiek, opatrnm krabm krokom som voiel do najuieho miesta medzery medzi stenou a Bezduchm.
Stoj. Ani sa nepohni.
Krok. A al. Takmer som nedchal, zatia o Bezduch plytko funel oraz rchlejie, a sa mu z nozdier kdolila nechutn tmav para.
Nutkanie zatoi a intinktvny hlad po naej krvi ho zaiste neznesitene
muili. Skoro tak ako ma nutkanie zuteka, ktormu som len s vekou nmahou odolval; nemem sa predsa zachova ako koris, ke som v lohe
jeho pna!
Nehb sa. Nie, nehb sa.
al opatrn krok, ete jeden, potom zopr alch a sme na druhej
strane. Pred oami som mal plece Bezduchho, sotva by sa medzi ns
voiel jedin vlas.

20

Kniznica_dusi.indd 20

25. 9. 2016 21:36:20

Ne
pohol sa! Otoil sa okolo svojej osi a postavil sa mi tvrou v tvr.
Zmeravel som. Nehbte sa, zopakoval som tentoraz nahlas pre
ostatnch. Addison si schoval hlavu medzi predn laby a Emma zamrzla
uprostred pohybu, adov prsty mi zakvaila do ramena. Nadchol som
sa, zmieren s tm, o malo s najvou pravdepodobnosou nasledova
jeho jazyky, zuby, koniec.
Ustp, ustp, ustp.
Opakoval som naliehavo, no stle nie reou Bezduchch.
Ubehlo zopr seknd, ktor sme, napoudovanie, aj teraz preili.
Bedlivo som sa zadval na hru netvora a s prekvapenm som skontatoval,
e zrejme skamenel.
Riskol som to a milimeter po milimetri som sa alej sunul popri stene. Bezduch sledoval mj pohyb minimalistickm posunom hlavy ako
strelka kompasu dokonale priptan k mjmu telu , no snku mal alej
pevne zovret. Jedno bolo jasn. Ak by to kzlo, ktorm som ho sptal,
alebo o to bolo, zrazu pominulo, bolo by dvno po ns.
Bolo zjavn, e Bezduch ma sleduje, lebo ak na alie pokyny.
Akurt, e som mu ich nevedel da. Falon poplach, hlesol som a Emma
si nahlas vydchla.
Konene sme boli vetci na druhej strane a mohli sme sa odlepi od
steny. Najrchlejie, ako krivkajca Emma vldala, sme upaovali pre. Len
o som usdil, e je medzi nami a Bezduchm bezpen vzdialenos, obzrel som sa. Stl tvrou otoen proti mne, no ani sa nepohol.
Zosta, zamrmlal som po svojom. Dobre.

Vynorili sme sa z vlhkej hmly nstupia a zastali sme oproti eskaltoru,
ktor bol odpojen od elektriny a nefungoval. Kovov schody vedce
do neba. Zhora prenikalo slab denn svetlo, na prv pohad desivo nedosiahnuten pozdrav zo sveta nad naimi hlavami. Sveta ivch, sveta

21

Kniznica_dusi.indd 21

25. 9. 2016 21:36:20

prtomnosti. Sveta, v ktorom s moji rodiia. Obaja tam hore v niektorom

z londnskych hotelov. Niekoko desiatok krokov odo ma.
Ahojte, ako sa mte?
Neuveriten. Ete neuveritenejie bolo, e ani nie pred piatimi mintami som otcovi vetko povedal. V minimalistickej verzii, ale predsa:
Som ako dedo Portman. Som Neobyajn. Pravdepodobne tomu vbec neporozumel, no aspo to u teraz vie. A ja si aspo trochu menej pripadm
ako obyajn zradca. V uiach mi znel naliehav otcov hlas, ktor ma pros,
aby som sa vrtil, a ma nhle na naej krkolomnej ceste za svetlom takmer
premohol hanebn popud strias zo seba Emminu ruku a rozbehn sa za
nm ujs z tejto dusivej temnoty, njs rodiov, poprosi ich o odpustenie,
vliez do ich mkkej hotelovej postele a spa.
To bolo zo vetkho najneuveritenejie. osi tak by som nikdy neurobil: milujem Emmu, povedal som jej to a za ni na svete by som ju
neopustil. Nie preto, e by som bol nejako mimoriadne estn, odvny
i rytiersky. Ani jedno. Jednoducho som sa bl, e ak oddem, zlom mi
to srdce.
A o oni, nai boh, straten priatelia! Musme s za nimi ale ako?
Odkedy zo stanice odiiel vlak, do ktorho ich nahnali, nijak al sa tu
neobjavil. A po tom, ako nstupite zniila explzia, sme mohli oakva,
e ani neprde. Zostvali nm iba dve monosti, jedna horia ne druh:
vyda sa za nimi peo tunelmi metra a dfa, e nenatrafme na alch
Bezduchch, alebo vyliez eskaltorom hore a postavi sa omukovek, o
ns tam ak s najvou pravdepodobnosou alia upratovacia ata
Nemtvych a potom sa rozhodn, o alej.
Moje sympatie boli jednoznane na strane tej druhej. Momentlne
som mal toti tmy aj Bezduchch pln zuby.
Pome hore, popchol som Emmu k eskaltoru. Njdeme nejak bezpen miesto, kde sa trochu zotav, a potom naplnujeme al
postup.
Ani npad! rozhodne odmietla. Nevykaleme sa na nich predsa.
Zvldnem to.

22

Kniznica_dusi.indd 22

25. 9. 2016 21:36:20